Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Priateľ na nezaplatenie 1

3. dubna 2015 v 18:55 | Miu |  Priateľ na nezaplatenie
Moji drahí, dnes odchádzam na chatu bez internetu a vrátm sa až v pondelok, tak som sa rozhodla dať sem prvú časť jednej kapitolovky, ktorú mám už dlhšie rozpísanú. Je to už síce trochu oneskorene, dej poviedky sa odohráva v zime, ale čo už.
Pôvodne to mala byť jednorázovka, ale tak nejak sa to predĺžilo :D. Dúfam, že sa vám bude páčiť :)

Pár: Sasuke x Naruto
Čaká vás: shounen-ai, yaoi, romantika,
Typ: Kapitolovka



Naruto sedel vo svojej izbe, pri stole a snažil sa učiť. Matiku. Komu sa to chce keď vonku sneží, akoby sa roztrhli páperové vankúše? Chvíľami ho upútala scéna vonku, chvíľami zase jeho vlastný neporiadok na stole, a potom sa znovu s útrpným výrazom vrátil k príkladom. Zrazu sa ozvalo hlasné buchnutie, až chlapec nadskočil a zanadával. Zdvihol zrak k oknu. Zdalo sa mu, akoby mu niekto hodil do okna snehovú guľu ale...keď vyzrel von, na temnom sídlisku nikto nebol. Iba husto víriace vločky a pás ľudských stôp, dobre viditelných v hlbokom snehu. Usúdil, že sa mu to najskôr len zdalo a s povzdychom sa vrátil späť k zošitu.
"Takže, v tejto rovnici najprv-" jeho mrmlanie prerušila ďalšia rana. Tentokrát jasne videl prilietajúcu guľu, ktorá ako dôkaz zostala ležať na parapete pokrytej snehom. "Kurník, kto tam je?" opýtal sa prekvapene sám seba a odhodlane zaklapol zošit. Žeby neexistujúca tajná ctiteľka? Otvoril okno dokorán a musel zažmurkať, keď mu do tváre vletel húf drobných vločiek sprevádzaných ľadovým severákom. Okenná rímsa bola príliš široká a nedovidel pod okno, kde sa zrejme neznámy útočník skrýval.
"Hej! Kto tam j-!" Ďalšia guľa ho zasiahla rovno do tváre. "Nech si kto si, toto si vypiješ!" Prskal a vypľúval sneh. Zabuchol okno, veľkým oblúkom sa vyhol rozpočítanej domácej úlohe, a zamieril rovno na chodbu. Bunda, čižmy, šál, čiapka...odniekiaľ vyhrabal aj rukavice. Bol zvedavý, komu vďačí za vyrušenie od učenia a tak parádnu strelu rovno do tváre. Zbehol z tretieho poschodia (jeho ostreľovač mal zrejme parádnu mušku) a vyšiel do chladného počasia.
"Nazdar Naruto!" stihol začuť tesne predtým ako ho do tváre zasiahla spŕška snehu. Už zasa. Tentokrát sypkého.
"Aaaaa! -bŕŕ" snažil sa ho zo seba striasť a žmúril na vyškierajúcu sa postavu stojacu pred ním. Bol to Sasuke, jeho najlepší kamoš. A vyškierajúci bolo slabé slovo, išiel sa popučiť od smiechu. Bodaj by nie, Naruto vyzeral vážne komicky. "Preboha, Sasuke to si si vážne mohol odpustiť" vyhŕkol Naruto zostra a zjojkol keď sa mu sneh dostal aj za krk, kde poriadne studil.
"Mňa si tu nečakal čo?" zazubil sa Sasuke a odhrnul si čierne vlasy z čela.
"To je fakt" prisvedčil Naruto, Sasuke totiž býval asi pol hodiny cesty od neho, pokiaľ teda išiel peši. A Naruto pochyboval, že sa v tomto počasí dá spoliehať na mestskú hromadnú dopravu. V takom hustom snehu mohla cesta k nemu, zabrať aj vyše hodiny.
"Takže? Čo sa deje?" vyzvedal. Sasuke sa zháčl. "Nič, prečo by malo? Je niečo zlé na tom že som sa rozhodol navštíviť svojho najlepšieho priateľa?"
"Pochybujem, že si prišiel, aby si mi hodil do okna pár gúľ. A jednu do hlavy!" zatváril sa urazene plavovlasý.
"Prepáááč, neublížil som ti?!" hral čiernovlasý vážnu tvár, a studenými prstami začal prehmatávať Narutovu tvár. Nenosil rukavice, prekážali mu.
"No, zdá sa že si v poriadku. Aspoň plastika nebude nutná... myslím" povedal, a kútikmi úst mu mykalo.
"Prestaň blbnúť!" odstrčil tie studené prsty Naruto.
"Čo si dnes divé huby pojedol? Správaš sa ako malý fagan!" povedal, dokonale napodobňujúc hlas ich prísnej triednej učiteľky. "Zato ty, ako starý dedo!" žmurkol jedným okom Sasuke, a vyplazil na svojho kamaráta jazyk.
"Len počkaj, toto ti nedarujem. Ešte to odvoláš, kým ťa zguľujem na smrť!"
"Bude mi cťou."

