close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Priateľ na nezaplatenie 9

16. května 2015 v 12:32 | Miu |  Priateľ na nezaplatenie
Takže, tu máte pokračovanie tohoto presladeného príbehu, (radšej nebudem riskovať ten atentát :D)
A všetko najlepšie k narodkám, sana-chan! ;)



Na oblohu vyšiel mesiac a cez strešné okno osvietil Sasukeho spiacu postavu. Jeho dych už bol síce pokojný a pravidelný, no jeho ruka aj naďalej zvierala tú Narutovu. Akoby si aj v spánku uvedomoval, že je to niekto veľmi dôležitý, niekto, koho by nikdy neopustil. Naruto zamyslene sledoval Sasukeho bezstarostnú, priam anjelsku tvár a palcom ho hladil po chrbte ruky. Bol tak pokojný a uvoľnený...
Celkom mu z toho pohľadu vyschlo v ústach a tak bol nútený pustiť Sasukeho ruku a zísť až dolu do kuchyne, aby si napustil pohár vody. Tá mu možno pomôže trochu sa schladiť a aj proti bolesti hlavy je dobrá. Cestou si dával pozor, aby nezobudil Itachiho.
Keď sa vrátil späť do izby, Sasuke rozospato sedel na posteli.
"Deje sa niečo?" pretrel si oči čiernovlások a trochu zmätene zažmurkal.
"Nie, len som sa bol napiť vody, kľudne spi ďalej," Naruta pri pohľade naňho príjemne zamrazilo v žalúdku. Prebúdzajúci sa Sasuke je taký roztomilý...
"Sasuke?" oslovil ho zvedavo, keď si chlapec znovu ľahol. S vystretými nohami pred sebou si sadol na posteľ a oprel sa o stenu. Vďaka mesačnému svetlu, ktoré ešte stále osvetľovalo posteľ, bol schopný Sasukemu vidieť do tváre. Vôbec sa mu nechcelo spať a hoci Sasuke vyzeral inak, predsalen otvoril oko na znamenie toho, že ho počúva.
"Predtým než si zaspal... niečo si povedal. Nemohol... by si to zopakovať?" Naruto nevedel, či sa tváriť vážne, alebo akoby mu na tom vôbec nezáležalo. V skutočnosti mu na tom záležalo veľmi. Ak Sasuke myslí vážne, že ho miluje...
"Cože?" Sasuke sa posadil a zdalo sa, že sa snaží opäť spochodniť svoj rozospatý mozog. "Zopakovať... čo také som povedal?" nedochádzalo mu.
"No, eh... vlastne nič," pokúsil sa Naruto rýchlo cúvnuť. Sasukemu sa to akosi nepozdávalo a preto si namáhal hlavu, až kým niečo nedocvaklo na správne miesto.
"Zaželal som ti dobrú noc. A potom som ti povedal, ako veľmi ťa..." Sasuke sa na okamih zarazil.
"Je možné, že práve toto chceš teraz počuť?" jeho únava sa kamsi vyparila a keď zvedavo zdvihol hlavu, v očiach sa mu zaleskol svit mesiaca. Narutovou odpoveďou bolo rozpačité mlčanie. Sasuke sa k nemu pomaly prekotúľal a obkročmo si mu sadol na stehná. V intímnom geste si preplietol prsty oboch rúk s tými Narutovými a pridržal ich pri stene, o ktorú sa mladík opieral. Zabránil mu tak v možných pokusoch o útek.
Naruto nasucho prehltol. Bolo znepokojujúco rajcovné, byť uväznený pod Sasukeho pevým telom, neschopný pohybu. Najmä keď sa Uchiha sklonil k jeho uchu a pri každom slove sa oňho obtieral mäkkými perami.
"Zopakujem to toľkokrát, koľko len budeš chcieť. Milujem ťa. Si pre mňa to najdôležitejšie na svete, nedokážem bez teba žiť..."
Naruto mal pocit, akoby mu s každým Sasukeho slovom niekto lial do krvného obehu žeravú lávu. Rozochvievalo to celé jeho telo. Vymanil si ruky z jeho zovretia a umiestnil ich na jeho ramená.
"Sasuke?" oslovil ho vystrašeným hlasom. Áno, bol trochu vystrašený z toho, čo sa práve chystal povedať. Neveril, že sa to niekedy stane ale...
"Nevadilo by mi... môžeš ma..." zarazil sa. Naozaj bolo tak ťažké povedať to? Bolo. A preto len pokrútil hlavou a sám skusmo ochutnal Sasukeho pery. Obtočil mu ruky tuhšie okolo krku a vplietol prsty do havraních vlasov na jeho zátylku. Srdce sa mu išlo rozskočiť od radosti.
Urobil to! Konečne...
Sasuke sa chvíľu ani nepohol a keby nemal Naruto tak tuho zažmúrené oči, všimol by si, ako ich čiernoočko naopak vypliešťa prekvapením. No po chvíli sa uvoľnil a užíval si nežný precítený bozk. Nijak zvlášť do toho nezasahoval. Nechal na Narutovi, nech sám zájde pokiaľ bude chcieť a pokiaľ uzná za vhodné. Aj naďalej na ňom sedel, jednou rukou zašiel pod jeho voľné tričko a objal ho okolo pása.
Narutovi sa pomaly ale isto zatemňovala myseľ vášňou. Chuť Sasukeho horúcich úst... jeho nežné dotyky, ktoré mu do celého tela posielali vlny príjemného vzrušenia... to všetko naňho pôsobilo ako droga, ktorej sa nebol schopný ubrániť. Nikdy by si nepripustil, že sa do Sasukeho tak veľmi zamiluje... do chalana, navyše do svojho najlepšieho kamoša. Ale stalo sa. Musel sa od neho odtrhnúť-ak mal totiž niečo povedať, tak teraz, kým je toho ešte schopný.
"Sasuke, vieš..." musel si odkašľať. Akoby za tých pár sekúnd úplne zabudol používať hlas.
Nedokázal nájsť slová, len sa nemo dívať do Sasukeho tázavých očí. Silou vôle sa prinútil otvoriť ústa.
"Aj ja ťa milujem. A všetko to, čo si povedal... cítim rovnako."
Tentokrát Sasuke nenachádzal slov. Práve sa mu splnil najväčší sen a on tomu nemohol uveriť. Sadol si vedľa Naruta a tvár si prikryl dlaňami.
Naruto sa trochu preľakol. Povedal snáď niečo čo nemal? Niečo, čím ho zarmútil?
"Sasuke... si v pohode?"chytil ho za rameno.
"Som... šťastný," Sasuke zaklonil hlavu a zažmurkal. Celkom, akoby vyháňal z očí slzy...
"Ja ani neviem... neviem čo na to..." Naruto sa musel sám pre seba usmiať. Uchiha neschopný slova - to je asi tak zriedkavá udalosť, ako zatmenie slnka.
"Sakra, Naruto, ty ma vieš ako jediný dokonale vyviesť z miery. Ako to robíš?" nechápal Sasuke a jeho líca nabrali ružovkastý odtieň. Pritiahol si blonďáka za zátylok k sebe a ten sa opäť stratil v temných hĺbkach jeho čiernych očí. Už sa im však nesnažil uniknúť, vedel, že by aj tak nemal šancu. Dokázal len podľahnúť a opäť sa nechať bozkávať na pery, tentokrát vášnivejšie ako kedykoľvek predtým. Nikdy s nikým nič podobné nezažil a to už sa bozkával s mnohými dievčatami.
Mesiac už dávno zmenil polohu a jeho striebristé svetlo opustilo podkrovnú izbu. Sasuke Naruta položil na posteľ, tak to bolo pohodlnejšie a pokračoval v láskyplných bozkoch, až blonďák prichádzal o dych. Ďalej však nezašiel. Nemohol. Už to, že mu Naruto opätoval jeho city, síce určite nie v takom rozsahu, v akom boli tie jeho ale i tak... Opätoval a to bolo to hlavné a jediné dôležité. Nechcel niečím pokaziť túto noc, ktorú si určite zapamätá do smrti. Zvieral ho v náručí, akoby ho už nikdy nemal pustiť a Naruto by klamal, keby povedal, že sa mu to nepáčilo.
Ani jeden nedokázal odhadnúť čas, odtrhli sa od seba, až keď mali pery precitlivené od bozkávania.
Nakoniec obaja ruka v ruke upadli do pokojného spánku.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mei-Mei | 16. května 2015 v 16:26 | Reagovat

Kyaaaaaaaa! ^^ Další, další! :D

2 sana-chan | E-mail | 16. května 2015 v 17:23 | Reagovat

Naj narodky :-D

3 Jenny | Web | 17. května 2015 v 15:47 | Reagovat

muhahahah :3 úžasné *.* Jenny chce dalšíííí :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama