close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Démon a Pomstiteľ

1. května 2015 v 17:56 | Miu |  Naruto
Ahojki :)
Aby som nepísala len samé SasuNaru, som raz napísala toto. Je to trochu netradičnejší pár. Nie že by som ho nejako obľubovala, je to skôr len moja reakcia na jeden diel z Naruta. Možno mám úchylku párovať postavy s podobným osudom :D. Dúfam, že sa vám to nebude pliesť, na začiatku sa tam striedajú situácie zo Sasukeho a Gaarovho života.

Pár: Gaara x Sasuke
Čaká vás: smutný začiatok, yaoi
Typ: Jednorázovka



"Bolí to niekde tu... ale žiadna rana tam nie je..." povedal hláskom plným úzkosti malý červenovlasý chlapec a roztrasenou rúčkou si zovrel plášť v oblasti srdca, až mu zbeleli hánky.
Mladý muž, čupiaci pri chlapcovi sa chápavo usmial a strieborným nožom si prešiel po prsteníku. Čepeľ sa zaleskla a po prvom článku prsta mu stiekla kvapôčka karmínovej krvi.
"Č-čo to robíš?!" vystrašil sa chlapec, no muž sa naďalej upokojujúco usmieval a nedal na sebe znať ani najmenšie známky bolesti.
"Bolí to?"
"Nie. Ale aj rany čo najprv bolia, sa časom upokoja, prestanú krvácať a zahoja sa. Horšie sú však rany na srdci, ktoré sa nedá vidieť. Nemôžeš si na ne dať liečivú masť ani obvez a často sa stáva, že sa vôbec nevyliečia... Je tu ale jedna vec, ktorá na takéto rany pomáha."
"Naozaj? A čo to je?"
"Láska."
"Láska..." zopakoval chlapec a posmutnel. "Ale ako ju získam?"
"Už ju máš."
Mladý blonďavý muž sa zahľadel na fotografiu postavenú na stole v ozdobnom ráme. Bola na nej veľmi pohľadná, usmievajúca sa hnedovlasá žena.
"Moja sestra ťa naozaj milovala..."

"Nii-san! Poď ma naučiť robiť tieňové klony, sľúbil si mi to!" zaprosil malý čiernovlások svojho veľkého brata, ku ktorému vzhliadal.
"Dnes nie Sasuke, zajtra mám dôležitú misiu," usmial sa naňho smutne starší. "Popros otca, on ti iste rád pomôže."
"Ale ja som chcel aby si to bol ty! A je mi aj tak jasné, že si v tom najlepší, dokonca lepší než otec!"
Itachi takmer neznateľne kývol rukou, na znamenie, že má mladší prísť k nemu. Ten nelenil a zvedavo sa rozbehol k svojmu milovanému bračekovi. Dlhovlasý lenivo pozdvihol ruku a s láskyplným úsmevom ho dvoma prstami nežne ťukol do čela.

Nie... nie... nie! Prečo... Prečo práve ty?!" vzlikal zdesene Gaara a po lícach mu stekali trpké slzy, keď zistil, kto sa ho práve pokúsil zabiť. Nerozumel tomu... Čo urobil?!
"Gaara" šepol dobodaný muž na zemi. "Pýtaš sa prečo... Tvoj otec mi to prikázal. Shukaku je hrozbou pre celú dedinu, preto ťa chcel odstrániť..."
Malého chlapca naplo na vracanie. "Môj... otec...? Prečo...? Takže to bol jeho príkaz a ty si nemohol odmietnuť, že?" spýtal sa chlapec, snažiac sa zachytiť aspoň posledného chabého stebielka nádeje.
"Tak to nie je. Mohol som odmietnuť, ale nechcel som. Celý ten čas som ťa nenávidel, zničil si mojej sestre život. Kvôli tebe umrela! Aj ona ťa nenávidela..."
"Nie! Dosť, to predsa..." kvílil zúfalo chlapec.
"Dala ti meno Gaara, nie však z lásky. Myslela si, že vďaka tomu budeš schopný prežiť.
Miluj len seba a bojuj len pre seba, to ti priala. Umrela plná nenávisti k tomuto svetu a... k tebe."
"Nieeeeeeeeeee!" ozvalo sa srdcervúce kvílenie a z tváre chlapca sa dalo vyčítať, že sa mu práve rúca svet.

