close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Priateľ na nezaplatenie 5

28. dubna 2015 v 18:58 | Miu |  Priateľ na nezaplatenie
Zajtra si idem vybaviť občiansky a vo štvrtok už zo mňa bude veľkáčka :D
Aj tak sa stále správam a budem správať ako malé decko, takže mi to nijak nepomôže xD
Ale keď tak niektorých sledujem... radšej zostanem tým dieťaťom navždy.
A držte mi palce, pozajtra píšeme písomku z matiky, lebo na lepší deň to už vážne dať nemohli...



Naruto sa trochu neisto postavil na okraj ľadu, pričom kŕčovito zvieral Sasukeho zápästie. Už po niekoľký raz sa poobzeral, ale na sivej hladine zamrznutého jazera nezezrel ani živej duše. Ľudia zrejme upredňostňujú kryté klziská, ktoré sú síce prepchané, že sa na nich človek ledva pohne, zato ľad je bezpečnejší. O bezpečnosti tohoto ľadu by sa dalo diskutovať. Naruto bol síce rád, že sa nemusí na korčuliach strápniť pred desiatkami ľudí, to však neznamenalo, že sa túži prepadnúť niekam medzi ryby. Taktiež jazero nevyzeralo byť vôbec také rovné ako umelý ľad, to si mohol všimnúť na prvý pohľad.
"Ako môžeš vedieť, že je ten ľad dosť pevný?" spýtal sa Naruto a nepriateľsky zazeral na rozľahlú plochu rozprestierajúcu sa pred nimi, ktorá sa tvárila až podozrivo flegmaticky. Naruto mal však podozrenie, že je to len trik ako ich prilákať niekam do stredu a tam ich na mieste zhltnúť do svojich ľadových útrob. Ako vyčkávajúca šelma.
"Nestrachuj sa," prevrátil Sasuke očami. "Veď stále mrzlo, nič nám nehrozí. A aj keby, trochu adrenalínu nezaškodí, nie?" šibalsky sa usmial, vymanil sa z Narutovho zovretia a posunul sa ďalej od brehu.
"Vidíš? Nič to nie je," aby svojim slovám pridal na dôveryhodnosti, urobil si po ľade niekoľko okruhov, pomalým aj rýchlym tempom a zo srandy pridal aj nejaké tie piruety. Na dôvažok si ešte poriadne poskákal, ale ľad držal ako hluchý dvere. Sasuke sa na šmykľavom povrchu pohyboval plynulo a s akousi ladnosťou, akoby sa na ľade narodil. Zrazu doplachtil k Narutovi a ponúkol mu ruku takým tanečným spôsobom, že tým uviedol blonďáka do rozpakov.
"Už roky som na tom nestál," ozval sa varovne s pohľadom prilepeným na svoje korčule.
"Tak to treba napraviť," Sasuke schytil jeho ruku a vytiahol ho na ľad. Naruto mal pocit, že už už stratí rovnováhu a tak sa opäť na Sasukeho zavesil. Držal sa ho oboma rukami a bol si istý, že sa ho za celý čas nepustí. Vtom ho niečo napadlo. "Ty si to spravil naschvál," vrhol naňho podozrievavý pohľad.
"Čo také?" nechápal jeho priateľ a pomaly sa pohol, nech tam len tak nestoja.
"Vzal si ma sem, lebo neviem korčuľovať. Takto sa ťa musím celý čas..." trochu zaváhal, "držať za ruku," dokončil o poznanie tichšie.
"Čo len teba nenapadne..." pokrútil hlavou Sasuke, ale nedokázal skryť chvejúce sa kútiky úst. "Ale mohol by si sa skúsiť narovnať a chytiť sa ma normálne, lebo takto sa ďaleko nedostaneme," upozornil ho. Naruto sa ho pokúsil poslúchnuť a namiesto zápästia sa teraz chytil jeho dlane. Cítil sa ešte viac nesvoj, toto muselo vyzerať naozaj divne...
"Prečo nemáš rukavice?" uvedomil si po chvíli.
"Zabudol som si ich," odvetil čiernovlások nezaujato. Zdalo sa, že mu to neprekáža, čomu sa Naruto začudoval. "Nie je ti zima na ruky?" spýtal sa prezerajúc si Sasukeho dlane. Sasuke mal veľmi pekné dlane, možno až trochu dievčensky jemné. Narutovi sa zrazu znepáčilo, že by mali také dlane mrznúť. Chcel zistiť, ako veľmi ich má Sasuke skrehnuté a keďže on sám mal rukavice, automaticky si jeho ruku priložil k lícu. Až keď zachytil Sasukeho spýtavý pohľad, došlo mu, čo vlastne urobil. Tvár mu zahorela, takže Sasukeho ruka teraz pôsobila ešte ľadovejším dojmom. Prečo musí každý fyzický kontakt so Sasukem zrazu vyznievať tak trápne? Aby sa nemusel pozrieť Sasukemu do očí, zložil si jednu rukavicu a podal mu ju.
"A tebe nebude na jednu ruku zima?" zadíval sa naňho zvedavo, ale rukavicu prijal. Naruto pokrútil hlavou a konečne sa odhodlal zdvihnúť zrak. "Jednou rukou sa ťa predsa budem držať," uchopil Sasukeho dlaň. Keď už nič, tak sa aspoň navzájom zohrejú, síce tu bol ešte jeden dôvod, ktorý si Naruto nechcel priznať. Nemal problém sa so Sasukem držať za ruku, vlastne... sa mu to celkom páčilo. A teraz, keď ich nedelila ani rukavica, to bolo ešte intímnejšie, až sa Narutovi rozbúchalo srdce o čosi rýchlejšie.
Sasuke sa Narutovým rozpakom len usmial, využil situáciu a prudko za jeho ruku potiahol. Zotrvačná sila Naruta prilepila na Sasukeho a keby sa ho pevne nechytil, už by ležal rozplacnutý na šmykľavom lade.
"Čo blbneš? Skoro som zletel," vytkol mu jeho pochabosť, ale nepustil sa ho. Sasuke ho nežne chytil za bradu a zadíval sa naňho šteniatkovským pohľadom, z ktorého Narutovi na moment poskočilo srdce.
"Povedal som ti už, že si neskutočne roztomilý, keď si v rozpakoch?" povedal odzbrojujúco. Naruto len sklopil zrak a neodvážil sa ani pohnúť, samozrejme ho tá veta dostala do ešte väčšieho pomykova. Keď na tvári zacítil Sasukeho horúci dych, mimovoľne sa zachvel. A keď na líci ucítil jeho pery... nedokázal sa ani pohnúť, v hlave mal zmätok. Nebol to letmý bozk, ale nežný a dlhý, priam z neho bolo cítiť hlboký cit. A vtedy sa Narutovi sama o seba pootočila hlava, akoby chcela líce nahradiť ústami. Vyviedlo ho to z miery a odtiahol sa skôr, než k tomu stihlo dôjsť. Nechápal to. Čo to malo byť? Práve mu chcel opätovať bozk?! Vôbec sa nevyznal vo svojej vlastnej hlave. Sasuke zrejme zmätok v Narutovej tvári nepostrehol, ale už sa o nič nepokúšal. Sústrdil sa znovu na korčuľovanie a jeho dobrá nálada po chvíli dokázala vyhnať chmáry aj z Narutovej hlavy, takže si to doobedie obaja pekne užili. Ku koncu to už išlo Narutovi vážne dobre, takže sa na ľade dostatočne vyblbli a keď skončili, Naruto si takmer necítil nohy.

"Jaaaaj..." spokojne vydýchol, keď oslobodil svoje chodidlá z väzenia ľadových korčúľ. "Tak sa mi zdá, že mi na tento rok stačilo," povedal, obul si topánky a trochu strnulo prešľapol z nohy na nohu.
"Ale nevrav..." Sasuke sa uškrnul a mrkol na hodinky. "Akurát čas na obed. Vieš čo? Pôjdeme k nám a niečo si ukuchtíme."
Naruto zaváhal. "Nebude to vašim vadiť?" spýtal sa.
"Prosím ťa, tým by nevadilo ani keby si sa k nám nasťahoval. Ale teraz ani nie sú doma, išli navštíviť strýka" odvetil mu Sasuke. Naruto vedel, že Sasukeho strýko vlastní farmu, kde chová dobytok a pestuje vlastnú zeleninu a ovocie.
"Navyše ten workoholik Itachi je aj v sobotu v práci, takže sa doma budem cítiť sám a opustený..."
"Tak dobre," zasmial sa Naruto, tomu ľútostivému výrazu, ktorý jeho priateľ nasadil.

Uchihovci vlastnili veľmi pekný rodinný dom so záhradu. Zvonku síce pôsobil malým a učupeným dojmom medzi mohutnejšími príbytkami, no len čo ste vošli dovnútra, museli ste si ten dom zamilovať. Bol vkusne zariadený a panovala v ňom atmosféra útulného domova, takže ste mohli podvedome cítiť, že ľudia čo v ňom žijú, majú medzi sebou veľmi dobré vzťahy. Na prízemí bola kuchyňa, jedáleň a obývačka, odkiaľ sa dalo cez veľké francúzske dvere prejsť do záhrady. Na druhom poschodí boli dve izby - v jednej spávali Sasukeho rodičia a v druhej Itachi. Sasukeho svetom bolo podkrovie. Ale nebolo to také podkrovie, aké vás pri tom slove napadne - stiesnený tmavý priestor a všade pavučiny. Práve naopak, bolo presvetlené, vďaka množstvu okien na stenách, priestranné a ladené do odtieňov béžovej a hnedej, čo pridávalo izbe na útulnosti. Celkom vzadu sa nachádzala Sasukeho veľká posteľ. Kedysi tu s ním býval aj Itachi, lenže odkedy začal pracovať, potreboval vlastnú izbu a presťahoval sa do tej na druhom poschodí.
Len čo vošli do domu, Sasuke dal variť vodu na čaj a s Narutovou pomocou sa mu podarilo zapáliť oheň v kozube, pri ktorom potom sedeli aj s horúcim nápojom v šálkach. Bolo úžasné sedieť v teple a popíjať čaj po tom, čo strávili celé doobedie vonku na mraze. Obloha sa znenazdajky zatiahla, po rannom slnku nebolo ani stopy, a začali padať akési sneho-krúpy.
"Máme šťastie, že nás to nezastihlo" usmial sa Naruto a pohodil hlavou smerom k oknu.
"Poď, mali by sme vymyslieť, čo si spravíme na obed" spomenul si zrazu Sasuke a za ruku vytiahol Naruta z pohodlného kresla. A tak sa vydali na prieskum kuchynských zásob, zistiť obsah ich budúceho pokrmu.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Yuii-chan | E-mail | 28. dubna 2015 v 19:43 | Reagovat

jé.. kawaii :3 konečně další a úžasný díl.. :3 arigato :)

2 Mei-Mei | 28. dubna 2015 v 23:10 | Reagovat

Konečně slovenština a čeština! Uff... celej den mluvím anglicky s lidmi z Turecka, Portugalska, Německa a Řecka ~.~ Ale dneska jsme si to užili, možná o tom napíšu článek :D
Moc hezký díl, těším se na další a hodně štěstí při zkouškách ;D

3 Miu | 29. dubna 2015 v 7:02 | Reagovat

[2]: Ďakujem :D a čo s toľkými ľuďmi z iných krajín vlastne robíš? Určite o tom napíš, som zvedavá :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama