close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Adommy - "Ale ja nie som..."

19. června 2015 v 18:30 | Miu |  Jiné
Na asku sa objavila požiadavka na tento pár, tak dúfam, že sa bude aspoň trochu páčiť ;D
Veľmi ďakujem Yoru-chan za pomoc s touto poviedkou! :D Pripadá mi síce ako poriadne klišé, ale to vôbec nevadí xD
PS: ten názov si nevšímajte xDD

Pár: Adam x Tommy
Čaká vás: Yaoi
Typ: Jednorázovka


Už niekoľko rokov hrávam ako basgitarista v celkom úspešnej kapele. Moja práca ma baví, slušne to vynáša a hlavne si medzi sebou v skupine dobre rozumieme. Čo viac môže človek od svojho zamestnania a zároveň koníčka chcieť?
A predsa je tu jedna vec, ktorá mi nie je celkom po chuti.
Mám totiž pocit, že Adam - náš spevák, má akúsi potrebu dávať nás dvoch na verejnosti dokopy. Vytvoril si zvrátený zvyk, obchytkávať a bozkávať ma na javisku.
Netrvdím, že to, čo so mnou na pódiu robí, sa mi doslova prieči. Len nechcem, aby si o mne všetci mysleli, že som gay, len kvôli tomu, že on je.

Opäť som stál na pódiu a vychutnával si pocit, ktorého som sa za tie roky nedokázal nabažiť. Potlesk, svetlá, výskot fanúšikov.... Všetky pohľady sa upierali na nás, a ako to býva zvykom, vo vzduchu lietalo veľa rôznych predmetov. Jedným z nich bola aj čierna podprsenka, ktorá sa zachytila o moju gitaru. Adam podišiel ku mne, uchopil podprsenku a jemne mi ju zaviazal okolo krku. Začal som cítiť, ako mi horia líca. Diváci nadšením pišťali.
Naozaj potrbuje takéto scény? Na čo je to dobré?!
Usmial som sa, snažiac sa zakryť svoje rozpaky a spraviť z toho len show pre obecenstvo. Aj napriek tejto výstrednosti som mal z koncertu skvelý pocit. Zdalo sa, že publikum si ho užilo tiež.
Adam ku mne otočil hlavu a ja som sa mimovoľne šťastne usmial.

"Chlapci, dali sme to," povedala naša klávesistka a zároveň jediné dievča v našej kapele.
"Mali by sme nejako osláviť ďalší úspešný koncert,"Adamovi zažiarili oči a radostne ma objal okolo pliec.
Pôvodne som chcel protestovať, ale ich povznesená nálada ma nechcene nakazila, a tak som rezignoval a nechal sa odvliecť do baru. Fotografi a novinári sa na nás cestou tlačili zo všetkých strán, až to bolo otravné, no dovnútra sa, chvalabohu, nedostali.
Pili sme, ako vždy, na účet podniku. Ani si nespomínam na priebeh celého večera, viem len, že mi Adam nalieval - a to dosť.
Vôbec som si nevšimol, koľko toho vypil on, asi skôr málo ako veľa, no absolútne ma to netrápilo. Jediné, na čo sa po vypätí z koncertu moja myseľ sústredila, bolo zabávať sa.
Ktovie, či to bolo vďaka alkoholu, alebo Adam zase potreboval byť zaujímavý, ale pri mojom nemotornom pokuse o presun na toalety, ma zrazu pritlačil ku stene.
Pritiahol si ma za vlasy bližšie a vášnivo mi vtisol jazyk do úst. Pokúsil som sa mu vytrhnúť, no v podnapitom stave sa mi to nejako nedarilo. Začul som hvízdanie a potlesk, ktorý sa určite vzťahoval k Adamovmu nečakanému kroku. Čo najviac sa na mňa natisol a dlaňami mi začal prechádzať po stehnách a bokoch. Vôbec to nebolo nepríjemné, práve naopak...
"Adam? Čo to vyvádzaš?" spýtali sa za mňa posledné zbytky môjho zdravého rozumu.
"No čo asi, zlato," odpovedal sebaisto a priložil dlaň k môjmu rozpálenému lícu.
Skôr ako však stihol naše pery opäť spojiť, podarilo sa mi vymaniť z jeho zovretia a dostať sa k toaletám.
Mal som trochu problém znovu si zapnúť zips. Nie, vlastne, problém bol skôr v tom, že sa Adam celý čas pozeral ako sa urputne snažím. A škľabil sa.
"Mohol by si prestať čumieť jak magor?" opýtal som sa ho, keď už mi začínal liezť na nervy. Len tam
tak stál so založenými rukami a zabával sa na mne.
"Smiem ti pomôcť?" nadvihol svoje dokonalé obočie, no ani sa nepohol.
"No určite! To by sa ti páčilo, čo? Ty perver... perverzák!" vôbec som si neuvedomoval, čo hovorím a aj jazyk sa mi parádne plietol. "Aj tak si chceš len užiť a potom sa tváriť, akoby sa nič nestalo..." mrmlal som si svoje popod nos, zatiaľ čo on prevrátil očami a postaral sa o môj rozopnutý rozkrok. Tým, že sa mi oň postaral, mám samozrejme na mysli, že mi ho zapol.
Stále som si niečo sám pre seba hundral, takže sa mu ani nečudujem, že sa ma pokúsil umlčať. Lenže bozkom. S plným nasadením som mu ho opätoval. Prečo? Lebo som bol pod parou. Bozkávať sa s Adamom bol čistý adrnalín, vždy to bolo tak vášnivé... Dotýkal sa ma na celom tele, až ma to úplne rozpaľovalo. Od tohto momenu si už všetko pamätám veľmi hmlisto a nejak mi unikajú súvislosti. Viem len, že ma Adam posadil na radiátor a zvliekol zo mňa koženú bundu.
"Tommy..." zapriadol mi do ucha moje meno, načo vzal môj ušný lalôčik medzi pery. Jeho ruka hladiaca ma po vnútornej strane stehna sa presunula o niečo vyššie a zarlačila. Z hrdla sa mi mimovoľne vydral trasľavý ston. Ako som vzápätí zistil, nebol som natoľko opitý, aby sa mi nepostavil.
Neviem ako sa to celé odohralo, pamätám si hlavne vášnivé pocity pohlcujúce celé moje telo ako plamene a jeho hlavu skláňajúcu sa k... mojim slabinám.
Matne sa mi marí, že som bol dosť hlučný, keď som ucítil jeho horúci jazyk na tak intímnych miestach. Zvieral som v prstoch jeho vlasy a mal pocit, že takto už nevydržím ani minútu.
Potom už mám z tohto večera, len jedno veľké okno.

Zobudil som sa, a ako sa po včerajšku dalo čakať, hlavu mi išlo rozdrapiť, ešte som ani neotvoril oči. Radšej som ich teda nechal zavreté a snažil sa nejako privyknúť na vlastnú existenciu. Potom som sa postupne odhodlával, krôčik po krôčiku. Ako som zistil, v miestnosti boli zastreté závesy - vďakabohu aspoň za to.
Posadil som sa a zažmúril len tak do priestoru. Zrazu som otvoril oči úplne, keď som si uvedomil, že sa nenachádzam vo svojej izbe. Zachvátila ma neskutočná panika, lebo som bol na moment absolútne dezorientovaný. Potom mi pomaly začalo dochádzať, kde som.
V Adamovej izbe...
Zovrelo mi srdce, lebo som si v zábleskoch začal spomínať na priebeh včerajšieho večera.
Koncert... Bar... Pili sme... Bozkávali sme sa... A on mi potom... On mi..! Prebohaživého...
Do líc mi vstúpila sýta červeň, síce okrem mňa v izbe nikto nebol, takže by som sa teoreticky nemal pred kým hanbiť. Ale hanbil som sa, sám pred sebou. Ako som mohol niečo také dopustiť?
V hlave sa mi rýchlosťou svetla premietali myšlienky.
On mi to vážne urobil... ústami. Nech som namáhal hlavu ako som chcel, na nič okrem toho som si nespomenul, čo asi znamená, že sa tam už nič ďalšie neudialo. To však neplatí o tejto izbe. Čo ak sme tu spolu niečo... robili?
So stiahnutým žalúdkom som opatrne vstal a prešiel pár krokov k zrkadlu na stene. Takmer som vykríkol, keď som zbadal svoju tvár v odraze, no veľmi rýchlo som sa ukľudnil. Od včerajšieho koncertu som sa neodlíčil, preto som teraz vyzeral ako smrťka, ešte k tomu s opuchnutými očami. Nič, čo by nenapravila trocha vody a oddychu.

Adama som našiel v kuchyni.
"Dobré ráno, Tommy," usmial sa na mňa a podával mi pohár s vodou a akýmsi práškom proti bolesti. Naznačil som mu, nech je prosím trochu tichšie, každý hlasnejší zvuk mi totiž spôsoboval muky. Vzal som si od neho pohár a vypil ho takmer celý na ex. Nečakal som to, ale vážne mi to trochu pomohlo.
Sadol som si ku stolu a dlhšiu dobu mlčal, kým som sa odhodlal spýtať.
"Čo sme preboha robili? Prečo som u teba doma? Ak sa stala nejaká hlúposť, chcem aby si vedel..." do hlasu mi začínalo presakovať zúfalstvo.
"Šššššš......" priložil mi prst k perám, čo ma spoľahlivo umlčalo.
"Tak na to poďme logicky. Po prvé, spal som v obývačke na pohovke, zatiaľ čo ty v mojej posteli. Po druhé, si stále oblečený v tom, v čom si bol včera. A po tretie... sakra, myslíš, že chcem prísť o tak skvelého basgitaristu ako si ty? Nič sme tu nerobili, len si bol natoľko mimo, že som ťa nemohol nechať ísť domov," jeho slová ma upokojili. Hoci jeho tón naznačoval, že keby som nebol členom kapely, už dávno sa na mňa vrhne. Ale predsa som si vydýchol... Nespali sme spolu.
"Len... Neviem či si na to spomínaš... ešte v bare..." zdalo sa, že je trochu nesvoj. Ja som hneď očervenel ako paradajka a nezmohol sa na nič, okrem zúfalého kývnutia hlavou. O sekundu nato som si už vduchu nadával. Mohol som sa tváriť, že si na nič nespomínam! Som to ja ale vôl...
"Ja..." začal som a hlas sa mi neovládateľne chvel. "Aj napriek tomu, čo sa včera odohralo... Ja nie som... teplý!" znelo to, akoby som sa snažil presvedčiť sám seba.
"Ja viem. To je v poriadku," Adam ma priateľsky potľapkal po ramene na znak, že rozumie. "Pre dobro nás oboch, by sme mali na včerajšok zabudnúť. Obidvaja. Vôbec nič sa nestalo."

Za tento návrh som mu bol naozaj vďačný, teda... nejakú dobu. Do chvíle, kým ma nezačali prenasledovať totálne bláznivé sny, ktoré sa ešte k tomu nedali nijako zastaviť či kontrolovať. Nočné mory - tak som ich nazýval, lebo sa stále točili okolo toho istého, až to začínalo byť desivé. Samozrejme, vždy v nich dominoval Adam. Scény boli útržkovité a spolu nedávali žiadny zmysel. Buď sa zas a znovu jazykom dobýjal do mojich úst, alebo sa mi vynorila spomienka na to, ako som si na toaletách užíval jeho... ehm... orálny sex.
Asi najdesivejšie na týchto snoch bolo, že som sa po takej noci budil s dosť neospravedlniteľným "problémom" - čiže odstávajúcimi nohavicami. A bolo to dosť neznesiteľné, pretože nech som si cez deň povedal čokoľvek a bol v tom, že sa to už nezopakuje, noc ma vyviedla z omylu. Proste, či som chcel, či nie, prišlo to na mňa znovu. Takmer som sa Adamovi hanbil podzrieť do očí a to sme sa vídali takmer každý deň.
Kedy som si povedal, že to takto ďalej nepôjde? Keď sa mi raz snívalo, že... je to tak trápne... že sme spolu no... to. Normálne spali. Tým myslím... šukali. A bolo to... toto je ešte trápnejšie... Proste sa mi to páčilo, a aj keby som chcel, nijako som to nevedel ovplyvniť.
V ten deň sme s kapelou nacvičovali dlho do večera, bolo to totiž potrebné. Zrejme som musel byť úplne ľavý, keď Adam s povzdychom nakoniec ostatných poslal domov a skúšanie novej pesničky zostalo na nás dvoch.
"Tommy, deje sa niečo?" pokúsil sa zo mňa vypáčiť, keď sme osameli. Na túto otázku som, žiaľ, nepoznal odpoveď ani ja.
"Nič, asi proste len deň blbec. Nadnes to radšej zabaľme," vydýchol som a zámerne sa pozeral inam.
Chvíľu si ma premeriaval starostlivým pohľadom, kým nakoniec kývol.
"Došľaka..." zahromžil som, keď som si automaticky skontroloval vrecká a zistil, že v nich niečo chýba.
"Hm?" nadvihol zvedavo obočie.
"Zabudol som si kľúče, nemám sa ako dostať domov," sused má síce náhradné, ale takto neskoro ho rušiť nemôžem.
"Tak poď na noc ku mne," povedal úplne neutrálnym hlasom, že ani ten najdomýšľavejší človek by za týmto pozvaním nemohol hľadať nič viac. I tak som z toho mal trochu stres, ale čo som mal robiť? Nebolo veľmi na výber, teda ak som nechcel stráviť noc niekde na ulici.

