Uááá... *zív* tento týždeň bol vyčerpávajúci. V pondelok som mala povinnú triednu akciu, v utorok päť hodín za sebou s našou najmilovanejšou učiteľkou, v ďalšie dni bolo tiež rušno... samé dokončovanie vecí do školy. Včera mal môj kamarát rozlúčkovú oslavu, lebo sa rozhodol ísť na strednú už z osmičky... Tak sme do polnoci sedeli pri ohni a do druhej potom hrali poker xD A dnes máme v škole Jánsku slávnosť, ktorú musí organizovať naša trieda... -_- Ja už chcem tie prázdniny!!

Ráno chlapcov navštívil Kakashi, aby im oznámil, že na nich už čaká Hokage-sama.
"Čo také od nás Tsunade-baachan môže chcieť?" čudoval sa Naruto
"Má pre vás dvoch misiu..." Kakashi vedel, že z toho nebudú príliš nadšení.
"Čože?!" vyprskli obaja naraz a Sasuke, ktorý práve pil mlieko, sa rozkašľal. "Pre-prečo? Veď sme dnes mali mať voľno, ako môžeme so spojenými rukami..."
"Proste za ňou máte ísť," prerušil Sasukeho nesúhlasný výlev Kakashi.
A tak tým dvom nezostávalo nič iné, len opustiť bezpečie Narutovho domova a prejsť tých niekoľko ulíc, ktoré ich delili od sídla piatej Hokage.
"Vzduch je čistý," skonštatoval Sasuke a obaja, neustále sa obzerajúc, vyšli z domu. Bolo ešte skoré ráno, takže vonku takmer nikto nebol. Už si pomaly začínali gratulovať, že sa im podarilo prejsť bez povšimnutia, keď sa pred nimi z ničoho nič objavil Lee.
"Dobré ráno! Naruto-kun... Sasuke-kun... toto by som teda... ehm, nečakal..." zdalo sa, že mu guľaté oči už už prekvapením vypadnú z jamiek.
"Lee... To nie je tak, ako si myslíš! Pozri," Naruto zamával rukou, ktorú zakončovala modrá chakrová guľa. Rock Lee sa tam však ani nepozrel.
"To je v poriadku, nemusíte mi nič vysvetľovať. Pravdupovediac, som tomu celkom rád, teraz si totiž možno konečne získam srdce Sakury-san, keď už je Sasuke zadaný!" oči mu zažiarili a nebolo ho.
"Lee..." hlesol Naruto po chvíli. Obaja tam zostali stáť ako obarení.
"Vraj máš pre nás misiu, Tsunade no baachan," zahundral Naruto neúctivo. "Tak dúfam, že to bude nejaká, pri ktorej nás nikto neuvidí. Ľudia si to naše spojenie rúk totiž dosť nesprávne vysvetľujú."
"Nebojte sa, to, čo mám pre vás prichystané, bude hračka. Nič, čo by ste nezvládli jednou rukou," Tsunade sa škodoradostne usmiala, až z toho Sasukemu prešiel mráz po chrbte. "Mám tu kopu listov, pohľadníc a balíkov, ktoré treba odovzdať adresátom," odkiaľsi vytiahla dva také vysoké štosy najrôznejších zásielok, že ju cez ne ani nebolo vidieť.
"To nemôžete myslieť vážne..." Sasuke bol presvedčený, že si z nich piata Hokage strieľa.
"Ale samozrejme, že to myslím vážne," milo sa usmiala Tsunade. "Nemusíte sa báť, že by ste to jednou rukou neuniesli, to od vás ani nechcem. Nechala som pre vás prichystať tieto vozíky," ukázala na dva roztomilé nosiče na kolieskach.
"T-t-to nemôžeme urobiť!" zjojkol Naruto, ktorému sa práve vrátil hlas.
"Prečo nie?"
"Budeme na očiach celej Konohe...Všetci si o nás budú myslieť, že sme teplí a držíme sa za ruky!"
"A nie ste?" nadvihla Tsunade jedno obočie.
"Nie!!!" skríkli zborovo.
"Tak vidíte. Ubezpečíte ich, že nie ste teplí tak, ako ste práve ubezpečili mňa," Tsunade sa zatvátila, akoby túto tému už považovala za uzavretú.
"Ale-"
"Žiadne ale. Celá Konoha čaká na svoju poštu, tak ma nesklamte."
Naruto chytil veľké klopadlo a trikrát ním zabúchal na dubové dvere.
"Tie listy sú ešte v pohode, stačí ich len hodiť do správnej schránky, horšie je to s balíkmi..." prehodil Sasukeho smerom a ten súhlasne prikývol. Balík sa do schránky nezmestil, takže vždy museli danému človeku klopať.
Dvere sa otvorili a v nich stál veľmi staro vyzerajúci uhladený pán.
"Kohože to tu máme? Hm-hm... ale no toto..." starček si pri oku podržal zlatý monokel, aby na chlapcov lepšie videl.
"Myslím, že toto je pre vás," Sasuke mu s kamennou tvárou podal balík.
"Pre Jashinove rany! Tá dnešná mládež..." starý pán sa chytil za srdce, akoby mal už už dostať infarkt. Sasuke s Narutom len prevrátili očami. Táto istá reakcia sa opakovala takmer pri každých dverách, pri ktorých doteraz zaklopali. Nachádzali sa totiž vo štvti, kde žilo až príliš veľa starých ľudí. Niet divu, že už sa na akékoľvek vysvetľovanie úplne vykašľali.
"To ste ešte nikdy nevideli homosexuálny pár?" spýtal sa ho pokojne Sasuke, nech dedo tak nečumí. Starému pánovi poklesla sánka.
"Presne. Takto na nás zazerať, to nie je veľmi zdvorilé," pridal sa Naruto.
Muž ešte niekoľkokrát naprázdno otvoril ústa, ale nakoniec za sebou bez akéhokoľvek ďalšieho slova zaklapol dvere.
Sasuke s Narutom sa na seba pozreli a ani jeden už nedokázal dlhšie zadržiavať smiech.
"Videl si... videl si ako sa zatváril?!" Naruto napodobnil starcov namyslený výraz a podarilo sa mu to tak výstižne, že sa Sasuke v návale ďalšieho smiechu prehol v páse. Sadol si do trávy, aby sa mohol trochu upokojiť, neuvedomil si však, že tým stiahne na zem aj Naruta. Ani jeden už poriadne nevedel, na čom sa smejú, no nedalo sa prestať, hlavne keď blonďák pristál rovno na Sasukem.
"Toto už bola posledná donáška?" opýtal sa Sasuke a neveriacky si zotrel slzy. Ani si nespomínal, kedy naposledy sa takto bavil. S Narutom bola občas neskutočná psina.
"Hej, teraz už máme voľno. Môžme si užívať ten náš krásny vzťah, ktorý bude aj tak čoskoro rozoberať celá Konoha," povedal Naruto s úsmevom od ucha k uchu.
"Tak poď sem, ty moje nemehlo," objal ho voľnou rukou Sasuke a vôbec si neuvedomoval, ako prirodzene a úprimne to vyznelo.
"Hmmm..." Naruto si položil hlavu na Uchihovu hruď a nedokázal sa prestať usmievať. Takéto príjemné vtipkovanie so Sasukem ešte nikdy nezažil a musel uznať, že mu to celkom chýbalo. Nikdy si nepomyslel, že by z nich mohli byť dobrí priatelia, lebo Sasuke nebol človek na nadväzovanie medziľudských vzťahov. Teraz však bol šťastný ako blcha, lebo sa zdalo, že je to konečne na dobrej ceste.
Sasuke na moment zaváhal, ale nakoniec začal Naruta jemne hladkať po chrbte. Slnko už zapadalo, mali za sebou dlhý deň a jemu sa vôbec nechcelo vstať z tej pohodlnej trávy. Bol by šťastný, keby tu takto mohli zostať do rána.
"Sasuke..." Naruto zdvihol hlavu. "Poďme, lebo naozaj vyzeráme ako párik. Toto už by sme tak ľahko nevysvetlili," spoločne vstali.
Pomalým krokom prechádzali tichou Konohou, zaliatou oranžovým svetlom. Naruto nečakane zastal na drevenom moste a okúzlene sa zahľadel na ružovkasté a broskyňové oblaky na západe. Jeho oči pomaly skĺzli k zábradliu, na ktorom boli jeden na druhom pozamykané rôznofarebné zámky. Na každom z nich boli vyryté, alebo napísané dve mená, prípadne dátum, kedy si zamilovaná dvojica zamkla svoju lásku.
"Ja som si sem tiež vždy chcel dať zámok, ale nemal som s kým," smutne sa usmial Naruto.
"Tak to sa ti čudujem. Je dosť nepraktické, byť k niekomu pripútaný..."
Naruto sa zasmial a úkosom sa pozrel na ich ruky. "Asi máš pravdu, nemusí byť najpohodlnejšie, keď si s niekým spútaný fyzicky. Zato srdcom - to je tak romantické..."
"Zabudni na to, Naruto. Večnú lásku ti to tak či tak nezaručí," snažil sa ho unormálniť Sasuke.
"To dobre viem. Ostatne, kto už by si chcel zamykať lásku so mnou?" i keď sa usmieval, cez jeho tvár sa mihol tieň trpkosti. Sasuke ho chvíľu bez pohnutia sledoval. Zrazu ho nečakane zatiahol do malého obchodíku hneď pri moste.
"Prajete si?" oslovila ho usmievavá slečna za pultom.
"Chcel by som jeden zámok," odvetil stručne Uchiha.
"Sa-Sasuke? Čo to..." Naruto to vôbec nechápal.
"Stíchni, Naruto. Čo asi? Idem si s tebou predsa zamknúť ten hlúpy zámok," opáčil Sasuke.
"Nejakú konkrétnu farbu?" opýtala sa predavačka.
"Nie, obyčajný, strieborný," zhodnotil tmavovlások a podal slečne peniaze. Čím nenápadnejší, tým lepšie.
"Počkaj, počkaj!" zastavil ho Naruto pred obchodom. "Ty si ideš so mnou zamknúť... Čo? Lásku???"
"To by tak ešte chýbalo! Povedzme, pria- ehm... kamarátstvo," opravil sa Sasuke a vytiahol čiernu fixku.
"Napíš tam: Naruto + Sasuke," zachychotal sa blonďák.
"A každý, kto to uvidí, sa ešte utvrdí v tom, že sme teplí. S + N musí stačiť. Nikoho nenapadne, že sme to my," vyhovoril mu to tmavovlások.
"Prečo by malo byť "S" ako prvé?" začudoval sa Naruto.
"Lebo," Sasuke sa trochu začervenal. "S + N, vyzerá lepšie ako N + S."
Naruto sa s ním nehádal. Bol príliš šťastný, aby túto krásnu chvíľu ničil niečím tak prízemným. Akoby sa ich priateľstvo stalo skutočnejším. Znelo to síce detinsky, ale Naruto si aj tak nemohol pomôcť, dodávalo mu to pocit istoty. Kľúč nakoniec Sasuke hodil do rieky pod sebou.
"Spokojný?" neodpustil si.
"Ani nevieš ako," prisvedčil mu Naruto a nevšímal si, že Uchihova otázka bola skôr ironická. Sasukeho výraz, pri pohľade na vytešeného blonďáka, zmäkkol.
Dnešná misia im zabrala prakticky celý deň. K Narutovi domov prišli netradične uťahaní. Posteľ sa im tentokrát zdala oveľa pohodlnejšia ako včera. Ktovie, či to bolo tým, že si na seba začali pomaly zvykať, alebo boli proste len príliš unavení.
Ticho sa medzi nimi rozhostilo takmer hneď, ale Sasuke ho po chvíli váhavo prerušil.
"Myslím, že dnešný deň... bol veľmi fajn," prehovoril k Narutovmu chrbtu. Ten sa otočil k nemu a tak sa nečakane ocitli tvárami celkom pri sebe.
"Aj ja si myslím. A... ďakujem ti," prehovoril vážne, no vzápätí sa začal smiať. "Čo si o nás teraz celá Konoha musí myslieť?"
Sasukeho to rozosmialo tiež. Opreli sa o seba čelami. "Pravdepodobne, že sme do seba bláznivo zamilovaní."
"Zamilovaní?! V tom prípade by som mal dostať aspoň pusu na dobrú noc," začal sa s ním pohrávať Naruto.
"Pokiaľ o ňu stojíš..." Sasuke sa k nemu priblížil a zdalo sa, že ho pobozká, no nakoniec sa len maznavo obtrel o jeho nos. "Ale nie, vážne. Chceš pusu na dobrú noc?"
"Kto by nechcel," povedal Naruto dotknuto.
"Ale aj keď bude odo mňa?"
"Tak skús a ja sa rozhodnem," vyplazil naňho jazyk modroočko.
"Ty malá príšerka," Sasuke si ho pritiahol za lem trička a pobozkal.
"Na toto by som si dokázal zvyknúť," pošepol mu Naruto.
Sasuke sa pobavene usmial. "Dobrú noc," zaželal mu.
"Aj tebe, Sasuke..."




Afghtňknrasfjgfhfldhdhckiiiiiii!!!!! K-k-kawaii!