Na prianie pre: Riri-chan
Dúfam, že sa bude poviedka páčiť :3 vidím to na takú kratšiu kapitolovku ;)
Pár: Sasuke x Naruto
Čaká vás: Yaoi, romantika a niečo, čo sa snaží byť komédiou, ale príliš mu to nejde xD
Typ: Kapitolovka

Slnko už lenivo zachádzalo za obzor, keď sa tím sedem vracal z vcelku náročnej misie. Zdalo sa, že je všetko pri starom - nemenne sa opakujúca rutina odchodov a príchodov do ich rodnej dediny. A predsa, bola táto konkrétna situácia v mnohých ohľadoch výnimočná. Kvôli čomu? Tak po prvé, bolo celkom komické, že každý jeden z ich štvorčlennej skupiny sa nachádzal v úplne inom duševnom rozpoložení. Kakashi kráčal svojím zvyčajným flegmatickým krokom a z jeho tváre by ste neuhádli nad čím rozmýšľa. Keby ste však boli schopní vidieť pod jeho masku, zistili by ste, že sa podchvíľou pobavene usmeje.
Sakura sa snažila tlmiť chichot, ktorý ju prepadal vždy, keď sa pozrela na dvojicu chlapcov za sebou. Tí naopak jej veselie ani prinajmenšom nezdieľali. Sasuke sa zdal, ako vždy, ľahostajný a bez záujmu, až na to, že jeho črty teraz pôsobili ešte tvrdšie a pohľad ešte chladnejšie ako obyčajne. Taktiež Naruto nijak netajil svoje rozhorčenie a naštvane kopal do každého kameňa či šišky, ktorá mu prišla do cesty. Držal krok s Uchihom a kráčal tesne vedľa neho. Z vlastnej vôle? To určite! Nemal na výber. A dôvod? Chakra. Odporná, hnusná, lepkavá chakra, ktorá im spájala ruky, takže vyzerali, akoby sa za ne dobrovoľne držali. Schytali ju od ninju, proti ktorému stáli počas misie. Mala vydržať dva, až tri dni... Dva, až tri dni bez možnosti vzdialiť sa od seba na krok! Ťažko by pre nich niekto vymyslel rafinovanejší trest...
"Nešliap mi na nohy," vytkol druhému chalanovi Naruto.
"Tak sa mi nepleť do cesty, usuratonkchi..." schldil ho Sasuke neosobne, akoby sa ho to vôbec netýkalo.
"Prečo to musíš byť vždy ty? Keby ma tá lepkavá chakra spojila radšej so Sakurou-chan..." zamyslel sa nahlas blonďák.
"To by som si nechala tú ruku odrezať," nešetrila ho ružovovláska, "zato keby bol so mnou zlepený Sasuke-kun..."
"Tak dosť, vy traja," prerušil ich Kakashi. Ešte by sa mu tam pohádali. "Môžete ísť domov, zaslúžite si odpočinok. Zariadim, aby vám Hokage-sama dala zajtra voľno, keďže kvôli tej chakre, ktorá vám spája ruky, nie ste schpní skladať pečate. A bolo by veľmi fajn, keby ste sa do rána navzájom nepovraždili. Pre istotu vás potom prídem skontrolovať," nie že by sa toho naozaj obával, skôr bol zvedavý.
"Fajn, tak ideme ku mne domov," oznámil Sasuke Narutovi, a už ho aj ťahal smerom k celkom prázdnej uchihovskej štvrti.
"Čože? Nie nie nie nie, tam nejdem. Veď okrem teba, tam už nikto nebýva, stopro u vás ešte strašia duchovia celej tvojej rodiny," protestoval Naruto a ani sa nepohol z miesta.
"Usuratonkachi..." zavrčal Sasuke. Neznášal, keď niekto spomínal jeho rodinu. "Tým lepšie, aspoň nás tam nikto neuvidí." Sasukeho obhajoba znela celkom logicky, ale Naruto bol tvrdohlavý až za hrob. Čo si raz vzal do tej svojej palice, už mu to nikto nevyhovoril. A tak to bolo aj tentokrát - chcel ísť domov.
"Ako môžeš žiť v takomto hnusnom neporiadku?" zhrozil sa Sasuke, keď zbadal vnútrajšok Narutovho malého bytíka. Po zemi sa váľali prázdne kelímky od rámenu, oblečenie a najrôznejšie ninja potreby.
"Nie som lenivý hľadať v neporiadku," pokrčil plecom Naruto. "Takže... mali by sme sa dohodnúť, čo teraz. Navrhujem nejakú večeru, sprch-"
"Tak sprchu asi nie..." prerušil ho Sasuke a prevrátil očami. Naruto niekedy dokázal byť tak nedopínavý, až sa čudoval, kde sa to v ňom berie. "Veď pozri, kvôli tým spojeným rukám, si ani nemôžme dať dolu tričká."
"Aha... tak večera a rovno spať," opravil sa Naruto a hĺbavo sa pozrel na svoju malú posteľ.
"To snáď nie..." Sasuke si utrápene zložil tvár do dlane - len do jednej, keďže druhú teraz najmenej dva dni nemôže používať. Budú spolu dokonca musieť spať na jednej posteli... Bolo obdivuhodné, koľko nových nevýhod v tejto situácii každú chvíľu nachádzal. Nemalo však cenu nejako to riešiť, a tak sa pustili rovno do prípravy večere.
"Máš tu len samý instantný rámen," skonštatoval Sasuke neveriacky. "To naozaj nič iné neješ?"
Čiernovlasý držal kelímok, zatiaľ čo Naruto doň lial horúcu vodu.
"Au!" sykol a mimovoľne stiahol ruku k telu. "Obaril si ma."
"Hups... prepáč," poškrabal sa Naruto na zátylku. "Ľavou rukou to ide o niečo ťažšie ako som predpokladal..."
Sasuke si vzdychl a sadol si ku stolu. "Takto to asi nepôjde... Pozri, každý máme teraz len jednu ruku, ty ľavú, aj pravú," hoci ty máš ľavé obe, takže je to jedno, pomyslel si Sasuke. "To znamená, že sa budeme musieť naučiť spolupracovať ako jeden. Nerobiť si každý svoje, ale aj trochu vnímať, čo robí ten druhý. Rozumieš mi?" zdalo sa mu, že to vysvetlil dosť polopatisticky, ale s Narutom človek nikdy nevie.
"Fajn, pokúsim sa," usmial sa Naruto. Ten by spravil čokoľvek, aby mohol dostať svoj rámen.
Opäť sa pustili do prípravy pokrmu, tentokrát však vriacu vodu nalieval Sasuke a na Narutovu ľavú ruku nechával jednoduchšie veci. S úľavou si vydýchli, keď už rezancová polievka, z ktorej sa parilo, stála na stole pred nimi. Sasuke ju rozdelil do dvoch misiek a začal jesť.
"Ehm..." Naruto sa pokúšal chytiť paličky do ľavej ruky, no nejak sa mu to nedarilo. Nevzdával to však, a Sasuke sa musel zasmiať jeho roztomilým pokusom, dostať svoju porciu do úst. Keď už mal Uchiha všetko zjedené a on ešte stále zápasil s prvými sústami, frustrovane hodil paličky na stolovú dosku.
"Je to nanič. Zostáva mi už len umrieť od hladu," zatváril sa neskutočne smutne a ľútostivo zazeral na nedojedenú polievku.
"Za tých pár dní, čo nebudeš môcť používať pravú ruku, od hladu neumrieš," objasnil mu krutú pravdu Sasuke. Nenápadne sa poobzeral, či náhodou spoza okien niekto nenakúka, ale vzduch bol čistý. Nad Konohou sa už rozprestierala tmavá noc.
"Čo mám s tebou robiť? Ukáž to sem," vzal si jeho paličky a nabral nimi dlhé rezance z polievky.
"Ty ma chceš..." začal Naruto prekvapene, no nestihol dohovoriť, ako mu ich Sasuke rýchlo strčil do úst. Narutova tvár sa rozjasnila šťastím, už si totiž myslel, že to bude musieť jesť rukami.
"Len si príliš nenamýšľaj, robím len to, čo mám ako tvoja pravá ruka v náplni práce," zahundral Sasuke zamračene a sklopil oči. Bolo to tak ponižujúce...
"Váážne?" zatiahol naoko nevinne Naruto. "A čo má moja pravá ruka ešte v náplni práce?"
"Mlč," poradil mu Sasuke štipľavo. Naruto nechcel o svoju pravú ruku prísť, a tak ho radšej poslúchol.
Ľahnúť si išli v tričkách a spodnom prádle. Nejak sa do tej postele už naskladali, otázne však bolo, ako sa tam vyspia. Po niekoľkých vyhrážkach týkajúcich sa chrápania a kopania, konečne stíchli. Sasuke však nedokázal zaspať, predsalen, cudzia posteľ a Naruto neustále sa prehadzujúci zboka nabok, nie sú práve najlepšie podmienky na odpočinok. Išiel by sa napiť vody, ale to by ho musel najprv zobudiť a to sa mu nechcelo.
Naruto zrazu začal niečo mrmlať a Sasuke si pomyslel, že asi tiež nemôže spať. Keď sa však naňho pozrel lepšie, uvedomil si, že má zavreté oči. Naruto rozprával zo spánku.
"Rááámen... hmm..." povedal a nečakane Sasukeho objal okolo pása.
"Na-Naruto," hlesol Sasuke prekvapene a vôbec mu nedochádzalo, že ho blonďák nepočuje.
"Umm... mňam... šťavnaté mäsko," zavrnel mu rovno do ucha. Pritisol sa k nemu ešte viac, vzal jeho ušný lalôčik medzi pery a jemne sal.
Sasuke sa od prekvapenia ani nepohol, len cítil, ako ho poliala vlna horúčavy. Čo to s tým Narutom je?! Veď ho ochutnáva, akoby bol nejaké jedlo...
Musel si prikryť rukou ústa, keď mu z nich mimovoľne splynulo tiché precítené vydýchnutie. Narutov jazyk a pery sa totiž pomaly posúvali cez čeľusť až na hrdlo, ktoré následne nežne láskali.
Sasuke cítil, ako mu horia líca a nedokázal zabrániť ani ďalším reakciám svojho tela. S hrôzou zisťoval, že ho Narutove počiny vzrušili aj tam dolu...
Práve horúčkovito premýšľal, čo so svojim problémom urobí, keď sa náhle prebral aj Naruto.
"Sasuke?" zapriadol rozospato a hlavu si oprel o lakeť. "Prečo... ťa oblizujem?" nechápal.
"To... to by som aj ja rád vedel," zadrhol sa Sasukemu hlas. Ešteže bola aspoň trochu tma a Naruto si nemohol všimnúť, že je vzrušený. Pre istotu sa aj tak čo najviac odtiahol a prikryl perinou, hoci cítil, že z neho sála teplo.
"Počkaj..." Naruto mu naznačil, nech je ticho, lebo začul známe bzučanie. "Komár."
"Zab ho."
"Hej, len počkaj, kým si sadne."
Komár si zrejme sadol, lebo Naruto udrel po perine, tesne pri Sasukeho rozkroku.
"Trafil som?"
"Chvalabohu, nie," vydýchol si Sasuke.
"Eeeee? Ako to myslíš, že chvalabohu?"
"Teda... ty myslíš komára... ehm, toho si trafil."
"Ty si teda dobre pripečený. Čo iné ako komára?"
"Nič, spi už," obrátil sa Sasuke na druhý bok. "A ak si ma ešte raz pomýliš s rámenom, zhodím ťa z postele," pohrozil mu.




Chudák Sasuke, kdyby se Naruto trefil, myslím, že by se už černovlásek neudělal xD