"Mama! Otec!" čiernovlások bol neschopný pohybu. Mama a otec... Čo sa to stalo?! Toto sa nemalo stať! Z tieňa vystúpila postava, ktorú Sasuke hneď spoznal.
"Nii-san! Čo sa to tu stalo?! Prečo sú mama a otec... Prečo sú všetci... Prečo?!" pýtal sa vzlikajúc, so slzami v očiach.
"Nerozumný, malý braček. Ak ma chceš zabiť, nenáviď ma, zhnus si ma... Utekaj, utekaj... lipni na živote za každú cenu. A keď budeš mať rovnaké oči ako ja, vyhľadaj ma."
To bolo to posledné, čo Sasuke počul predtým, ako upadol do temnoty bezvedomia. Keď Itachi odchádzal, po líci mu stiekla nepovšimnutá, tichá slza...

"Sasuke, mám misiu v Skrytej Piesočnej a zdržím sa tam niekoľko dní. Buď môžeš zostať tu a pokračovať v tréningu sám, alebo poď so mnou, možno si nájdem trochu voľného času." Kakashi mu ani neskúšal navrhnúť, aby si dal pauzu, vedel, že to nemá zmysel.
"Pôjdem s vami" odvetil čiernovlások bez dlhého rozmýšľania.
Kráčali pieskovo žltými ulicami, z ktorých sálala horúčava. Cestou stretávali mužov, ženy a deti, zahalené v dlhých púštnych odevoch. Šedovlasý muž v khaki zelenej veste a tmavých nohaviciach, a chlapec s odstávajúcimi vlasmi na zátilku, celý v čiernom, pôsobili v tejto krajine podivným dojmom. Nezapadali. Boli to cudzinci v cudzej dedine. Muži a ženy ich sledovali preľaknutým či mrzutým pohľadom a deti si na nich ukazovali prstom a čosi si šepkali, no naši dvaja prišelci si to nevšímali. Nikto z nich nestál za Sasukeho pozornosť. Až na jedného chlapca, ktorého zbadal o pár okamihov neskôr. Mal červené vlasy, takže bolo takmer nemožné si ho nevšimnúť. Oblečenie mal tmavé a na chrbte mu visela veľká tekvica, v tvare arašidu. V bledej tvári mu výrazne dominovali zelené oči, obtiahnuté hrubou čiernou kontúrou okolo celého viečka. Práve tieto oči donútili Sasukeho obrátiť k nemu zrak. Práve tie ho donútili zamyslieť sa nad minulosťou tohoto chalana. Muselo ho poznačiť niečo nesmierne silné a bolestivé... Sasuke to vedel, pretože jeho oči boli rovnaké-chladné, plné nenávisti, plné túžby zabiť... Sasuke presne vedel kto to je, pamätal si ho z chuuninských skúšok, dokonca s ním priamo bojoval. Piesočný Gaara-démon Skrytej Piesočnej. No predsalen bol niečím iný ako Sasuke, zatiaľ čo cieľom tmavovlasého bolo zabiť jedného muža-a bolo mu jedno ako toho dosiahne, Gaara nenávidel všetko a všetkých.
Mal dvoch spoločníkov, blondýnu a pomaľovaného chalana s kapucňou, na tých sa však Sasuke ani nepozrel. Oni oňho len krátko zavadili pohľadom, ale veľmi si ho nevšímali, narozdiel od Gaary. Ten ho prevŕtaval svojím kamenným pohľadom a z výrazu jeho tváre sa nedalo nič vyčítať. Sasuke ako prvý odvrátil zrak a s mierne nakrčeným obočím odkráčal za Kakashim.

"Gaara" preniesol Sasuke zamyslene. Bol už neskorý večer a on aj so svojím senseiom sa práve pripravovali na spánok v ubytovni, ktorú im pridelili na niekoľko nasledujúcich nocí.
"Hm? Hovoril si niečo?" obrátil sa naňho muž v maske.
"Čo je vlastne zač, ten Gaara?" vyslovil Sasuke nahlas otázku, ktorá sa mu už pár hodín tlačila na jazyk.
"Sabaku no Gaara?" prekvapil sa Kakashi. "Bojoval si s ním na chuuninskej skúške, myslel by som si, že si ho budeš pamätať."
"Pamätám si ho dosť dobre" aj jeho chorobnú túžbu zabíjať, dodal si pre seba. "Ale skôr ma zaujíma, niečo o ňom. O jeho minulosti. Prečo má v sebe toľkú... nenávisť." Sasuke veľmi opatrne volil slová. Na Kakashiho tvári svitlo porozumenie. "Aha no..." sadol si a pokynul Sasukemu nech urobí to isté.
"Pravdupovediac som predpokladal, že ťa to bude zaujímať, keďže ste si týmto takí podobní, určite si si to všimol. Obaja ste už v rannom detstve na vlastnej koži pocítili, aký dokáže byť tento svet nemilosrdný a dobre viete, čo je zrada. Porozprávam ti jeho príbeh, ale upozorňujem ťa, nečakaj nič veselé..."

Gaara stál okolo poludnia na balkóne svojej izby a neprítomne upieral zrak do ruchu ulice pod sebou. Každý, kto by ho takto videl, by uhádol, že okolitý svet nevníma. Pri ňom lenivo poletovalo niekoľko pieskových bublín, ktoré vytvoril z nudy, a vždy keď sa niektorá z nich dotkla kamenného zábradlia, praskla a piesok z nej sa rozprskol na všetky strany. Bola to úchvatná scéna, ale červenovlások sa nesústredil ani na to. Práve si totiž všimol niekoho, kto upútal jeho pozornosť. Stál tam, pri najbližšom rohu, ležérne a nevšímavo sa opieral o olupujúcu sa omietku. Ruky frajersky vo vreckách, jedna noha pokrčená a čierne oči prižmúrené, akoby na tomto svete nebolo nič, čo by ho dokázalo zaujať. Gaara sa zamračil. Takže Sasuke, hm? Videl ho tu už včera, pravdepodobne tu má misiu. Narozdiel od tmavovláska, Gaara vedel o jeho netradyčnom osude už dlho. Hovorilo sa o tom všade, dokonca aj tu, v Piesočnej. Kolovali samozrejme aj skreslené povery, ale základ bol vždy rovnaký. Itachi Uchiha vyvraždil celý klan, jediný koho nechal nažive, bol jeho mladší brat. Ich oči sa aj dnes stretli. Vyzeralo to nenútene, no ani jeden nedokázal odvrátiť zrak. Nakoniec však Gaara praskol všetky poletujúce pieskové bubliny a ráznym krokom sa vrátil do svojej izby.

Bolo jedenásť hodín večer a Gaara nehybne ležal na svojej posteli. Hocikto, kto by tam bol s ním, by mohol odprisahať, že spí, lebo už viac ako hodinu sa ani nepohol. Gaara mal však otvorené oči a civel do stropu. Nechcel spať. Nemohol... sny z minulosti a rany podráždené spomienkami, sú oveľa horšie ako únava. Zrazu sa náhlivo posadil. Mal pocit, že vonku pred jeho izbou niekto je a jeho piesok zareagoval sám, inštinktívne. Rýchlosťou oku nepostrehnuteľnou, sa vyrútil za neželaným návštevníkom. Ozvalo sa preľaknuté vzliknutie a o pár sekúnd sa už pri zábradlí balkóna objavila postava vznášajúca sa na piesku, ktorý ju pútal. Gaara vzal kunai a pristúpil bližšie.
"Pusť ma! Hej, pusť!"
Gaara s prekvapením spoznal Sasukeho hlas. Čakal, že sa ho znovu pokúsia zabiť, ale to bol len tento krpec z Listovej. Pochyboval, že by poslali jeho na tak ťažkú úlohu, keď ho nedokázal poraziť ani pri chuuninskej skúške.
"To si ty..." mrzuto odhodil kunai na stôl, ale svoj piesok zatiaľ nechal, nech zápasiaceho chalana púta.
"Pusť ma!" Sasuke bol po krk obalený pieskom, takže nemohol použiť žiadnu techniku.
"Kto ťa poslal?" spýtal sa nenútene Gaara a oprel sa o rám dverí. Predpokladal, že to bol ten Kakashi, ale za akým účelom? Alebo prišiel Sasuke sám od seba?
"Nikto" fľochol po ňom Sasuke. "Chcel som ti len povedať... Ale to už je jedno, láskavo ma pusť!"
Gaara si povzdychol, uvoľnil piesok, takže Sasuke zostal stáť na jeho balkóne, a sám sa vrátil do svojej izby a sadol si na posteľ.
"Prepáč, myslel som si, že sa ma zase niekto pokúsi zabiť" povedal pomaly a so skríženými nohami pozoroval Sasukeho. Nikdy by sa neospravedlňoval, nikdy by sa o nikoho tak nezaujímal, ale k Sasukemu ho od prvej chvíle niečo priťahovalo...
Ten po jeho slovách trochu skrotol a nerozhodne postával v balkónových dverách. Nakoniec urobil pár krokov do jeho izby.
"Vieš..." začal, "počul som, čo sa ti v detstve stalo. A viem ako ti je... že si sám... a všetkých nenávidíš." Nastala dlhšia odmlka. Sasuke sa zrazu nepokojne ošil, akoby sa rozhodoval či spraviť to, kvôli čomu sem prišiel. Gaara bol preňho jedna veľká hádanka a odvčera naňho musel stále myslieť. A to v rôznych zmysloch...
Opäť ho prevŕtal pohľadom, ale Gaara tentokrát neuhol. Sasuke preto pristúpil celkom k nemu a na tvári ho pošteklil jeho dych. Niečo podivné, nútilo Gaarovo srdce biť rýchlejším tempom, keď bol Sasuke v jeho tesnej blízkosti. Asi pol minúty sa ani jeden z nich nepohol, ale nakoniec to bol Sasuke, kto nevydržal to napätie, pootočil hlavu a spojil ich pery.
Gaara stál ako prikovaný, no nebránil sa. Vlastne sa mu tá telesná blízkosť iného človeka páčila. Nikdy ho nikto nemal rád, všetci sa ho báli, preto bola toto veľmi príjemná zmena. Keď Sasuke ucítil, ako ho Gaara pevne objíma a vpletá svoje dlhé prsty do vlasov na jeho zátylku, tuhšie sa k nemu pritisol. Opatrne, nevedel či je to dobrý nápad, povystrčil jazýček a pohladil Gaaru na spodnej pere. Ten zareagoval tak, že mu dovolil vstup do svojich úst. Bozk sa postupne prehlboval a chlapci začínali zrýchlenejšie dýchať. Gaara Sasukeho zvalil na posteľ. Následne sa nad ním sklonil a znovu sa spojil s jeho perami, pričom jeho dlane blúdili po tom peknom tele. Racionálne rozmýšľanie bolo utopené vlnou vášne, ktorá oboma prechádzala. Oboch spaľovala túžba po fyzickom kontakte a dotykoch s inou ľudskou osobou, ktorú celé tie roky potláčali a ktorá sa teraz prevalila ako lavína. Gaara vyzliekol Sasukemu tričko a to isté nechal urobiť aj sebe. Keď sa tmavovlások pritisol k jeho rozpálenej pokožke na hrudi, musel si hryznúť do pery. V Sasukem začalo narastať vzrušenie a keď sa Gaara pohol a naľahol naňho, na svojom stehne neomilne cítil niečo tvrdé a horúce. Začal sa panvou pohybovať a trením si spôsobovať dobre a zároveň s tým sa horúcimi perami prisal ku Gaarovej hrudi. Červenovlások zavzdychal, pritisol si Sasukeho pevnejšie k sebe a rukou mu prešiel cez hruď, ploché bruško, podbruško až nižšie.
"Hmhhh" ušlo Sasukemu tiché zakňučanie. Ani jeden z nich si nebol istý, že to čo práve robia je správne. Ale záležalo na tom vôbec? Obaja predsa mali tú skúsenosť, že svet nie je vždy správny. Žiť treba pre prítomnosť. Jedine oni dvaja si teraz mohli vynahradiť tie dlhé roky samoty.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Yuii-chan | E-mail | 1. května 2015 v 18:52 | Reagovat

pěkné.. :D  líbí se mi to,i přes to,že ten pár nemusím,je to hezky napsané.. :3

2 Mei-Mei | 2. května 2015 v 7:56 | Reagovat

Yaaay, taky jsem chtěla napsat něco s Gaarou, jenom jsem přemýšlela jestli SasuGaa, nebo NaruGaa :D Skvělá povídka, líbila se mi :D

3 Miu | E-mail | Web | 2. května 2015 v 15:53 | Reagovat

[1]: [2]: To som rada :D obom ďakujem :3

4 Yoru-Chan | 12. května 2015 v 21:45 | Reagovat

Prečo som si ten nadpis prečítala ako "Pokémoní pomstiteľ" ? :-D

5 Mei-Mei | 14. května 2015 v 7:49 | Reagovat

[4]: xDDD Neumíš číst? Vítej v partě :D

6 Karin | 23. června 2017 v 16:57 | Reagovat

Moc pěkné. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama