close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Priateľ na nezaplatenie 7

9. května 2015 v 12:30 | Miu |  Priateľ na nezaplatenie
Tadá, ďalšia kapitola je na svete! :)
Mrzí ma, že k tejto poviedke nemám obrázok, ale netušila som, že bude taká dlhá... Čo už, krátke príbehy nie sú mojou silnou stránkou, (ako koniec-koncov takmer všetko xD)
Edit: hehe, tak obrázok už mám, no xDDD



Chalani sa po výdatnom obede presunuli do Sasukeho izby, tam si obaja sadli na jeho priestrannú posteľ a uvelebili sa na množstve vankúšov. Naruta upútala polica s knihami po jeho pravej ruke.
"Sú to už roky, čo som naposledy dobrovoľne čítal nejakú knihu," zaspomínal Naruto. Bolo to pravdepodobne ešte na základke, keď mal viacej času.
"Hm..." preletel Sasuke očami knihy. "Keď chceš, môžem ti teraz niečo prečítať," navrhol mu a spomedzi kníh vyberal tú správnu. Naruto sa zamyslel. Začínal pociťovať miernu únavu, predsalen, ranné korčuľovanie ho dosť zmohlo. A počúvať ako mu Sasuke číta nejaký príbeh... tá predstava mu vôbec nepripadala zlá, práve naopak. Sám seba nútil vyhnať z hlavy tie romantické predstavy, ktoré sa mu do nej tlačili. Nemôže na Sasukeho myslieť romaticky! Ani trošku.
Chlapec si ešte neuvedomoval, že na toto už je príliš neskoro. Hneď ako Uchiha otvoril knihu, Naruto sa zahĺbil do vlastných myšlienok, takže ani nevnímal, čo mu Sasuke číta. Ľahol si na bok a pozoroval chalana sediaceho v tureckom sede s knihou v lone. Ako sa nad ňou skláňal, občas mu do tváre spadol praminok havraních vlasov. Také čierno-čierne vlasy ako mal on, nemá hocikto.
Sasuke sedel takmer nehybne, jeho pery sa však pohybovali a to nútilo Naruta zamerať sa práve na ne. Spomenul si na všetky tie chvíle, keď bol pri ňom Sasuke až príliš blízko, alebo keď ho dokonca bozkával... Nedokázal pochopiť, prečo na to myslí a prečo mu z toho v brušku poletujú motýliky...
"Naruto?" ozvalo sa tesne pri jeho tvári, až blonďák nadskočil. Bol taký zahĺbený do vlastných pocitov, že si ani nevšimol, keď Sasuke prestal čítať.
"Si v pohode?" spýtal sa čiernovlások a starostlivo si svojho priateľa premeriaval.
Narutova tvár znenazdania chytila sýtočervený odtieň. Poznáte to, keď vás niekto prichytí pri chúlostivých myšlienkach a hoci nemôže vidieť do vašej hlavy, privedie vás to do pomykova?
"Um, jasné," povedal hlasom človeka pristihnutého pri čine a posadil sa.
"Hmmmmmm..." zatiahol podozrievavo Sasuke a priložil mu dlaň na horúce čelo. "Mne sa nezdá. Cítiš sa dobre? Si rozpálený akoby si mal horúčku."
"Tak to nie je," vyviedol ho z omylu Naruto. Síce sa cítil trochu omámene a oblievala ho taká horúčava, až mal pocit, že je v miestnosi najmenej sto stupňov, ale začínal si uvedomovať, že to bude asi z celkom iných príčin, ako bola obyčajná horúčka.
Sasuke teraz kľačal tesne pred červenajúcim sa Narutom a skúmavo si ho prezeral, snažiac sa vypátrať príčinu jeho zvláštneho výrazu. Ten teraz pre zmenu ďakoval počasiu, že je zatiahnuté, lebo mu kvôli šeru v miestnosti nebolo poriadne vidieť do tváre.
"Úplne horíš..." Sasuke jemne presunul dlaň z jeho čela na líce, zatiaľ čo druhú ruku mu upokojujúco položil na stehno. Naruto sklopil zrak. Toto bolo naňho už príliš... potreboval čas na utriedenie vlastných myšlienok. To čo sa s ním teraz dialo nedávalo zmysel, prečo mu z obyčajného Sasukeho dotyku naskakujú zimomriavky po celom tele?
Sasukeho ruka zašla pod jeho bradu a donútila ho zdvihnúť hlavu. Narutovi sa až srdce zastavilo, keď si uvedomil, ako sú si opäť blízko. Že zabudol dýchať, si uvedomil až vo chvíli, keď sa mu minul kyslík a jeho telo sa ho začalo úporne dožadovať. Musel zrýchlene oddychovať pootvorenými ústami a jeho vzduch sa miešal s tým Sasukeho v uzučkej medzere, ktorá ešte medzi ich ústami zostávala. Naruto počul tep vlastného srdca v sluchách a cítil to napätie medzi nimi.
"Naruto..." začal Sasuke potichu a jeho hlas znel zvláštne zachrípnuto. Pri tom oslovení sa ich pery náhodou dotkli, síce len na moment ale Naruta až myklo. Neuhol sa však, zostal sedieť nehybne ako socha. Zrazu zacítil silné nutkanie spojiť ich pery. Objať Uchihu okolo krku, stúliť sa mu v náručí, ochutnať chuť jeho úst... Je správne aby to takto cítil? Je to normálne? Ale ako mu má oznámiť, aby ho už prestal trápiť a konečne ho pobozkal? Musí mu povedať, nech sa vykašle na ten hlúpy sľub, že sa bez jeho dovolenia o nič nepokúsi.
Prečo ho teda nepobozkáš ty? ozval sa Narutovi v hlave nespokojný hlások. Nie je hlupák, skôr či neskôr si aj tak všimne, čo s tebou jeho prítomnosť robí...
"...stačí slovo a urobím čokoľvek," Sasukeho výraz bol vážny a oddaný.
Naruto sa nadýchol a zažmúril oči. Tak mu to teda povie... Ale čo vlastne? Že k nemu... možno... cíti niečo viac?
"Sasuke... ja-"
"Ahoj Sasuke! Si doma?!" ozval sa krik z dolného poschodia, až obaja chalani absolvovali doslova infarkt. Inštinktívne od seba odskočili a srdcia im takmer vyleteli z hrude aký to bol v tej chvíli nepríjemný šok. Ako budíček studenou vodou. Chvíľu, ktorá sa zdala ako večnosť, na seba len nemo vystrašene civeli a potom Sasuke, ktorý sa spamätal ako prvý, zakričal odpoveď, aby sa snáď dotyčný nešiel hore presvedčiť sám.
"Ahoj," neznelo to veľmi nadšene a hlas sa mu chvel, ale svoj účel to splnilo. Sťažka si ľahol a rukou si prikryl oči. Srdce mu ešte stále splašene tĺklo do hrude. "Ja toho Itachiho raz fakt..."

"Čau Naruto! Tak rád ťa zas po dlhej dobe vidím," Itachimu sa rozžiarili oči, keď Sasuke aj so svojím plavovlasým kamarátom vošli do kuchyne.
"Ahoj Ita-" Narutovi sa zadrhol hlas, keď ho dlhovlasý Uchiha stisol s takou vervou, že takmer dušu vypustil.
"Hej!" napomenul Sasuke svojho brata, "nie že mu dolámeš kosti."
"Ale no tak Sasuke, nemusíś mať hneď obavy, len som rád, že Naruta opäť vidím," ohradil sa dotknuto Itachi a obrátil svoju pozornosť k Narutovi. "Ako sa máš?"
"Do-dobre... myslím," ozval sa Naruto trochu neisto. Dnes už si nebol istý ničím.
"Nie si hladný? Alebo smädný?" vypytoval sa ho starostlivo starší Uchiha.
"Itachi!" odstrčil ho od Naruta jeho mladší brat. "Naruto je moja návšteva a čokoľvek si zažiada povie mne. Naruto, si hladný?" zopakoval tú istú otázku.
Uzumaki chvíľu behal pohľadom od jedného Uchihu k druhému potom si prikryl ústa a úprimne sa zasmial.
Zbytok popoludnia strávili všetci traja spolu. Pokúsili sa pomôcť Itachimu s večerou, neúspešne, lebo ten ich po pár minútach poslal kadeľahšie, nech sa mu do toho nemiešajú. Tak ho pri varení aspoň zabávali rôznymi novinkami a príhodami, na ktoré si spomenuli. Naruto a Itachi si toho mali veľa čo povedať, odkedy sa už totiž Sasukeho kamarát u Uchihovcov nevyskytoval tak často ako kedysi, sa tí dvaja skoro vôbec nevídali. Naruto mal zase tú česť pripomenúť si, prečo k nim tak rád chodieval. Itachi a Sasuke boli samý žart a ich dobre myslené slovné prestrelky boli viac než zaujímavé. Naruto bol jedináčik, takže im to celkom závidel. Často rozmýśľal, aké by bolo super mať súrodenca.
"Nevieš náhodou niečo o tom, kedy majú prísť rodičia?" spýtal sa v jednu chvíľu Sasuke.
"Tí prídu až zajtra, kvôli počasiu musia zostať u strýka na noc," Itachi pokynul k oknu. Sasuke s Narutom si až teraz všimli to božie dopustenie vonku. Cez husto padajúce vločky sa nedalo skoro nič vidieť.
"To znamená, že ani Naruto sa dnes nedostane domov," zaiskrilo Sasukemu v očiach.
"Nie, nedostane, Naruto tu samozrejme prespí. A bez odvrávania," Itachi blonďákovi pohrozil prstom, lebo vedel, že sa bude snažiť protestovať. "Čo by sme to boli za ľudia, keby sme ťa v takomto počasí nechali ísť domov?"

Od toho momentu bol Sasuke až po zbytok večera ako vymenený. Neznášal, keď sa čas, ktorý mohol tráviť s Narutom chýlil ku koncu, takže keď sa teraz dozvedel, že tam jeho priateľ prespí a budú sa môcť rozprávať dlho do noci, nálada sa mu značne zlepšila. Naruto teda zavolal svojim rodičom, nech ho dnes nečakajú, že zostáva u Sasukeho. Potom Sasuke priniesol karty a začali hrať prší, ale bola to vážne podivná hra, lebo ani jeden Uchiha nechcel aby prehral Naruto, zato proti sebe išli s mimoriadnym nasadením. Miestnosťou sa ozývali salvy smiechu a všetci už dávno prestali rátať výhry. Ich veselý večer ukončilo až to, keď sa Itachimu podarilo posediačky zadriemať, vo chvíli keď mu mladší dvaja nevenovali pozornosť. Vtedy usúdili, že je čas pripraviť sa na spánok.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Yuii-chan | E-mail | 9. května 2015 v 14:02 | Reagovat

nádherné pokračování.. :)

2 sana-chan | E-mail | 9. května 2015 v 18:00 | Reagovat

"Sasuke... ja-"

"Ahoj Sasuke! Si doma?!" ....
...
...
...
...-_-
...
...
...ten môj vražedný pohľad...sa ma ylakla babka,vedľa mňa sedela :-D

3 Miu | Web | 9. května 2015 v 21:05 | Reagovat

[2]: Ešte viac by sa zľakla, keby si to tu prečítala, i keď kto vie... Možno by z nej bola yaoistka :D
Všimla som si tvoje prianie o poviedku, žiaľ, toto anime som ešte nevidela, (viem, hanbím sa za seba, nejako sa k tomu neviem dostať :D) takže to budem musieť nechať na ďalších adminkách :D

4 Mei-Mei | Web | 10. května 2015 v 20:42 | Reagovat

Itachi, já tě miluju, ale tohle jsi přehnal...   ;D

5 Dark night | Web | 12. května 2015 v 19:46 | Reagovat

Další díl! Prosím, já jsem nic neudělala! Přísahám, že už budu hodná, ale chci další díl! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama