13. dubna 2015 v 19:15 | Miu
|
Čo by robili vaši rodičia, keby sa dozvedeli, že čítate yaoi? Mojich by ranila mŕtvica :D
Inak, baví niekoho vôbec táto poviedka? xD to len tak, či ju mám čo najskôr ukončiť.
Tí učitelia nás chcú zabiť!" zlostil sa Naruto v pondelok po zvonení a balil si zošity a učebnice do batohu. "Nenávidím anglinu a literatúru grrr..."
Všetci už vyšli z triedy a ponáhľali sa domov. Len mladý Uchiha trpezlivo čakal na blonďáčika, ležérne sa opieral o vedľajšiu lavicu a vyškieral sa jeho nadávkam adresovaným prevažne učiteľom.
"Aká náhoda, že na oboch tých predmetoch nás má tá istá profesorka" konštatoval nevinne.
"To je taká chladná, neohľaduplná, vydieračská mrch- osoba" opravil sa Naruto diplomaticky. "Má prehnané nároky, čo sa týka literatúry a o angličtine ani nehovorím" lamentoval na inkriminovanú profesorku.
"Ale veď s literatúrou si doteraz nemal problém, nie?"
"To je pravda, tam nejako preleziem. Ale z angliny poletím" vzdychol. V piatok ich totiž čaká dôležitá polročná skúška a Naruto sa už videl s najhoršou známkou.
"Ale nepoletíš, neboj, máš viac šťastia než rozumu" vyplazil naňho jazyk Sasuke.
"To som si všimol" prisvedčil, bola to pravda. "Ale obávam sa, že teraz to stačiť nebude. Ak to zase bude na F, prepadnem."
"Neprepadneš."
"Ale prepadnem" povedal s kľudom, ako hotovú vec.
"Budem ťa doučovať a postarám sa aby si neprepadol."
"Si nejako veríš. Vieš čo to je, doučovať MŇA?"
"Bohužiaľ viem, mám s tým nejakú tú skúsenosť."
"Sasuke! Prestaň byť sarkastický!"
"Tak mi trochu ver."
"Ale ostávajú už len štyri dni" schmatol batoh a v závese za Sasukem opustil svoju "milovanú" triedu.
"Ber to z tej druhej stránky, ešte máš celé štyri dni na učenie."
"Odkedy si taký optimista?!"
Sasuke ho hravo chytil jednou rukou okolo pása a otočil ho čelom k sebe. Zahľadel sa mu hlboko do očí a röntgenovým pohľadom si ho premeriaval. Naruto nasucho prehltol. Už zase ten intenzívny pohľad, ktorý sa u Sasukeho vyskytoval od onoho zvláštneho rána, a z ktorého sa Narutovi nevedno prečo, rozhúpal žalúdok.
"Odkedy mám pri sebe takého pesimistu" zaľúbene mu brnkol po nose a pustil ho. Chodba okolo nicho bola ľudoprázdna, ale predsalen, sú v škole.
"Ja, náhodou, nie som pesimista, ale realista" začervenal sa a ráznym krokom pokračoval v ceste. Nedokázal si zvyknúť na ten láskyplný pohľad Sasukeho uhľových očí. Nie, že by sa predtým naňho tak nepozeral, ale len nedávno sa dozvedel jeho pravý význam. Navyše ho v poslednej dobe dostával do poriadnych rozpakov.
Vyšli do chladného blyštivého dňa, číreho ako diamant. Obloha bola bez mráčika a slnko sa iskrivo odrážalo od napadaného snehu, až museli obaja žmúriť, aby neoslepli. Za pekného počasia občas chodili domov pešky, ale v takejto zime si radšej počkali na autobus.
"Ty nevystupuješ?" prekvapil sa Naruto, keď zastali na Sasukeho zastávke.
"Idem ťa predsa doučovať" naklonil hlavu nabok.
"Aha..." Naruto neznel práve najšťastnejšie. "A nechceš robiť radšej niečo iné?" opýtal sa.