Naruto sa pustil do ostreľovania Sasukeho, ale nebolo to tak, že by nad ním nejako prevládal, skôr naopak, lebo Uchiha mal sakra dobrú mušku. Najprv sa skrývali za stromy a kríky, a odtiaľ sa snažili jeden druhého trafiť. Čím ďalej bola väčšia tma takže museli byť čím ďalej bližšie, aby sa vôbec videli. Rozsvietili sa lampy. Chalani sa vykašľali na gule a so smiechom a dychčaním sa znažili jeden druhého spacifikovať na zemi. Vyvádzali ako malé deti.
"Dooosť!" Narutov výkrik prerušovalo jeho vlastné chechtanie.
"Fajn, vzdávam sa. Som do nitky premočený!" skučal pod Sasukem ktorý na ňom sedel, držal mu ruky a zdalo sa, že si to celkom užíva. Obaja boli mokrí, premrznutí, spotení a zadychčaní. A zároveň vybláznení a vysmiati, ako slniečka. "Poď, musíme sa ísť prezliecť a osušiť" snažil sa zo seba dostať druhého chlapca. Sasuke na okamih zauvažoval.
"A keby som sa rozhodol, že ťa nepustím?"
"Sasukeeee!" zmietal sa pod ním a snažil sa spod neho vymaniť. "Tak tu obaja zmrzneme ty Einstein." Sasuke sa šikovne postavil a pomohol na nohy aj Narutovi. Ten ho chytil za zápästie a ťahal k bráne.
"Budeme mať šťastie ak neprechladneme" pokrútil sám pre seba hlavou, odomkol bránu a spoločne vybehli po schodoch.

Za ten čas čo sa blázdnili vonku sa musela vrátiť z práce aj Narutova mama, lebo ich privítalo teplo, svetlo a príjemná vôňa večere. "Ahoj Naruto, rozmýšľala som kde si... Jéj, Sasuke, rada ťa vidím!" ozvala sa Kushina a ponáhľala sa k nim s radostným úsmevom a zásterou okolo pása.
"Ahoj mami."
"Dobrý večer pani Uzumaki."
"Sasuke ty si vždy taký slušný, už som ti hovorila aby si mi nevyka- panebože!" zalomila rukami keď si oboch chlapcov poriadne prezrela. "Ste úplne mokrí! Už aj sa bežte prezliecť!"
"Mami, narobili sme tu potopu..."
"Ja to poutieram" mávla rukou Kushina. "Daj Sasukemu niečo na prezlečenie."
"Poď"pokynul k svojej izbe. "A ten neporiadok si nevšímaj." Naruto hneď zamieril ku skrini, odkiaľ vyhrabal nejaké tepláky a voľné tričká pre seba a Sasukeho. S úľavou sa prezliekli do suchého oblečenia a všetko mokré poukladali na radiátor. Naruto ešte na okamih zmizol z izby a vrátil sa s uterákom ktorý hodil Sasukemu na strapaté mokré vlasy.

"To si nemusel..." spod obdĺžnika látky vykuklo veľké čierne oko. Naruto mal v izbe len jednu stoličku, preto si radšej prisadol k Sasukemu na posteľ. Usmial sa a začal Sasukemu vlasy sušiť.
"Viem že nemusel...človek nič nemusí, len umrieť" prehodil žartom. Ich pohľady sa stretli, ale Sasuke, ktovie prečo sklopil zrak.
"Sasuke? Si v pohode?" nezdalo sa niečo Narutovi. Sasuke k nemu znovu zdvihol oči a dôverne sa k nemu prisunul bližšie. Naruto pozoroval Sasukeho ako bezradne hľadá slová, a keby práve neuvažoval nad tým, čo vážne má jeho priateľ na srdci, prišlo by mu to vtipné. Na Sasukeho Uchihu také nezvyčajné. Sasuke konečne otvoril ústa aby niečo povedal, keď vošla Kushina s podnosom na ktorom boli dve šálky s čajom.
"Tuto máte niečo na zahriatie" usmiala sa a podala im hrnčeky. "Sasuke, zostaneš na večeru všakže?"
"Ďakujem, ale nie, nezdržím sa dlho, nechcem vám tu prekážať" ospravedlnil sa Sasuke.
"Prekážať? Preboha Sasuke, si tu vítaný kedykoľvek a vôbec neprekážaš. Som tak rada že si Naruto našiel takého dobrého kamaráta ako si ty!" Kushina mala pre Sasukeho vždy slabosť. "Keby ste niečo potrebovali, len mi povedzte." S týmito slovami opustila izbu.
Sasuke nevyzeral že by sa chcel vrátiť k predošlej téme a Naruto naňho nechcel tlačiť. Keď bude chcieť, zdôverí sa mu. Sasukeho upútal zavretý zošit na stole. "Matematika. Nepotrebuješ s niečím pomôcť, niečo doučiť?"opýtal sa nápomocne. "Nie, matika je v pohode... Ak by si mi ale vedel pomôcť s anglinou... Tento jazyk je moje Waterloo" vzdychol Naruto.
"Samozrejme. Čokoľvek" pousmial sa Sasuke, vedel akou averziou voči tomuto jazyku jeho priateľ trpí. Naruto vytiahol z tašky zošit z angliny a prisadol s ním k Sasukemu.
Začali sa spolu učiť, ale nebolo to také ľahké, ako sa mohlo spočiatku zdať. Naruto nechápal zadania a nerozumel slovíčkam. Asi po hodine, preňho zložitý systém tvorenia viet v predprítomnom čase ako-tak pochopil, a zmučene zaklapol zošit. "12 časov. 12 časov! To im nestačia 3, ako majú všetci normálni ľudi?!" sťažoval sa naštvane.
Sasuke sa zasmial. "Nie je to tak zlé, len sa musíš lepšie pripravovať. Môžem ťa doučovať, ak chceš" ponúkol sa.
"Neviem, čo by som si bez teba počal, Sasuke."
Narutovi únavou klipkali oči, predsalen, taká guľovačka a následné učenie dá zabrať. Sasuke si s úsmevom prezeral jeho tvár z blízka. Oči sa mu zastavili na perách, červených od toho, ako si ich mladík počas učenia hrýzol. Nasucho prehltol. Nedokázal si pomôcť, musel sa nahnúť a uštedriť tým perám kratučký motýlí bozk. Až potom si uvedomil čo spôsobil.
"Č-č-čo to robíš Sasuke?!" vyskočil z postele Naruto, a únava bola ta tam. "Prečo si to spravil?" dožadoval sa odpovede. Bola to len krátka nevinná pusa, no jeho to aj tak vyviedlo z miery. Sasuke ho za ruky stiahol opäť na posteľ ale ani potom ich nepustil.
"Pretože ťa milujem" povedal nežne a myslel to tak úprimne, ako sa len dá. Naruto bol najprv v takom šoku, že sa nezmohol na slovo.
"P-prosím?" myslel že zle počul.
"Mi-lu-jem ťa" zopakoval dôrazne.
"Jak to myslíš, že ma miluješ? Veď...veď sme najlepší priatelia a ešte k tomu sme obaja chalani..." došli mu slová.
"To mi chceš povedať, že si si to vážne ešte nevšimol?" spýtal sa nedôverčivo Sasuke. Vedel že jeho priateľ býva natvrdlý, čo sa takýchto vecí týka, ale že až takto...
Narutovi to až teraz dochádzalo, a musel uznať, zapadalo to do seba. Tá Sasukeho ochota mu so všetkým pomáhať, to ako s ním v poslednej dobe trávil viac času... aký bol k nemu pozorný... a keď k tomu prirátal tie jeho zvláštne pohľady, ľahko uhádol koľká bije.
"Preboha... to snáď nie je pravda" zavrel oči a chytil sa za spánky.
"Chápem, že ti to asi príde šialené..."
"Šialené Sasuke?! Ako môžeš proste prísť a povedať že ma miluješ? Ako...ako sa s tým mám vysporiadať ja?! Prečo sa to stalo?!" strácal nervy.
"Človek si nevyberá do koho sa zamiluje..." smutne pokrčil plecami.
"Takže ty si na chalanov? To je... Prosím odíď..." povedal a nedíval sa pri tom na Sasukeho. Tomu nebolo treba dvakrát hovoriť, vybehol z izby, rýchlo sa obul schmatol bundu a vybehol do studenej noci. Po líci sa mu skotúľaka jediná slza.

Naruto zatiaľ tresol päsťami do svojho pracovného stola, až sa všetok neporiadok zosipal na zem. Nepomohlo to. Zrazu ho strašne zamrzelo čo svojmu najlepšiemu kamarátovi povedal. Strašne ho zranil. Hneval sa na Sasukeho, že mu tak bez varovania vyznal lásku, ale oveľa viac sa hneval sám na seba, že to neuniesol a ublížil osobe, ktorá preňho bola veľmi dôležitá.
"Sakra..." skryl si tvár do dlaní. "Čo som to urobil?" cítil v hrudi ten známy balvan previnenia, no tentokrát ho ťažil ako ešte nikdy. Neuniesol tú váhu a zvalil sa na posteľ. Rozvzlikal sa. Musel nejako vyventilovať ten hnev a previnilsť. Počul, ako sa dvere jeho izby pomaličky otvárajú, a cítol ako sa prehol matrac pod váhou niekoho, kto si naň sadol. Nezdvihol tvár z periny.
"Šššš... To bude dobré..." jeho mama ho upokojujúc objala, ako malé dieťa a on sa nechal. Jemne sa s ním hojdala. Keď bol malý, robievala to, aby sa ukľudnil.
"Pohádali ste sa so Sasukem?"
Prikývol a silou vôle zadržiaval vzliky, ktoré sa mu drali z úst.
"To bude v poriadku. Zajtra za ním zájdeš a vyjasníte si to."
"Toto sa - vzlik - nevyjasní... On...on mi povedal... -vzlik- ja som mu povedal aby odi-odišiel..." Naruto mal pocit, že sa z toho musí niekomu vyspovedať.
"Ale určite áno... Nech to bolo čokoľvek, on ti odpustí...má ťa rád" odvrátila zrak.
Naruto mal na jazyku štipľavú poznámku že práve to je problém, keď sa prekvapene pozrel na matku. Nevedel či si má o tom jej výraze pomyslieť.
"Ty...ty si to vedela?" spýtal sa neisto.
"Pravdupovediac, som si myslela, že to vieš aj ty... asi som sa mýlila..." povedala Kushina trochu previnilo.
"Prečo mi nikto nič nepovedal?!"
"Takže o toto tu išlo? Sasuke ti vyznal..."
"Nehovor to nahlas!"
Kushina si vzdychla. Už nejakú dobu pozorovala, že je mladý Uchiha zahľadený do jej syna. Dobre ho poznala, s Narutom boli najlepší priatelia už na základke, a tak ich vzťah nechala na nich a nijak sa do toho neplietla. Teraz jej bolo Sasukeho ľúto.
"On je taký kretén!" nariekal Naruto. "Nemal mi to vôbec hovoriť! Čo ak to úplne pokazí naše priateľstvo? Ja oňho nechcem prísť... čo mám dopekla robiť?"
"Sám si si odpovedal" pousmiala sa Kushina. Naruto sa zatváril nechápavo. "Povedal si, že oňho nechceš prísť. Tak jediná ďalšia možnosť, je prijať čo k tebe cíti, nie?" s týmto prehlásenín opustila Narutovu izbu, aby nad tým mohol sám poriadne pouvažovať. Ten za ňou ešte hodnú chvíľu pozeral s ústami dokorán. Nasadila mu chrobáka do hlavy a dobre to vedela.

Ak uvidím že sa vám to páčilo, čo najskôr pridám ďalšiu kapitolu :)
~Miu
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miu | 4. dubna 2015 v 5:48 | Reagovat

Arigatou, Mei-Mei-senpai ;-)

2 Mei-Mei | Web | 4. dubna 2015 v 8:25 | Reagovat

[1]: Moc se omlouvám, kvůli tomu, že s tou barvou nešlo nic udělat, jsem musela tvůj článek smazat a udělat nový stejný. Pak i s ním byly problémy, takže je to z většiny moje chyba :) Ale teď už je to v pořádku a můžeš přidávat další díly ;) Omg, těším se, co Naruto udělá ♡₩♡

3 Miu | 5. dubna 2015 v 12:31 | Reagovat

[2]: To nič :D som rada, že si mi s tým pomohla

4 momoi-san | 5. dubna 2015 v 23:06 | Reagovat

ooo, to jak se mu vyznal bylo cute :3 jen, kdyby se Naruto nezachoval jako debil (s prominutím :D) bylo by to dokonalé :3

5 Miu | 6. dubna 2015 v 7:32 | Reagovat

[4]: Ďakujem :D Naruta to mrzí, takže ešte nič nie je stratené ;-)

6 Rere | 12. července 2015 v 2:11 | Reagovat

Hmmm, takže averzia voči angline ? To mi pripomína jednu "poviedkárku"... :-P

7 Rere | 12. července 2015 v 2:13 | Reagovat

A hej, super píšeš. Stále mám, ale radčšej Ita-Sasu (su taký zlatý...).Pekne opisuješ. :-)

8 Miu | Web | 12. července 2015 v 8:18 | Reagovat

[6]: Tak vieš, anglina a ja xD a vďaka, ty ItaSasu maniak :D :D

9 Ak | Web | 19. července 2015 v 21:16 | Reagovat

jeho nenávist k angličtině znám bohužel až moc dobře -.- :-D
Ale chudáček Sasu,takhle ho odmítnout... >_< no zítra mám v plánu si tuhle povíkdu celou přečíst :-D

10 Karin | 20. června 2017 v 21:29 | Reagovat

Naruto je pěkně vyvedený z míry. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama