Naruto so Sasukem si pripravia skvelý obed a nezaobíde sa to ani bez dezertu.
Neviem čo iné k tomu dodať...
Dúfam, že sa bude aspoň trochu páčiť ^^
Onedlho sa už kuchyňou niesla príjemná vôňa rezancov s dusenou zeleninou a kúskami kuracieho mäsa. Kým prichystali na stôl, vonku sa ešte väčšmi zatiahlo, takže bola v miestnosti náhle podozrivá tma. Sasukemu skrsol v hlave nápad a hneď sa ho aj pobral uskutočniť. Nevedno odkiaľ vytiahol svietnik a na ešte nepoužitej červenej sviečke zapálil knôt.
"Budeme mať romantiku" zachechtal sa tomu Naruto, no smiech ho prešiel hneď ako zachytil Sasukeho pohľad. Plameň sviečky sa odrážal v jeho uhľových očiach a dodával im akúsi mystickú iskru. Vlastne, keď si ho tak teraz prezrel... vo svetle sviečky vyzeral celkovo inak. Staršie, vyspelejšie. Tak, že to nútilo jeho srdce biť ako o závod a v žalúdku cítil nervozitu, ako pred písomkou. Chcel sa odvrátiť, ale nejaká neznáma sila mu to nechcela dovoliť. Ten človek pred ním... to predsa nemohol byť Sasuke. Výraz v jeho tvári bol úplne nesasukeovský. Možno to spôsobovali tiene, ktoré boli teraz veľmi výrazné, alebo svetlo odrážajúce sa od jeho vlasov, ale pridávalo mu to na strašidelnosti a tiež... na príťažlivosti. Narutovi sa konečne podarilo odvrátiť zrak, preklínajúc zatiahnuté počasie, že ho dostalo do takejto situácie.
"Pekná predstava. Ale obávam sa, že to bude nakoniec romantická večera v trojici, netuším totiž, kedy sa vráti Itachi. On si vždy vie vybrať čas kedy prísť, takže nás asi čoskoro poctí svojou prítomnosťou," prehodil Sasuke veselým konverzačným tónom, ktorý dokonale odľahčil atmosféru. Keď sa Narutov pohľad opäť zvedavo vrátil k Sasukeho tvári, to zvláštne kúzlo meniace jeho črty na neznáme, bolo preč. Bol to opäť Sasuke - jeho najlepší kamoš.
No Sasukeho predtucha sa nakoniec nevyplnila, lebo Itachi sa počas celého obeda neukázal, nie že by im to nejako ubralo na nálade. Boli po namáhovom doobedí hladní a rezance na ázijský spôsob zjedli s obrovskou chuťou.
"Teda Sasuke, netušil som, že si taký parádny kuchár," uznal Naruto, keď bol tanier pred ním takmer prázdny. Varili síce spolu, ale nebolo ťažké uhádnuť, kto bol hlavným iniciátorom. Naruto sa do varenia niečoho zložitejšieho ako sáčkovej polievky nevyznal. Sasuke sa pousmial a zadíval sa Narutovi do očí takým zvláštnym... zádumčivým pohľadom.
"Itachi je na takéto jedlá expert, tak sa od neho trocha učím," zrazu sa tak nevinne usmial. "Vedieť variť je dôležité, poznáš to príslovie, nie?"
"Hlad je najlepší kuchár?" trepol Naruto prvé, čo ho napadlo, čím dosiahol, že sa Sasuke zubil ešte viac.
"Nie, mal som namysli skôr - láska prechádza cez žalúdok," vysvetlil a oprel si hlavu o lakeť.
"Aha," preniesol Naruto znovu veľmi inteligentne, na čo obaja vyprskli smiechom
"Chcelo by to nejaký dezert," rozhodol Sasuke po chvíli a postavil sa. "Urobíme si puding."
"Toto je ešte jedna z vecí, ktoré zvládam," ohradil sa Naruto, miešajúc pudingový prášok s mliekom.
"Bezpochyby," uškrnul sa Sasuke, "zato ja už som ho slušnú dobu nerobil, tak som zvedavý ako to dopadne." Sasuke sa postavil tesne za Naruta a nazeral mu cez rameno. Naruto ho nevnímal, až pokým neucítl na svojom chrbte jemný dotyk Sasukeho dlaní, smerujúci od lopatiek k drieku, kde sa mu jemne obtočili okolo pása. Naruto to nečakal a pudingová zmes mu takmer vypadla z ruky.
"Pozor..." šepol medovo Sasuke a v poslednej chvíli zachytil ohrozený predmet.
"Sasuke! Kvôli tebe mi to skoro vypadlo," zabručal Naruto a sklonil hlavu, aby nebolo vidno ako sa červená.
"Kvôli mne?" zasmial sa Sasuke. "Kvôli... tomuto?" objal ho ešte tuhšie a zozadu sa naňho natisol. Perami mu jemným, takmer motýlím dotykom prešiel po šiji.
"Sa-Sasuke..." vydýchol Naruto a zachvel sa, lebo či chcel či nechcel, vyvolávalo to v ňom veľmi príjemné pocity. Dokonca chvíľu nechal Sasukeho pokračovať v tom čo práve robil, proste len držal a ani sa nepohol. Možno preto, lebo sa nedokázal pohnúť. Cítil na svojom krku Sasukeho horúci dych a nepodarilo sa mu zabrániť vlastnému tepu, aby sa nezrýchľoval. Sasukeho pery sa zastavili na mieste, kde pod kožou cítil prúdenie krvi v jednej z najdôležitejších tepien.
"Hn..." Narutovi ušlo niečo medzi vzdychom a zalapaním po vzduchu, keď sa mu na citlivé miesto prisali Sasukeho pery. Na moment pocítil neuveriteľnú slabosť a chuť podvoliť sa tomu dosiaľ nepoznanému pocitu. Hneď nato si však uvedomil, čo mu práve vyšlo spomedzi pier a prikryl si ich dlaňou. Išiel sa prepadnúť od hanby.
"Ehh... ten puding!" vymanil sa zo Sasukeho objatia a robil sa, že je plne zabratý do prípravy dezertu.
Sasuke chvíľu pozoroval Naruta, dokonale vyvedeného z miery, kým odvrátil tvár a sám pre seba sa pousmial.
"Hmmm..."
"Čo hm?"
"Vyzerá to celkom ako..." začal Sasuke naoko zamyslene.
"Puding?" dokončil zaňho Naruto s pozdvihnutým obočím.
"Presne," pokýval hlavou Sasuke, "ale bolo by trba zistiť, či tak aj chutí."
Naruto sa nijako nerozpakoval a na ukazovák si nabral trochu zo sladkej dobroty s čokoládovou príchuťou.
"Mhm..." zamrmlal, cmúľajúc si prvý článok prsta. "Mňam." Všimol si, ako ho Sasuke uprene pozoruje.
"Dáš ochutnať aj mne?" prevŕtal ho významným pohľadom čiernovlások. Naruto k nemu posunul misku s pudingom, no Sasuke sa ani nepohol, len naňho aj naďalej upieral zrak. Nakoniec si povzdychol Narutovmu nechápavému pohľadu. Jeho blonďavý priateľ, ktorý bol zároveň aj jeho životnou láskou, mal občas trochu dlhé vedenie. To bola však tiež jedna z vecí, kvôli ktorým ho tak miloval a mal ho potrebu ochraňovať.
Vzal Narutovu ruku do svojej a znovu mu prst vnoril do hustého dezertu. Tentokrát si ho však vložil do úst on. Naruto len vypleštene sledoval, ako jeho vlastný ukazováčik mizne medzi Sasukeho perami. Bralo mu dych, keď ho Sasukeho šikovný jazýček šteklil a hladil, a keď ho začal sať, musel si zahryznúť do pery. Sasuke hltal pohľadom Narutovu tvár a bolo to preňho tak trochu trápenie, lebo blonďákov roztomilý výraz si jasne koledoval o pusu. Nechal si jeho prst vykĺznuť z úst a tvárou sa naklonil tesne k tej jeho, takže sa skoro dotýkali čelami. Zdalo sa mu, že by bolo tak správne a prirodzené ho teraz pobozkať. Predstavoval si, že by sa Naruto do bozku pridal a nakoniec by mu povedal, aký je preňho dôležitý a že chce až do konca života byť už len s ním. Takmer tomu už začal veriť a chcel ho zovrieť v náručí, keď sa mu vrátilo racionálne myslenie a on si s trpkosťou uvedomil, že Naruto oňho nestojí inak, ako o obyčajného priateľa. Sasuke na sebe nedal nič znať, len od neho potichu, s kamennou tvárou odstúpil.
Naruto si nemohol pomôcť, v hrudi zacítil slabulinké ale aj tak nepríjemné bodnutie sklamania. To samozrejme hneď potlačil. Nemohol byť predsa sklamaný z toho, že ho Sasuke nepobozkal, takto to bolo správne. Celý čas chcel práve toto, aby Sasukemu stačilo len kamarátstvo. Tak prečo je s tým teraz tak trochu... nespokojný?




Kyaaaaaaaaaaaaaa, mám chuť na Sasukeho a Naruta v pudinku
Musím si jít uvařit!

Doufám, že co nejdřív vyjde další díl