Sasukemu sa jemne pozdvihli kútiky úst, ako si modroočka prezeral. "Veľmi rád, ale sľúbil som ti, že tú písomku v piatok spravíš. A keďže viem, ako si na tom s anglinou, mali by sme na tom popracovať" povedal, i keď sú veci, ktoré by robil oveľa radšej, napríklad sa celé hodiny pozeral na svojho blonďavého anjela. Áno, svojho, konečne to tak mohol povedať, aj keď medzi nimi prakticky nič nebolo. Sasuke sa o nič nepokúšal, veď mu to sľúbil.
"Nemusíš mi stále pripomínať aký som sprostý" bručal Naruto. Sasuke si musel opakovať, že sú v autobuse plnom ľudí, inak by ho už aspoň pohladil po vlasoch.
"Nie si sprostý. Len si nepochopil základy, to je ten najväčší problém" opravil ho vážne. Vystúpili z autobusu a razili si to rovno k Narutovi domov. Hneď si sadli k angličtine a drvili sa až do večera, s občasnými pauzami, samozrejme, keď napríklad Naruto chytal mindráky, že to nikdy nepochopí a je toho naňho príliš, alebo práve naopak, natešene poskakoval, keď sa mu podaril nejaký pokrok.
"Na dnes končíme" vydýchol Sasuke okolo pol šiestej. Vonku už bola tma ako v rohu.
"Chvalabohu!" zastonal Naruto a rozvalil sa na posteli, jak dlhý, tak široký. "Ešte pár minút, a praskla by mi hlava. Jau môj chrbát..."
"Dobre sa vyspi, nech máš zajtra silu pokračovať."
"Ty si to so mnou ešte nevzdal? Tak to si fakt vytrvalý."
Sasukeho výraz sa zmenil. "Nikdy to s tebou nevzdám, ani keby sa mi zdalo, že je to beznádejné" povedal vážne. Narutovi bolo zase trápne, dobre totiž vycítil, že Sasuke zrejme tie slová nesmeruje len k doučovaniu. Zas taký natvrdlý nebol. Zároveň ho to však zahrialo pri srdci. Ako si preboha niekto ako on, zaslúžil tak nezištne oddaného človeka?!
"Ehm, no... tak ďakujem." Ako sa na to vôbec dá odpovedať?
A tak Sasuke prišiel aj ďalší a ďalší deň, a aj deň potom.
"Teraz mi už praskne hlava naozaj!" sťažoval sa Naruto vo štvrtok večer a prikrýval si tvár vankúšom.
"Veď už to vieš. Mal by si si dať prestávku, lebo zajtra nevstaneš. Ja už by som tiež mal ísť..."
"Nie!" prerušil ho Naruto naliehavo. "Prosím, nechoď... ešte aspoň chvíľu by som si to mal precvičovať" dodal už miernejšie. Sasukeho to prekvapilo, Naruto nikdy nebol nijak hŕ do učenia, čakal že bude vďačný keď mu povie že ho nebude ďalej trápiť. Ale on nie.
"Počuj Naruto, nemorduj sa s tým do krajnosti, to ti len pohorší. Vypni na chvíľu, prospeje ti to viac. Ak z toho nebudeš mať aspoň B, tak osobne navštívim pani profesorku. Prisahám" znovu si k nemu prisadol na posteľ a zložil mu vankúš z tváre.
"Nepreháňaj, celkom mi bude stačiť, ak to bude D alebo E. Ale keby to bolo C, fuuu..." zasníval sa a pokúsil sa posadiť.
"Mal by si si viac veriť a na dnes to už odlož" snažil sa mu vytrhnúť zošit z ruky.
