Ahojte zlatíčka, tak som konečne späť!
Komu som chýbala? (Nikomu, že? xD Ani sa vám nečudujem xD)
Týždeň som bola v Banskej Štiavnici a bolo mi vážne super. Ale čo sa nestalo? Domov som prišla chorá a nevyspatá, ako inak. Dnes som sa konečne dokopala k písaniu Priateľa, tak dúfam, že to aspoň niekoho poteší. Vážne nemám silu to po sebe kontrolovať, tak dúfam, že mi odpustíte chyby a nezrovnalosti^^
Týždne rýchlo plynuli a zima sa nenápadne prehupla do jari. Človek si to všimol, až keď zrazu prišli nečakané teplá a mládež mohla ochotne odložiť hrubé vrstvy oblečenia. Prvý, naozaj príjemný jarný deň, keď sa to vonku len tak hemžilo ľuďmi v krátkych rukávoch, prišiel tento rok až tesne pred veľkonočnými sviatkami. Bol posledný deň školy, už po vyučovaní a na väčšine žiakov bolo badať prvé príznaky "jarnej vygumovanosti mozgov." Počasie všetkých lákalo na čerstvý vzduch a tak sa asi polovica Narutovej triedy vybrala na kofolu. Sedeli vonku, pred krčmou, pri veľkom drevenom stole a bujará vrava bola v plnom prúde. Najrozoberanejšou témou bolo asi to, kto má aké plány na sviatky. Takmer každý sa chystal cestovať, či už niekam mimo mesta za rodinou, alebo na dovolenku. Naruto, ako jeden z mála, nemal žiadnu predstavu o tom, čím to jednotýždňové voľno strávi. Teda, určitú predstavu mal, tá sa však týkala len toho s kým ho strávi. Jeho pohľad zablúdil k Sasukemu, ktorý sedel hneď vedľa neho, no akonáhle sa naňho čiernovlasý usmial, Naruto sklopil zrak. Trochu sa strachoval, nechcel, aby si jeho spolužiaci začali všímať niečo podozrivé na jeho správaní k Sasukemu. Jeho obavy však boli zbytočné. Sasukeho a Naruta už mali všetci vrytých v pamäti, ako nerozlučnú dvojicu, takže aj keď sa na seba teraz trochu inak pozerali, alebo sa spolu rozprávali nežnejším tónom, nikto tomu neprikladal ktovieaký význam.
"Trochu sa posuňte, chcem byť na slnku," povedala Ino, ktorá práve prišla a vtisla sa medzi Shikamara a Sakuru.
"Moja a ty kde si bola?" spýtala sa svojej kamarátky ružovovláska a posunula k nej pohár s kofolou, ktorý tam na ňu čakal. Ino im začala podráždene vysvetľovať, že ju zdržal matikár, kvôli zlým známkam. To odštartovalo spŕšku všemožných klebiet a nadávok na adresu Hatake Kakashiho, ktorý pritom patril medzi tých obľúbenejších profesorov, dokonca bol známy svojou spravodlivosťou a trpezlivosťou. Ale veď to poznáte, môžete byť akokoľvek dobrý, tlupa puberťákov si na vás aj tak niečo nájde, nemôžete sa zavďačiť všetkým. A tak to bolo i teraz.
"Ale viete čo som počula?" Ino sa dramaticky poobzerala a prstom všetkým okolo naznačila, aby sa naklonili bližšie.
"Neviem to na sto percent, ale vraj je Kakashi gay," posledné slovo vyriekla potichu, akoby sa jednalo o nejakú vec, o ktorej sa nehovorí.
Ozvalo sa zborové: "To myslíš vážne?!" a na tvárach prítomných sa odzrkadlila celá škála pocitov. Od prekvapených úsmevov, cez absolútny šok, až po číre zdesenie.
Naruto zostal neschopný pohybu, len vduchu sa modlil za to, aby sa nezačal červenať. Úkosom hodil nenápadný pohľad po Sasukem, ten sa však naňho ani nepozrel a na tvári mal kamenný výraz.
Toto nebola dobrá téma, čo ak náhodou zareaguje príliš nápadne...? Na tvrdej lavičke sa trochu pomrvil a v hlave mu ozlomkrky šrotovali kolieska, ako sa snažil prísť na spôsob odvrátenia rozhovoru iným smerom.
"Je to pravda," Kiba znel šťastne, akoby bol na seba hrdý, že môže túto novinku potvrdiť.
"Chodí s Irukou - učiteľom dejáku na základke. Raz som ich stretol v parku... držali sa za ruky!" jeho oznámenie malo presne taký ohlas, v aký dúfal. Všetky oči boli prišpendlené k hnedovláskovi a všetci sa nahlas dožadovali podrobností. Teda - skoro všetci. Naruto sa na Sasukeho vystrašene zahľadel, no hneď ako mu tmavovlások venoval upokojujúci úsmev a pod stolom nežne zovrel jeho dlaň, chlapcove obavy sa rozplynuli. Zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Nie je nič zlé na tom, že aj on je... no... teplý. Nemá sa za čo hanbiť. Sasuke mu to už predsa veľakrát vysvetľoval a on Sasukemu dôveruje. Lenže Naruto nechcel, aby o ňom všetci hovorili ako o niečom neprirodzenom. Tak ako teraz o pánovi profesorovi Kakashim. Radšej mlčal a snažil sa tváriť čo najnenápadnejšie.
"Ja proti takýmto ľuďom nič nemám, ale pravdupovediac... nezdá sa vám to neprirodzené? Poznáte niekoho takého osobne? Teda okrem profesora Kakashiho," Sakura sa spýtavo rozhliadla po priateľoch.
"Na mňa sa nedívajte," usmial sa Shikamaru, objal svoju priateľku Temari okolo pliec a vtisol jej pusu do vlasov.
"A čo ty Sasuke?" obrátila sa k nemu Sakura. "Jakživ som ťa neviela flirtovať s nejakou kočenou. A to je ich pritom toľko, čo by si od teba dali povedať... Nie si ty teplý?" myslela to samozrejme zo žartu, ani za svet by ju nenapadlo, že sa trafila do čierneho. Ona sama by sa tiež nenechala dlho presviedčať. Avšak k Sasukemu cítila istú náklonnosť ešte z dôb, keď sa ako decko hrávala s chlapcami, najčastejšie s ním a s Narutom. Potom neskôr, začala uprednostňovať skôr dievčenskú spoločnosť a chlapci sa stávali objektom jej záujmu.
"Hí... že by bol Sasuke na chlapcov?" prikryla si Ino ústa v hranom šoku. Všetci sa bavili, Sasuke sa usmieval, len Narutovi nebolo dvakrát do smiechu.
"Tak schválne," otočila sa k nemu Sakura a našpúlila pery. Pokúsila sa mu dať pusu, ale Sasuke sa inštinkívne uhol. Sakura sa na moment zatvárila trochu sklamane a jej spolužiaci zaburácali smiechom. Vtedy sa aj Sasuke zasmial, nie hrane, ale veselo odsrdca. Nežne si Sakuru pridržal po bokoch tváre, vtisol jej vrelý bozk na ústa a hneď sa zase s úsmevom odtiahol. V tom bozku nebolo nič vášnivé, bola to len krátka pusa na pusu.
Sakura sa zapýrila, niekto začal tlieskať a hneď nato sa pridali aj ostatní. Naruta z toho pichlo v hrudi. Mal síce dosť rozumu na to, aby si hneď bohviečo nezačal myslieť o Sasukem a Sakure, ale predsa cítil akýsi hnev. Len nevedel na koho. Aký je tu dôvod k potlesku? Uvedomil si, že ho úplne prešla chuť sedieť tu s tou bandou uhyhňaných puberťákov. Len by im kazil náladu. Ak sa Sasuke chce bozkávať s preafektovanými pipinkami, nech sa páči, ale na to tu predsa nepotrebuje jeho.
"Ja už sa zberám, mám doma ešte nejaké povinnosti," zahlásil Naruto po tom, čo hodil očkom po svojich hodinkách. Keby sa ho však niekto spýtal, koľko je hodín, musel by sa pozrieť ešte raz.
Zamávla spolužiakom, odignoroval ich protesty a zamieril preč. Keď zahol za najbližší roh, začul za sebou kroky, ale neotočil sa, len o niečo zrýchlil.
"Naruto? Naruto..." Sasuke musel utekať, aby blonďáka dobehol.
"Prečo si tam nezostal? Zdalo sa mi, že sa celkom bavíš..." Naruto ani nevedel, kde sa v ňom toľká žiarlivosť berie. Doteraz si vždy len uťahoval s hysteriek, ktoré zo všetkého robia vedu a teraz sa zrazu ocitol na ich mieste. Ale on predsa nežiarli, len chce byť chvíľu sám... vôbec nemá chuť vyškriabať Sakure oči...
Sasuke ho zrazu chytil za rameno a prudko otočil k sebe, no Naruto sa mu vytrhol. Niekoľko krokov cúvol a ublížene naňho zazeral.
Sasuke sklonil hlavu a jednou rukou sa oprel o múr najbližšieho domu.
"Naruto, to nemyslíš vážne. Ty si nahnevaný kvôli tej puse? Ale veď to nič nebolo, Sakura je len kamoška z detstva. Veľmi dobre vieš, čo cítim k nej a čo cítim k tebe..." Sasuke zdvihol hlavu, urobil pár krokov k Narutovi a vážne sa mu zahľadel do očí.
Ten si uvedomil, že ho proti jeho vôli opúšťa hnev. Nemôže predsa obviňovať niekoho tak úprimného, s tak nevinnými očami...
"Vieš, že je to hlúpy dôvod na žiarlivosť?" Sasukeho tón bol zrazu mäkkší, dokonca sa aj trochu usmial. "Ale som rád... vieš prečo? Lebo vďaka tomu viem, že ma miluješ," Sasuke urobil nečakane rýchly krok dopredu, jednou rukoch chytil Naruta za bradu, druhou okolo pása a žiadostivo ho pobozkal.
Narutovi sa celým telom rozlial známy príjemný pocit slabosti, ktorý zažíval vždy, keď ho Sasuke pobozkal buď nečakane, alebo príliš vášnivo. Teraz to bolo oboje naraz. Úplne prestal vnímať okolitý svet, spamätal sa, až keď okolo nich prešla mladá slečna s kočíkom a zvedavo si ich obzerala.
"Ehm, sme na ulici..." pošepol Naruto so sklopeným zrakom.
"Tak poďme k nám, môžeme byť na záhrade, keď je tak pekne a budeme tam mať pokoj," navrhol mu Sasuke, pobozkal ho na čelo a skôr ako stihol blonďák čokoľvek namietnuť, už ho za ruku ťahal smerom od slečny s kočíkom.
"Sasuke...?" spýtal sa Naruto opatrne, keď okolo nich prešiel už tretí človek - tentokrát bielovlasý starček, ktorý pri pohľade na nich zabudol zavrieť ústa. Naruto mal pocit, že ak rýchlo niečo nespravia, vypane mu z úst protéza. "Nemohol by si ma pustiť?" pohľad mu zaletel k ich prepleteným prstom.
"Nemohol," oznámil mu Sasuke nekompromisne. "Nech si čumia, keď nemajú nič lepšieho na práci."
Už boli takmer pri dome Uchihovcov, keď Sasuke na moment úplne stuhol a hneď nato zatiahol Naruta za smetné koše.
"Zrazu sa schovávaš?" spýtal sa Naruto pobavene. "Nevravel si náhodou..." vykukol spoza smeriaka a zahryzol si do jazyka. Vchodové dvere si totiž práve neotváral nik iný, ako Itachi Uchiha.
"Preboha," vydýchol Naruto a celý tŕpol z predstavy, že by ich Sasukeho brat zahliadol, ako sa držia za ruky. Začínal mať pocit, že Itachi vždy dokáže vystihnúť najnevhodnejšiu chvíľu na príchod.
Ešte pár minút zostali čakať vonku, kým sa spoločne vybrali do domu za Itachim.




Mnoooo...toto sa robí? Už sa teším na ďalší diel. Toto je asi moja najobľúbenejšia poviedka....no ešte je tu "co znamená cítiť",ale to nie je na tomto blogu,čiže nobody care!