Dnes je krásny deň, už od rána mám dobrú náladu, navyše nemám skoro žiadne učenie... tak prečo sem niečo nepridať, že? =D
Držte Sasukemu a Narutovi palce, budú to potrebovať :)
Naruto sa s ťažkou hlavou prehadzoval na posteli a nedokázal zaspať. Zistenie, že jeho najlepší priateľ je doňho zamilovaný, ho strašne šokovalo. Je však možné, že sa Sasuke vo svojich citoch splietol, možno ho má rád len ako kamaráta, a to včera bol proste úlet. Alebo si z neho len robil srandu, a keď sa nabudúce stretnú, zakričí "naletel si!" alebo niečo podobné. Inak si to vysvetliť nedokázal. Ale keby predsa... keby to predsalen bolo tak... musel zvážiť všetky možné alternatívy. Prvú hneď zamietol. Že by sa Sasukemu vyhýbal, aby sa ani jeden netrápil. To by celkom dobre nešlo, navyše by sa trápili obaja. Táto možnosť nepripadala do úvahy. Keď si to tak predstavil... zrazu prísť o všetkú Sasukeho pomoc, priateľstvo, podporu... až ho pichlo pri srdci. Život by sa stal omnoho ťažším. Až neznesiteľne ťažkým a smutným. S nevôľou si uvedomil, že je na Sasukeho až moc naviazaný. Tak si na jeho prítomnosť zvykol, že ju bral ako samozrejmosť, a keby o ňu teraz prišiel, trpel by. A nešlo tu len o pomoc s domácimi úlohami alebo tak. Sasuke tu bol preňho vždy, keď to potreboval.
K už predošlým previnilým pocitom sa pridal ďalší, keď si uvedomil, že mu za to nikdy ani poriadne nepoďakoval. Namiesto toho naňho nakričal a vysmial sa mu keď raz potreboval jeho podporu on. Cítil sa tak previnilo, až mu z toho bolo na vracanie. Ďalšia možnosť čo urobiť by bola, zmieriť sa s tým, čo k nemu Sasuke cíti, a nejak s tým žiť ďalej. Lenže... nemôže od neho chcieť, aby ignoroval svoje pocity.
Je to začarovaný kruh.
Prudko sa posadil. Pravdepodobnosť, že v túto noc zaspí, bola nulová. Ale takto sám nič nevyrieši. Budú sa o tom musieť porozprávať medzi štyrmi očami. Zrazu mal silné nutkanie vybehnúť za ním rovno teraz, ospravedlniť sa a ulaviť tak svojmu svedomiu, ale keď sa pozrel na hodinky, zaváhal. Bolo pol tretej. Keby za Sasukem prišiel o takomto čase, pripadal by si ešte idiotskejšie ako je nutné. Navyše určite spí. Prinútil sa nejako vyčkať, aspoň do piatej. Dovtedy by si najradšej vypol myseľ, ale vôbec to nešlo. Keď je človek v strese a musí čakať, napadajú ho všeliaké myšlienky. Vedel, že sa niekde vzadu v kúte, krčí ešte jedna palčivá možnosť, a práve tá mu nedala spať. Možno by Sasuke chcel aby si s ním niečo začal...? Nie že by jeho čiernovlasý kamarát nebol pekný. Vlastne musel priznať že je velmi príťažlivý, ale... doprčíc, obaja sú chalani! To proste nejde. Nech je naňho Sasuke akokoľvek dobrý, nemôžu mať spolu iný vzťah ako kamarátsky. Bolo by to neprirodzené... či? Keby nebola iná možnosť, bol by ochotný kvôli Sasukemu zájsť tak ďaleko...?
Naruto sa postavil a otvoril okno, lebo sa mu zdalo, že v miestnosti je najmenej sto stupňov. Nechtiac si pritom spomenul za akých okolností otváral okno naposledy. Vlastne sa ani veľmi nezmílil v odhade toho, kto hádzal gule do okna. Len nie v ženskoma, ale v mužskom rode. Znovu sa mu v mysli ukázal obrázok, ako citlivo naňho hľadeli tie čierne oči, keď mu Sasuke hovoril že ho... aaaa! Srdce sa mu splašene rozbúšilo. Vyšiel z izby a v kuchyni si uvaril čaj. Snažil sa urobiť čo najmenej hluku, aby nezobudil Kushinu a Minata. Jeho otec, chvalabohu, nemal ani tušenia o tom, čo sa tu odohralo za jeho neprítomnosti, a keď sa pýtal čo je Narutovi, Kushina bola natoľko taktná a povedala len, že sa necíti dobre. Čo bola mimochodom pravda.
Naruto sa so Sasukem nikdy nepohádal, aspoň nie vážne, len žartom, a teraz, keď sa to stalo, nedokázal to vydržať. A predpokladal, že čiernovláska to mrzí rovnako. Aspoň to pocítil na vlastnej koži - nedokázal a nechcel byť so Sasukem rozhádaný, a bol ochotný urobiť všetko, aby mu jeho kamarát odpustil.
Popri popíjaní čaju sa snažil všetko si v hlave urovnať.
Takže.
Sasuke je homosexuál.
Fajn.
A miluje práve jeho.
Bože...
Bolo 4:58, keď si Naruto povedal, že to musí stačiť. Samozrejme, vonku bude ešte niekoľko hodín tma, ale to je jedno. Ani cesta pešo mu nezabrala toľko, čo musela zabrať včera Sasukemu, lebo sneh cez noc úplne zmrzol a teraz sa po ňom dalo chodiť bez zabárania. Aj keď sa snažil kráčať pomaly, nohy ho neposlúchali a skoro až bežali k Sasukeho domu. Už z diaľky videl, že v obývačke svieti slabé svetlo. Žeby už bol niekto z rodiny hore? Alebo ešte? Čo povie, ak zaklope a prídu mu otvoriť Sasukeho rodičia? Alebo Itachi?
Za normálnych okolností by sa otočil na päte a vrátil sa za svetla, ale toto bola kritická situácia a ospravedlniť sa Sasukemu, bolo prioritou. Zaklopal. Najprv sa nič nedialo, no o chvíľu začul tiché kroky smerom ku dverám a následne cinkanie kľúčov. Narutove obavy boli márne, vo dverách sa objavil Sasuke. A vyzeral... zúbožene je najvýstižnejšie. Mal kruhy pod očami, zrejme, podobne ako Naruto, celú noc nespal. Vlasy mal rozstrapatené a tvár poblednutú. Naruto nedokázal pochopiť, prečo sa mu zdá, že to Uchihovi vôbec neubralo na osobnom čare. Stále mal na sebe Narutovo oblečenie. Až teraz ho napadlo, že mu mohol doniesť to jeho, čo zostalo u nich na radiátore. Nevadí, aspoň má Sasuke dôvod k nim čo nevidieť zase prísť.
"Naruto...? Čo tu robíš? Je len niečo po piatej ráno..." zažmurkal Sasuke prekvapene, čím prerušil dusivé ticho.
"Pre-prepáč, že ruším tak skoro, ja... prišiel som..." snažil sa nájsť slová.
"Poď ďalej" odstúpil Sasuke nabok od dverí, aby Narutovi uvoľnil cestu. Ten váhavo vošiel, vyzul sa a vyzliekol si bundu.
Sasuke pokynul Narutovi, aby ho následoval do obývačky. Svetlo v miestnosti bolo tlmené, hrejivej oranžovej farby, pretože vyžarovalo z plameňov v krbe. Keby medzi nimi nebolo to nevyriešené napätie, bola by táto obývačka veľmi príjemným miestom. Sadli si oproti sebe na kreslá blízko pri ohni, aby na seba videli. Sasuke sa zahľadel na Naruta a čakal čo povie.
"Sasuke, prišiel som sa ospravedlniť... Správal som sa ako totálny pako, aj horšie. Nechcel som ti ublížiť" snažil sa zo seba čo najskôr dostať to previnenie.
"To nič" pousmial sa Sasuke. "Je to vlastne moja chyba, zaskočil som ťa." Videl že to Naruto myslí vážne a mrzí ho to. Nedokázal sa naňho hnevať.
Naruto zdvihol zrak a hľadal v Sasukeho očiach známky klamstva, ale keď tam nič také nenašiel, strašne sa mu uľavilo. Potom si uvedomil, že je tu ešte niečo, čo treba doriešiť. Zdalo sa mu, že je to dosť súkromná vec, a tak sa podvedome poobzeral, či neuvidí nejakého člena Sasukeho rodiny.
"Rodičia sú na služobke a Itachi má v práci nočnú" vysvetlil keď správne odhadol Narutove myšlienky.
"Sasuke...?" začal opatrne. Ten neprítomne hľadel do plameňov.
"Hm?"
"Si si istý, že to, čo ku mne cítiš, je to, čo si myslíš? Chcem tým povedať," Naruto sa strácal vo vlastných slovách, "áno máš ma rád, aj ja mám rád teba, ale vieš určite, že ťa aj, no.... to, pri-priťahujem?"
Bolo mu vážne trápne keď toto hovoril. Sasuke pomaly otočil hlavu a zahľadel sa Narutovi spriama do očí. V čiernych dúhovkách a na vlasoch sa mu odrážali červené planene.
Zrazu nesedel v kresle, ale skláňal sa nad Narutom.
"Tak mi dovoľ, aby som si to... overil" pošepkal a jemne uchopil blonďáka za bradu. Ten sa nedokázal ani pohnúť, bol v zajatí tých čiernych očí. Nasucho prehltol. Vedel čo tým Sasuke myslí.
"Jeden, jedinýkrát... prosím" zaprosil podmanivo a jeho teplý dych pošteklil Naruta na tvári.
Srdce sa mu rozbúšilo o čosi rýchlejšie.
"T-tak dobre" zvolil. Nemal na výber, proste tomu pohľadu nešlo vzdorovať. Sasuke veľmi jemne spojil ich ústa, za posledných pár hodín v už druhom bozku. Sasukeho pery boli tak mäkké a horúce... Naruto cítil ako mu srdce hlasno narážo do hrude. Navyše, jeho ruky si ho k sebe náruživo pritiahli. Potlačil prvotné nutkanie sa od neho odtiahnuť a nechal sa objímať. Presviedčal sa, že to, čo sa práve deje, je nevyhnutné k tomu, aby celú situáciu vyriešili. Aspoň budú vedieť, na čom sú. Nebolo to až také strašné, keď nemyslel na to, že sú obaja chalani. Na perách ho pošteklil Sasukeho jazyk a následne sa vnoril medzi ne. Jemne preskúmaval jeho ústa. Pre Sasukeho to muselo byť úžasné, slastne privieral oči, akoby sa snažil si bozk čo najviac vychutnať. Čím dalej sa viac mačkal na Naruta a zatláčal ho do kresla, robil to však podvedome. Naruta oblievala horúčava, ako sa naňho Sasuke tlačil, lebo to vôbec nebolo také nepríjemné, práve naopak. Neskutočne ho to miatlo. Nezostávalo mu nič iné, len sa poddať Sasukeho čím ďalej vášnivejšiemu bozku a ignorovať svoj zrýchlený tep a zvýšenú telesnú teplotu. Navyše cítil aké rozhorúčené je aj Sasukeho telo...
Keď Sasukeho ruka zašmátrala pod Narutovým tričkom a dotkla sa holej kože, čiernovlasý spokojne vydýchol. Nedokázal uveriť, že sa práve deje to, po čom tak dlho túžil. Po tomto hlasovom prejave sa však obaja akoby prebrali zo sna. Uvedomili si práve prebiahajúcu situáciu. Na kresle napoly sedel, napoly ležal Naruto, na neho sa lepil Sasuke a vášnivo ho bozkával. Obaja prerývane dýchali a mali rumenné tváre.
"Prepáč, nechal som sa uniesť" zatváril sa previnilo Sasuke a rýchlo si presadol na svoje kreslo. Zreničky mal rozšírené vzrušením.
"Takže?" spýtal sa Naruto a jeho hlas znel chrapľavo, ako s ním predchádzajúca aktivita zamávala.
"Ako sa môžeš pýtať po tom, čo sa tu odohralo? Keby sme sa nezastavili, ktovie kam by to až zašlo..." na Sasukem bolo vidieť, že si to vyčíta. Naruta zvláštne zamrazilo v podbrušku, keď si predstavil čo by so Sasukem asi robili... ale samozrejme, že nerobili! Tak ďaleko by to nikdy nenechal zájsť!
"Čo by si chcel?" spýtal sa. Nebolo by na škodu vedieť, o čo vlastne Sasukemu ide.
"Prosím?" nechápal. Predsalen mu po tom zážitku ešte mozog poriadne nezapínal.
"Pýtam sa, čo by si chcel. Čo čakáš, že medzi nami bude, v čo dúfaš? Zostaneme naďalej priatelia, alebo čo vlastne?"
"Samozrejme, že zostaneme priatelia! Bez teba by život nestál za nič."
Naruto sa začervenal, nebol zvyknutý na takéto komplimenty, najmä nie od chlapcov.
"Myslel som to skôr inak... Nebudeš sa veľmi trápiť, keď ma budeš mať na očiach, ale budeš vedieť, že... no proste, že sme len priatelia, nič viac?" objasnil Naruto citlivo, a všímal si Sasukeho reakciu.
Ten sa odvrátil, aby mu nebolo vidieť do očí a pevným hlasom prehlásil: "Nie." Nechcel Narutovi pridávať starosti. On ho mal však za tie roky prekuknutého a vedel kedy klame. Vyskočil z kresla a donútil ho, aby sa naňho pozrel. Čiernovlasý uhýbal pohľadom.
"Neklam mi."
"Možno trochu..."
Naruto vedel, že jeho kamarát je poriadne hrdý a tvrdohlavý, a to "možno trochu" vlasne znamená "áno, strašne moc." Unavene si pretrel oči.
"Čo sa s tým dá robiť? Máš nejaký nápad, ako to vyriešiť, a nech ti ani nenapadne povedať, že by sme sa mali prestať stýkať. To už vážne čokoľvek iné."
"Tak potom... pýtal si sa čo by som chcel. Chcel by som s tebou chodiť" prevŕtal Naruta tými svojimi polnočnými očami, až z toho bol blonďák celý nesvoj. Nemohol povedať, že by túto odpoveď nečakal.
"Sasuke... To asi nepôjde. Vieš je to pre mňa trochu... divné" povedal a dúfal, že ho zasa nezraňuje.
"Viem že by to bol jednostranný vzťah a nevyčítam ti to. Ale pochop, že jediné čo od teba chcem, je dovoliť mi milovať ťa. Ak zostaneme priateľmi, bude to akoby si moje city k tebe ignoroval, ale vo vzťahu budem aspoň vedieť, že si na ne nezabudol" vyjadril svoje myšlienky, hryzúc si peru.
"Povedz Naruto, miluješ niekoho?" spýtal sa potichu.
"Nie. Tak ako to myslíš ty, nemilujem nikoho" priznal popravde a cítil úľavu, že aspoň týmto mu nebude ubližovať.
"A ak ti to aspoň trochu pomôže, sľubujem, že si s nikým nič nezačnem" snažil sa čo najviac vyhovieť svojmu priateľovi. Bože, z celej tejto situácie bol totálne vykoľajený, cítil sa ako obeť nepodareného kanadského žartu.
"Ale mne ide len o to, aby si bol šťastný Naruto. Takže keď sa to niekedy stane... keď sa do niekoho zamiluješ, tak mi to prosím povedz. Ale zatiaľ... chcem byť tvojím partnerom!" vypálil svoju najväčšiu túžbu, a s pevne zažmúrenými očami čakal na tvrdé odmietnutie.
Naruto pozeral na Sasukeho s úprimnou ľútosťou v očiach. Nie, že by mal pocit, že sa pred ním jeho kamarát teraz nejako ponížil, proste bol veľmi empatický a nedokázal vydržať, keď sa niekto v jeho blízkosti tak veľmi trápi. V tom spočívala jeho slabosť, pre kamaráta by spravil čokoľvek, nech by ho to malo akokoľvek zasiahnuť. Nech by sa mal akokoľvek obetovať.
"Čo... čo presne to zahŕňa?" opýtal sa o oktávu vyšším hlasom.
"Samozrejme že od toho nič neočakávam! Nechcem ťa do ničoho tlačiť. Dovoľ mi ťa milovať, tráviť s tebou čas, a budem najšťastnejší človek na svete. Nikto o nás nebude vedieť a ja sa ťa ani nedotknem, kým to nebudeš sám chcieť" snažil sa Sasuke čo najlepšie vysvetliť svoje pohnútky. "Ide len o ten pocit..."
Aj keď Sasuke nedokončil, Naruto to pochopil. Dojalo ho to. Sasuke od neho v podstate nič nechcel, len vernosť. Navyše to, že mu sľúbil, že sa ho sám ani nedotkne, mu dodalo akúsi istotu.
"V tom prípade, ak nám to uľahčí život... to môžeme skúsiť" povedal, a musel sa vduchu zasmiať Sasukeho výrazu. Najprv sa tváril dočista zaskočene a o pár sekúnd neskôr, ako dieťa, ktoré sa práve dozvedelo, že odteraz budú Vianoce každý deň. Jeho únava sa zrezu niekam vyparila a Naruto mohol sledovať, že Sasuke zrazu vyzerá ako po dvanásťhodinovom spánku. Zato on sa cítil úplne zničene, prejavovalo sa na ňom to, že namiesto spánku sa celú noc trápil. Hlodali v ňom mierne pochybnosti, či urobil správnu vec, ale tieto pocity úplne prekryla úľava, že sú so Sasukem zase zadobre a vyriešili zložitú situáciu... aspoň dočasne. Z úvah ho prebralo nesmelé poklopkanie po ruke. "Naruto, si tu?" dožadoval sa jeho pozornosti čiernovlások.
"Hmm?"
"Čo máš dnes v pláne?"
"Spať" zasmial sa. "Ale naozaj, som strašne-uaah... unavený" zývol uprostred vety.
Čiernovlások porútil hlavou. "Nemusel si chodiť tak skoro a radšej si sa mohol vyspať."
"Nezaspal by som."
"Ideš hneď teraz?"
Naruto prikývol.
"Tak ťa idem odprevadiť" vstal z kresla a šťuchol ho do rebier. Narutovi však bolo na pohodlnom kresle veľmi príjemne a nechcelo sa mu ho opustiť.
"Vstávaj ospalec! Keď tu zaspíš, budem ťa musieť celou cestou niesť, a ak vezmeme do úvahy ten ľad na cestách, ani jeden z nás by to neprežil" preniesol žartom, ale nejakým spôsobom hrejivo a láskyplne.
"Ale kľudne by si mohol zostať spať tu, nikam ťa neposielam" žmurkol naňho pobavene. Naruto s úsmevom vstal z kresla a zamieril k chodbe. Nesmierne sa mu uľavilo, že sa Sasuke zase správa ako obyčajne. Poravde sa trochu obával, ako to medzi nimi teraz bude, ale to, samozrejme, zistí až časom. Pre dnešok bol vďačný, že aspoň tá nepríjemná, ťaživá atmosféra pominula.




oooo x3 to bylo cutee x3 povedený díl :3 jen tak dál :)