"Hej, hej, počkaj! Tak urobíme kompromis. Ešte to za desať minút všetko zhrnieme a potom to necháme, ok?" vyjednával a zanovito si bránil svoj zošit. Sasuke si vzdychol, ale kapituloval a pozoroval Naruta, ako si opakuje učivo. Rozstrapatené blonďavé vlasy mu padali do unavene klipkajúcich očí. Líčka mal od učenia a namáhania hlavy sfarbené do ružova. Pery mal pootvorené, ako sa sústredil na zošit. Bol tak blízko, stačilo by sa nahnúť a ochutnať ich. Narutova prítomnosť ho zrazu začala strašne rozptylovať a mal stále väčšie nutkanie sa naňho vrhnúť. Sľúbil mu, že sa ho bez dovolenia ani nedotkne v inom, než kamarátskom geste. Bolo by až také neospravedlniteľné, keby to spravil? Snažil sa nejako od tých pier odpútať, ale nedalo sa. Boli magnetom pre jeho oči a Sasukemu sa pomaly začala do tváre hrnúť krv.
"Sasuke, si v pohode?" spýtal sa Naruto. Na jeho tvári sa objavilo pochopenie, keď vystopoval smer Sasukeho pohľadu.
"Jasné" zažmúril Sasuke na chvíľu oči, aby sa upokojil. Keď ich opäť otvoril, Naruto bol omnoho bližšie, ako predtým. Srdce sa mu splašene rozbúchalo.
Silou vôle sa držal, aby nespojil ich pery a nevybozkával ho do bezvedomia. S rozšírenými zreničkami hľadel stále sa približujúcemu Narutovi do očí.
"Sasuke..?" šepol už takmer pri jeho ústach. Nepochopiteľne sa mu páčilo, ako čiernovlasého rozptyluje. Bolo to také... roztomilé.
Zrazu sa ozvalo zaklopanie na dvere a oni od seba odskočili, ako nejakí dvaja uličníci.
"Sasuke, ty si ešte tu?" spýtal sa prekvapene Minato, keď otvoril dvere. Obaja chlapci sa skláňali nad zošitom, ale líca mali nápadne červenšie.
"To sa stále učíte? Veď sa vám z toho uvaria mozgy. Sasuke, ty tu ostávaš cez noc, že?" prehodil ako samozrejmosť.
"Ja... nie, vlastne som už na odchode" znervóznel Sasuke.
"Vážne chceš ísť domov? Je štvrť na jedenásť..."
"Čože?! To už je toľko?" nechápal, ako ten čas s Narutom letí.
"Sa-su-ke, zostaň na noc! To už ja doba čo si tu prespal naposledy!" zapojila sa do rozhovoru Kushina.
"Možno inokedy..." pousmial sa Sasuke a vstal z postele. Narutovi rodičia sa s ním teda rozlúčili, Kushina s nevôľou, akoby ho tak neskoro nechcela nikam pustiť. Sasuke s Narutom na chodbe osameli.
"Naozaj nechceš zostať?" vyzvedal tichúčko Naruto.
"Zajtra máme písomku, musíme sa dobre vyspať"
Naruto sa zarazil. Celý tento týždeň sa tak zaoberal tým, ako dopadne na angline, že celkom zabudol, že nie je sám kto píše písomku. Sasuke ho celý týždeň učil čo potreboval, takže jemu samému určite nezostal žiaden čas na prípravu. Ako mohol byť tak sebecký a znovu spoliehať na Sasukeho? Vedel, že Sasuke skúšku spraví bez problémov, ako vždy, macher jeden, ale tu išlo o princíp. Nebude sa naňho môcť spoliehať celý život.
"Sasuke... neviem ako ti mám poďakovať, ak tú písomku spravím, bude to len tvoja zásluha" povedal sledujúc, ako sa obúva a oblieka.
"To nestojí za reč" mávol rukou Sasuke. Naruto k nemu pristúpil a objal ho okolo krku. Snažil sa do toho objatia vložiť čo najviac vďaky ktorú práve cítil. Sasuke sa najprv ani nepohol. Bolo to prvé objatie od toho dňa čo spolu začali chodiť a obaja to vedeli. Obtočil Narutovi ruky okolo pása a jemne ho k sebe pritisol. Privrel oči a vrýval si do pamäti každý príjemný pocit z tejto chvíle.
"Stojí to za reč, venoval si mi všetok svoj voľný čas z tohto týždňa" presviedčal ho Naruto.
Sasuke sa na kúsok odtiahol, aby sa mu mohol zahľadieť do očí, ale z objatia ho nepúšťal.
"Pretože ťa milujem" povedal pološeptom. Narutovi sa znovu rozhúpal žalúdok a rozbúchalo srdca. Sakra, už zase ten Sasukeho spaľujúci pohľad. Taktiež z jeho slov sa mu hrnula krv do tváre. Zas ho dokonale vyviedol z miery, koľkáty raz už? Preboha, ako to ten Sasuke robí?!
Dokázal len klopiť oči pred tými jeho, ktorým nič neunikne. Hlavy mali tesne pri sebe, čelami sa o seba opierali. Sasuke sa veľmi jemnúčko pohol, takže sa dotkli nosmi, no ďalej už nezašiel.
Narutovi napadlo, že by mu ani nevadilo, keby ho Sasuke teraz no... pobozkal. Ale zdalo sa, že ten sa k ničomu nemá a Naruto rozhodne nemal v pláne s niečím takým vyrukovať. Sasuke s nevôľou pustil červenajúceho sa Naruta a mávol mu na rozlúčku.
"Maj sa Naruto, zajtra v škole" povedal a odkráčal do tmy.
"A-ahoj, a ďakujem!" zakričal za ním Naruto a zamyslene zavrel dvere. Chytil sa za rozpálené líca. Asi to s tým učením vážne prehnal. Zvláštne, čakal by, že nebude vedieť zaspať a v snoch ho budú strašiť anglické slovíčka, ale nie. Namiesto toho sa mu v hlave stále vynárali Sasukeho slová a ten jeho zvláštny pohľad.
"Určite som to nedal, určite som všetko poplietol určite..."
"Prestaň Naruto!" zahriakol ho Sasuke. "Obaja vieme, že si to dal. Vedel si to! Navyše tá písomka bola ľahká, povedal by som, že až primitívna."
Sedeli, v piatok po škole v Narutovej izbe. Teda, svetlovlasý sedel a každých pár minút kontroloval či mu nepribudol e-mail, zatiaľ čo Sasuke ležal na jeho posteli.
"Stále nič" komentoval zdeptane Naruto.
"Tak to býva. Keď na niečo čakáš, nepríde to. Proste to pusť z hlavy, už s tým nič nenarobíš. Možno tú známku pošlú aj tak až zajtra, alebo pozajtra... prinajhoršom sa to dozvieš v pondelok nie?"
"Ako môžeš byť taký pokojný? Teba vôbec nezaujíma, akú si dostal známku?"
"Nie."
"Tak fajn, pustím to z hlavy" zaklapol notebook. Ozval sa zvuk, ktorý oznamoval, že mu práve prišla pošta.
"Aaaaaaa!" snažil sa rýchlo otvoriť obrazovku. Sasuke sa neveriacky oprel o lakeť a nazeral mu cez rameno.
"Ach, to je len Hinata, poslala mi nejaké poznámky na opísanie" vydýchol Naruto a nedalo sa rozoznať či úľavne alebo sklamane.
"Pozrime si nejaký film" navrhol Sasuke v snahe Naruta od zisťovania známky aspoň trochu odpútať.
"Tak fajn, pozriem čo tu mám."
"Daj tam nejaký horor" navrhol Sasuke.
"A najstrašidelnejšia scéna z celého filmu, bude zvuk prichádzajúceho mailu..." zanôtil Naruto tajomne. Obaja vyprskli smiechom.
"Ty si pako" ťukal si Sasuke ukazovákom po čele.
"Ták, čo tu máme... čo tu máme... Á, Sinister, čo ty na to?"
"To je ten, kde vždy jedno decko vyvraždí celú rodinu?" spomínal si Sasuke s prižmúrenými očami.
"Hm, hej hej" prisvedčil a prezeral si zoznam filmov, ktoré mal stiahnuté. Sasuke mu nakukoval cez rameno.
"A čo toto?" ukázal na Šiesty zmysel.
"Nikdy" uzavrel to nekompromisne Naruto.
"Prečo? Jáj, ja som zabudol, že trpíš averziou voči duchom!" Sasuke sa tváril, že si préve spomenul.
"Proste ich nemám rád."
"Bojíš sa ich."
"Aj ty sa určite niečoho bojíš, nie Sasuke?"
Sasuke sa tváril že silno rozmýšľa. "Tak to budú asi hrací klauni a porcelánové bábiky" priznal. "Z toho mám vždy husiu kožu."
"Heeeej?" zatiahol Naruto potešene. "Tak v tom prípade si pozrime Ženu v čiernom!" povedal a hľadal spomínaný film. Už si odtiaľ veľa nepamätal, videl to pred niekoľkými rokmi, ale marilo sa mu, že je tam pár scén s porcelánovými bábikami a dokonca hracími klaunmi. Netušil, prečo to tak dlho skladoval v notebooku, ale teraz sa mu to hodilo.
"Som za" prisvedčil Sasuke, lebo na Sinister práve nemal náladu. Zahrnuli v izbe záclony, pohodlne si sadli vedľa seba na posteľ a opretí snáď o desať vankúšov začali pozerať. Celý dej sa točil okolo toho, že jedna žena, ktorá v močiari prišla o dieťa, núti deti v dedine páchať samovraždy. Mladý právnik sa dostane práve do sídla, v ktorom sa to všetko začalo a odhaľuje temné tajomstvá.
"Téda" povedal Naruto, keď film skončil a zažmúril ku kreslu pri stole. "Teraz sa mi ešte niekoľko dní bude zdať, že sa to kreslo samo hojdá" zakrútil hlavou a rozsvietil svetlo. Zrazu sa ozval zlovestný zvuk. Sasuke sa musel až smiať na Narutovom vydesenom výraze. To ako sa tváril pri horore sa s týmto nedalo porovnať.
"A jéje" prehltol a pozrel na e-maily. V predmete bolo: "Bola vám udelená známka z predme..."
"Kurník, nenapínajte ma!" rozklikol správu a preletel ju pohľadom.
"Vážený - blablablabla... z predmetu - blabla... B-čko!" neveril vlastným očiam.
"Paráda, si šikula!" pochválil ho Sasuke, spokojný, že jeho doučovanie nebolo na škodu.
"To nemôže byť pravda ja... ako som mohol dostať B?!" skríkol Naruto a v očiach mu len tak iskrilo.
"Že? Malo to byť aspoň Á-čko" doberal si ho s hranou vážnosťou Sasuke.
"Tyyy!" schmatol vankúš a podarilo sa mu Sasukeho pod sebou spacifikovať tak, ako to urobil on vtedy v snehu. Zdvihol vankúš nad hlavu. Sasuke čakajúc úder zavrel oči a obŕatil tvár do strany. To Naruto využil a namiesto rany vankúšom mu vtisol pusu na líce.
"Ďakujem, bez teba by som to nikdy nezvládol" povedal a zliezol z neho. Sasuke zostal ležať, ako prikovaný a prekvapene si siahol rukou na líce. Keď mu konečne došlo čo sa stalo, opýtal sa: "Môžem to brať tak, že mám povolenie na pusu na líce?"
Naruto mu už stál chrbtom, takže Sasuke nemohol vidieť, ako sa pobavene uškrnul.
"Možno..." odpovedal neurčito.
Sasuke sa celý večer usmieval, ako mesiačik na hnoji. Naruto ho už dlho nevidel tak šťastného a v konečnom dôsledku, to činilo šťastným aj jeho. Nakoniec prišiel čas sa rozlúčiť.
"Takmer by som zabudol" vytiahol Sasuke z tašky bomboniéru. "Blahoželám k úspešnej písomke."
"Sasuke, prosím ťa neblázni! To proste nemôžem prijať. Ten kto si ju zaslúži si ty" protestoval prekvapene Naruto.
"Musíš si ju vziať, je to darček" Sasuke bol neodbitný.
"Nie Sasuke... to nejde..." nedal sa a stál si za svojím. Sasuke sa postavil až tesne k nemu a vzal jeho brdu do dlane. Bol o niečo vyšší od Naruta, takže sa jemne skláňal. A zase naňho hľadel tým röntgenovým pohľadom. Naruto sa topil v temných hĺbkach jeho očí a cítil, ako mu do líc stúpa horúčava. Prečo takto reaguje? Snažil sa nesklopiť pohľad a opätovať ten Sasukeho, no po chvíli si uvedomil, že odtrhnúť od neho oči je aj tak nemožné. A bol stále bližšie a bližšie... Uvedomuje si vôbec Uchiha, čo s ním tento jeho pohľad robí?
"Vezmi si to" vložil mu do ruky bomboniéru. Musel sa usmiať, ako roztomilo sa Naruto zase červenal. V poslednej dobe mal to šťastie, vidieť ho tak pomerne často.
Ten úsmev sa Narutovi vryl do pamäti. "Tak zatiaľ, uvidime sa čoskoro" povedal Sasuke, ale neprestával naňho civieť. V zlomku sekundy sa k nemu nahol a venoval mu dlhý nežný bozk na líce. Keď sa za ním zavreli dvere, Naruto sa o ne oprel a nechápavo žmurkal. Chytil sa za líce, kde stále cítil Sasukeho horúce pery.
"Nehovorte mi že som sa doňho..." pokrútil hlavou a snažil sa myšlienky na Sasukeho vyhnať z hlavy. Neúspešne.
Sasuke si potichu odomkol dvere, aby nikoho z rodiny nezobudil, v kuchyni však sedel Itachi a čosi si čítal.
"Ahoj" usmial sa starší a zaklapol knihu. Sasuke mu na pozdrav kývol.
"Kde si bol?" spýtal sa čisto zo záujmu, nebola to výčitka.
"U Naruta" odvetil lakonicky mladší a napustil si pohár vody.
"Ako dopadla písomka?"
"Super. Myslím, že to konečne pochopil a..."
"Pýtal som sa skôr na teba" usmial sa Itachi a pobavene ho prevŕtaval pohľadom.
"Aha... no fajn" odvetil Sasuke, ktorý síce dostal Á-čko, ale moc ho to nezaujímalo. Radšej sa napil z pohára aby nemusel čeliť tomu Itachiho zvedavému pohľadu.
"Hmm... prekvapuješ ma. Si lenivý aby si sa učil, nie to ešte niekoho učil. Normálne na také veci nemáš trpezlivosť, ale zdá sa, že celý týždeň doučovať Naruta ti nerobilo problém" Itachimu sa chveli kútiky úst.
"Kam tým mieriš?" chladne ho spražil pohľadom Sasuke.
"Nikam. Len konštatujem, že Naruto je skvelý človek," Itachi dobre poznal najlepšieho kamaráta svojho brata, veď tí dvaja boli nerozluční už dobrých niekoľko rokov. Sasuke vzal pohár k umývadlu a opláchol ho.
"To je" prisvedčil, keď stál Itachimu bezpečne chrbtom. Itachi sa zdvihol k odchodu, predtým sa však postavil tesne za svojho brata a šepol mu do ucha: "Zdá sa, že si rozumiete, tak nech vám to vydrží." Sasukemu vykvitli na tvári dve červené ruže. Zahnal sa po odchádzajúcom bratovi utierkou.
"A toto malo byť čo?" skríkol po ňom.
"Vôbec nič..."
Myslím, že sa všetci zhodneme na tom istom... chceme ďalšiu časť a ešte to neukončuj! 💗 čím ďalej to čítam, tým viac ma to baví a neviem sa dočkať nových dielov. A myslím, že také malinké yaoi tam strčiť môžeš.......