"Posaď sa a cíť sa tu ako doma," povedal a ja som sa s úľavou zvalil na mäkkú pohovku. "Čo ti ponúknem? Kávu takto neskoro už asi nie... Džús? Víno? V chladničke by som mohol mať ešte-"
"Džús postačí, vďaka," unavene som sa naňho usmial a vzal si od neho pohár s oranžovým nápojom. On sa ležérne oprel o vysokú barovú stoličku a chvíľu medzi nami panovalo úplné ticho.
"Vieš, chcel som sa ti ospravedlniť... za to minule," povedal o čosi tichšie a mne zahoreli líca studom. Prečo to znovu vyťahuje? Veď vravel, že na to máme obaja zabudnúť! I keď, pravdupovediac, ja ten večer tiež nedokážem vyhnať z hlavy...
"Správaš sa odvtedy trochu divne, tak ma napadlo, či som ti nespôsobil nejakú traumu..."
"Nie, to nič," nenechal som ho dohovoriť. "Nie je to nikoho vina, obaja sme boli opití a..."
"Neboli," prerušil zase on mňa. Nechápavo som sa naňho pozrel. "Opitý si bol len ty, ja som si dobre uvedomoval, čo robím," prezradil mi. Nasucho som prehltol a sklopil zrak. Tak nejak som to tušil celý čas.
"Zneužil som to, že si sa konečne raz nebránil. Neskutočne ma priťahuješ," za ruku ma vytiahol do stoja a zahľadel sa mi do očí.
"Milujem ťa, Tommy," to vyznanie ma tak šokovalo a rozochvelo, že som sa ani nepohol keď ma pobozkal. Len čo som sa trochu spamätal, začal som mu vášnivo odpovedať. Robil som proste to, čo mi velil inštinkt.
Adam ma nežne chytil za boky a donútil pomaly cúvať. Neriešil som to, plne som sa sústredil na jeho horúce pery a jazyk. Nenápadne som sa uštipol, zistiac, že to tentokrát nie je jeden z tých bláznivých snov. Že sme sa dostali až do spálne, som si uvedomil, až keď ma nečakane zvalil na posteľ a uväznil vlastným telom.
"Ale ja... ja nie som..." snažil som niečo povedať, no jeho dravé ústa na mojom krku mi brali z pľúc všetok vzduch.
"Ja viem. Nie si teplý. To je v poriadku," ubezprečil ma, no vo vášnivosti neustával.
A ja tiež nie...

Keď som s ním potom ešte dlho ležal v posteli - samozrejme úplne nahý - a nechal sa ním objímať okolo pliec, mal som dosť času na rozmýšľanie. Došiel som k záveru, že naozaj nie som teplý. Nepriťahujú ma muži. Priťahuje ma len Adam.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 YoruChan | 19. června 2015 v 20:27 | Reagovat

Prosím... Ten názov si všímajte, lebo som ho vymýšľala JA. A že si ma nespomenula ohľadne toho, ako som ti pomáhala.... Beriem to osobne! A že si prepísala časti, ktoré som napísala? Pfffff!
A PS: bolo to dokonalé (až na jednu vec) O_O

2 Miu | Web | 19. června 2015 v 21:39 | Reagovat

[1]: Moooooja, bez tvojej pomoci by som to nedala, tak sa nesťažuj :D A viem, tebe tam to yaoi moooooc chýba, ale to prežiješ :D nejaké ti dodatočne napíšem :-P <3

3 sana-chan | E-mail | 20. června 2015 v 7:16 | Reagovat

T^T chceme sex T^T

4 Mei-Mei | 20. června 2015 v 8:59 | Reagovat

Opravdu cuuuute :D Moc děkuji, že jsi to vzala za mě, vážím si toho :)

[1]:[3]: No jo no... na tomhle blogu prostě nemůže být povídka bez sexu :D
To yaoi mi tam ani moc nechybí, líbí se mi, že je to tam "vycenzurované" :D

5 Miu | Web | 20. června 2015 v 15:07 | Reagovat

[4]: Rado sa stalo :D Aj kedykoľvek nabudúce :D

6 Karin | 20. června 2017 v 17:30 | Reagovat

Milují Adommy. :-D  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama