Dnes som išla do školy s pocitom, že budem mať deň blbec, no ako sa ukázalo, dosť som sa mýlila. Cez tretiu hodinu (výtvarku), totiž prasklo nejaké potrubie a zaplavilo polovicu školského dvora spoločne s parkoviskom xD
Museli sme nosiť vrecia s pieskom a volať požiarnikom... xD takže bolo veselo.
Ale teraz k veci. Ďakujem za všetky komentáre, veľmi ste ma potešili, takže mám pre vás ďalší diel ;)
Gomen, že je to také useknuté... xD
PS: Pozor na zuby, nasledujúce dve kapitoly budú až príliš sladké -_-
Sasukeho posteľ bola rozkladacia, takže o lôžko mal Naruto postarané. V kúpeľni sa prezliekol do voľného trička a teplákov, ktoré mu jeho kamarát požičal. Začínala ho bolieť hlava a cítil sa zoslabnutý ako vždy, keď mal zvýšenú teplotu, čo nebolo dobré znamenie. Ignoroval to, pravdepodobne bol len vyčerpaný. Spoločne so Sasukem si umyli zbuby, samozrejme, Naruto pri sebe nemal žiadne hygienické potreby, pretože nemohol tušiť, že u Uchihovcov zostane na noc, ale Sasuke všetko ochotne zariadil. Našiel Narutovi úplne novú zubnú kefku, ktorá sa ešte nachádzala v umelohmotnom obale.
"Tú si tu necháš, aby si ju mohol použiť vždy, keď u nás budeš prespávať," povedal Sasuke tónom, ktorý jasne hovoril, že to bude čo najčastejšie. Narutovi začala klíčiť v hrudi nečakaná radosť z toho, že s ním Sasuke tak počíta. Mal pocit, že by mal vyjadriť aspoň niečo z tej vďačnosti, ktorú k namu v tej chvíli opäť pociťoval, ale nakoniec si povedal, že to radšej nechá na inokedy. Bol si totiž istý, že dnes už nedokáže vyprodukovať ani jednu zmysluplnú vetu. Keď vystupoval po schodoch do podkrovia, svet sa s ním občas zahojdal a to pritom vôbec nič nepil. Môže byť človek opitý aj bez alkoholu? Toť otázka... Ľahol si na dvojposteľ, ktorá teraz prakticky zastávala manželskú a zakrútil sa do periny. Bolo mu teplo aj zima naraz.
"Môžem zhasnúť?" spýtal sa Sasuke s rukou na vypínači.
"Jasné," kývol hlavou Naruto a otočil sa na chrbát. Nad posteľou bolo veľké strešné okno, cez ktoré naňho ako stovky sledujúcich očí požmurkávali hviezdy. Cítil, ako sa vedľajší matrac prehol keď Sasuke vhupol do postele.
"Je úžasné mať takéto okno. Celkom, akoby si spal pod holým nebom..." povedal Naruto obdivne a nemohol odtrhnúť zrak od atramentovo modrej oblohy.
"To je, pokým ti nekvapká dažďová voda rovno na hlavu," ozvalo sa z druhého konca izby nečakane, až sa ležiaci chalani prekvapene posadili a Sasuke tlmene zanadával. Bol to samozrejme znovu Itachi.
"Čo tu robíš? Nemal si už náhodou spať?" okríkol ho jeho mladší brat tónom, ktorým sa napomínajú malé deti a dokonca po ňom hodil svoj vankúš.
"Musel som vás predsa skontrolovať, či už poslušne buvinkáte v postielľkach," oplatil mu afektovane starší Uchiha a bez námahy prilietajúci vankúš chytil. Sasuke zaškrípal zubami.
"A nemusíš po mne hneď niečím hádzať. Veď som tvoj brat," Itachi sa prešiel až k posteli a vrátil vankúš na jeho pôvodné miesto.
"Veď práve preto," odvrkol mu na to Sasuke.
"Tsss," urazil sa Itachi. "Tak ja vás teda nechám. Dobrú Naruto, dúfam, že sa dobre vyspíš. Keby ťa to drzé decko vedľa teba v noci kopalo, tak sa neostýchaj a poriadne mu to oplať," upozornil blonďáka a opustil miestnosť bez toho, aby svojmu bratovi venoval čo i len slovo.
"Magor," zamrmlal Sasuke na Itachiho účet, keď za ním bezpečne zapadli dvere. "Sľubujem, že nebudem kopať," dodal s úsmevom a pre istotu sa od Naruta o kúsok odsunul.
"Toho sa nebojím," zasmial sa blonďák a aby mu to dokázal posunul sa o taký istý kúsok smerom k nemu. Sasuke sa šibalsky zaškeril, čo však v tej tme nebolo vidno a posunul sa na samotný okraj postele. Naruto ho nasledoval. Zrazu ho Sasuke rukami uväznil a sklonil sa nad ním.
"Si na mojej polovici postele, takže si s tebou môžem robiť čo chcem," vysvetlil mu s pôžitkom svoje vlastné pravidlá hry. Naruto sa zazmietal s len napoly vážnym úmyslom sa z jeho objatia vymaniť, to sa mu však nepodarilo.
"Nie nie, len tak ľahko ťa nepustím. Si najlepší úlovok, aký sa mi len mohol dostať do rúk," zapriadol mu čiernovlasý do ucha a užíval si tie chvíle, keď sa mohol celým telom tisnúť na toho, po kom jeho srdce už celú večnosť túžilo. Narutovi sa rozpumpovalo srdce strachom a tiež... vzrušením. Zo zvedavosti sa rozhodol v Sasukeho hre pokračovať.
"A čo sa so mnou chystáš urobiť?" spýtal sa nevinne, ale hlas sa mu proti jeho vôli chvel.
"Počkaj, musím si to dobre premyslieť," zvážnel zrazu Sasuke. Naruto mal pocit, že ak to takto pôjde ďalej, zachvíľu už aj Sasuke začuje ako silno mu bije srdce. Potom na líci zacítil Sasukeho pery a do tváre sa mu začala opäť hrnúť krv. Tým to však nekončilo a keď sa bozky presunuli na odhalené hrdlo a kľúčnu kosť, začali sa jeho telom šíriť také vlny príjemných pocitov, že musel zatínať zuby, aby to náhodou nedal nahlas najavo. Sasuke sa ho dotýkal pozdĺž celého tela a obaja si uvedomili, aké je pod perinou zrazu nezvyčajné teplo. Čiernovlasý sa sám pre seba víťazne usmial, keď Narutovi ušlo tiché vzdychnutie. Nedokázal v sebe už dlhšie potlačovať tú stále silnejúcu túžbu, ktorá ho nútila vrhnúť sa na bezbranného chlapca pri ňom. Bez rozmýšľania spojil ich pery, priam sa vpil do tých hebkých vankúšikov.
Naruto zovrel v potiacich sa dlaniach perinu a prekvapením pootvoril ústa akoby chcel niečo povedať, nič mu z nich však nevyšlo. Zato v nich však zacítil Sasukeho skúmavý jazyk, ktorý sa mu v tej chvíli zdal horúci. Tak príjemne horúci...
Časť jeho ja, bola istú dobu úplne ochromená nečakaným bozkom. Druhej časti sa však nesmierne uľavilo a v duchu jasala. Konečne! Konečne to urobil!
Skôr ako však stihol akokoľvek zareagovať, Sasuke prerušil bozk a uložil sa na posteli tesne vedľa neho. Nie tak blízko, aby sa ho dotýkal, ale zase ani nie dosť ďaleko aby to prestalo byť dráždivé. Ani jeden z nich nepomyslel na to, že sa vlastne tlačia na jednej polovici postele, zatiaľ čo druhá zostáva prázdna. Sasuke sa odvážil vyhľadať Narutovu ruku a láskyplne ju zovrieť vo svojej. A vtedy si s ním Naruto sám od seba preplietol prsty. Rád by videl Sasukemu do tváre a vyčítal tak odtiaľ jeho reakciu, no jediné čo dokázal vnímať, bola jeho tmavá silueta a zvuk nádychov a výdychov. Len sa mu to zdalo, alebo zneli trochu prerývane...?
Nie že by bol Naruto tiež práve najpokojnejší... Nedokázal spomaliť svoj tep práve tak dobre, ako nedkázal zabrániť rozpáleným lícam, aby doslova horeli. Celého ho oblievala horúčava, ale neodvážil sa odokryť, lebo by to Sasukemu asi prišlo celkom podozrivé.
"Naruto?" spýtal sa Sasuke šeptom.
"Hm?" Naruto radšej nepovedal nič viac, uvedomoval si, že hlas by ho určite zradil.
"Dobrú noc a... Milujem ťa. Veľmi veľmi ťa milujem," povedal Sasuke nežne a spokojne zavrel oči, ani na moment nepúšťajúc jeho ruku zo svojho zovretia.
Narutovi zatiaľ bolo na skolabovanie. Buď má aspoň štyridsiatku horúčku, alebo sa práve neodvrátiteľne zamiloval - ako sa hovorí - až po uši. Tie dve možnosti sa navzájom vôbec nevylučovali.
Dlho rozmýšľal, čo na to povedať, no čím dlhšie nič nevravel, tým hlúpejšie by jeho odpoveď vyznela a tak sa nakoniec uspokojil s mlčaním. Sasuke po krátkej chvíli zaspal, zato Naruto sa asi po polhodine posadil a snahu zaspať vzdal. Znovu ho rozbolela hlava.
Môže človek ochorieť z toho, že sa zamiluje?




Neboj, Naruto, taky jsem onemocněla z toho, že jsem se zamilovala ♥ Bohužel je moje láska jednostranná, ale ani se tomu dotyčnému nedivím

A ty, Miu! ò_ó Další díl, jinak očekávej atentát!