Ľudia moji drahí, milovaní... som hrozná. Príšerná. Ja viem, takmer vôbec nepíšem. A keby som sa vám snažila nahovoriť, že nemám čas, bola by to blbosť. Ja naozaj, prekvapivo, mám čas. Je tu ale jeden väčší problém - som lenivá a to neskutočne. Ale ja sa napravím, sľubujem!
Itachiho natoľko potešila Narutova prítomnosť, že i keď bol po dni v práci slušne vyčerpaný, pridal sa k ich lenivému posedávaniu na záhradnej hojdačke. Dokonca sa zdalo, že sa baví tým, ako to jeho mladšieho brata vytáča. Sasuke naštvane škrípal zubami a netreba sa mu čudovať. Predstavte si, že chcete mať so svojou láskou po dlhom čase trochu súkromia a namiesto toho sa vám tam nacpe váš brat a to dokonca úmyselne. No peklo.
"Inak, Sasuke? Zabudol som ti povedať... dnes by si sa mal zbaliť, zajtra ráno odchádzame k strýkovi na farmu," oznámil Itachi nečakane.
"Čože? My ideme k Madarovi?!" zdesil sa Sasuke.
"Čo ten zhrozený tón? Viem, že nemá najpríjemnejšiu povahu, ale zas tak zlé to s ním nie je. Vždy si sa tam tešil, keď už pre nič iné, aspoň kvôli koňom," snažil sa ho navnadiť Itachi. Jeho mladší brat totiž od detstva rád jazdil.
"Ja viem... o to tu nejde," ošil sa Sasuke. "Pozri, ty tam máš aspoň Deidaru, ja tam nemám žiadnych kamošov." Deidara bol chalan, len o málo mladší od Itachiho, ktorý sa u ich strýka staral o dobytok. Okrem neho tam už nikto podobne starý nebol, predsalen, farma bola dosť odruky.
"No, prevdupovediac som čakal, že povieš niečo takéto a preto som sa Madaru spýtal... či so sebou môžeme vziať aj Naruta a on súhlasil," priznal Itachi a žmurkol na svojo brata.
"Vážne? To je su- počkať, ako si vedel, že budem chcieť, aby išiel Naruto s nami?" zaňuchal Sasuke niečo podozrivé.
"Heh, v poslednej dobe ste si dosť, ehm, blízky a..." Itachi si všimol Narutove rozpaky a druhú časť vety radšej prehltol, nech už mal na jazyku čokoľvek.
"Tak čo Naruto, pôjdeš s nami?" obrátil sa mladší čiernovlások na svojho priateľa a oči mu iskrili radosťou a očakávaním.
Naruto pôvodne váhal, hoci predstava prázdnin so Sasukem niekde na farme bola viac než lákavá, strýka Madaru poznal len z videnia a nechcel sa im tam nejako... vnucovať... Ale tomu Sasukeho výrazu sa proste nedalo odolať!
"Rád pôjdem, ak vám tým teda nebudem pridávať-"
"Nikomu tým starosti pridávať nebudeš! Je to pre nás radosť, nesmieš byť tak prehnane slušný," prerušil ho Itachi a rozstrapatil mu vlasy.
"A ako dlho tam zostaneme?" zaujímalo Naruta. Jeho rodičia určite nebudú mať nič proti, keď sa dozvedia s kým ide. So Sasukem by ho pustili aj na kraj sveta.
"To zatiaľ nie je celkom isté, záleží na počasí a na tom, ako sa nám tam bude páčiť. Odhadujem tak... štyri-päť dní, možno aj viac," odvetil Itachi a vstal z hojdačky. "Mám ešte nejaké povinnosti, tak dúfam, že ospravedlníte moju neprítomnosť," rozlúčil sa a zmyzol v dome.
"Nejak to už prežijeme," utrúsil ironicky Sasuke sám pre seba, no hneď nato sa obrátil k Narutovi.
"Vieš čo je najlepšie? Strýko vlastní chatku, vzdialenú od farmy asi hodinu cesty lesom. Široko ďaleko okolo nej, nie je nič, len lesy a lúky. Taktiež tam nie je elekrina ani voda. Ale bola by zábava prespávať tam, nemyslíš? Cez deň by sme mohli byť s ostatnými v blízkosti farmy a v noci, v chatke v lese. Odrezaní od civilizovaného sveta... Viem, znie to ako z hororu, ale nemusíš sa báť, bude to vzrúšo," zovrel Narutovu ruku, viac sa však urobiť neodvážil, Itachi sa tam mohol kedykoľvek objaviť.
Podľa Naruta to však neznelo ako z hororu, podľa neho to znelo fantasticky.
O siedmej ráno mali naložiť do auta tú trochu vecí, ktorú na pár dní mimo domova potrebovali. Správne - mali. Aspoň tak sa deň pred odchodom dohodli, ale poznáme sa, bolo pol ôsmej a oni ešte neboli vychystaní. O trištvrte Itachi konečne s úľavou naštartoval, šliapol na plyn a vyrazili.
"Prepáč za ten zhon, Naruto," Sasuke ho ospravedlňujúco pohladil po kolene.
"Pravdepodobne si na to ale zvykneš, takto to totiž vyzerá vždy, keď niekam ideme," priznal popravde Itachi a usmial sa na blonďáka v spätnom zrkadielku.
"To mi vôbec nevadí, som na tom rovnako," zasmial sa Naruto. Dobre to poznal, ako inak, všetko vždy treba zbaliť na poslednú chvíľu. Položil si dlaň na vedľajšie sedadlo tak, aby sa len tak mimochodom končekmi prstov dotýkal tých Sasukeho. Obaja sedeli na zadných sedadlách, zatiaľ čo Itachi šoféroval. Pred ním sa nemohli ani len držať za ruky a tak aj takýto zanedbateľný kontakt bol lepší ako nič. Jazda trvala približne tri hodiny. Z rádia sa tlmene ozývala akási pesnička a Naruta sa zmocňovala otupenosť z toho, že ráno pomerne skoro vstával. Možno dokonca na chvíľu zažmúril oči a zadriemal, sám nevedel. Asi poznáte ten pocit, keď sa vám zrazu zdá, že vás niekto uprene pozoruje. Naruto si to síce priamo neuvedomoval, ale práve toto ho prinútilo otočiť hlavu k Sasukemu. Ten naňho so zasneným úsmevom upieral svoje čierne oči, v ktorých sa nedalo rozoznať zreničku od dúhovky a vyzeral naozaj spokojne. Spokojne a... zamilovane. Sasuke venoval Narutovi povzbudivý úsmev a modroočko mu ho rozpačito opätoval. Už spolu chodili niekoľko týždňov a Sasuke bol stále tak milo zaláskovaný... A Naruto začínal mať podozrenie, že sa skôr či neskôr sám dostane do rovnakého štádia. Radšej znovu zavrel oči, no jediné na čo sa dokázal sústrediť, bol dotyk so Sasukeho rukou. Prečo si rovno nesadnúť k nemu a nezaspať mu na ramene? Itachi už aj tak určite všetko tuší, nie je predsa slepý.
"A sme tu!" vytrhol Naruta zo snenia hlas z predného sedadla. Chvíľu rozospato žmurkal, kým si jeho oči nezvykli na tú zeleň naokolo, potom sa jeho pery mimovoľne zvlnili do úsmevu. Kam len oko dovidelo sa rozprestierali polia, lúky, kopce a tiež už spomínaný les, v ktorom sa mala údajne nechádzať istá drevená chatka. Terén bol všetko možné, len nie rovný, no práve to, dávalo tejto krajine čaro slobody. Asi päťdesiat metrov od Itachiho auta sa nachádzala ohrada s koňmi a za ňou konečne ona farma.
"Najbližší susedia bývajú tam, na tom kopci," podišiel tesne za Naruta Sasuke, keď vystúpili z auta a prstom ukázal na vzdialený salaš, ktorý z tej diaľky nebol väčší ako krabička od zápaliek.
Poľnou cestičkou sa vybrali k cieľu svojej cesty a Naruto sa nedokázal vynadívať na tú neporušenú prírodu navôkol. Nestávalo sa často, že by chodil do takéhoto prostredia a pripadalo mu úžasné aj desivé zároveň, že tu bol človek tak izolovaný. V meste sa ľudia tlačia jeden na druhom, zatiaľ čo tu sú roztrúsení niekoľko kilometrov od seba. Na chvíľu sa zastavil a uprene sa zahľadel na belasú oblohu. Také ticho... len zvuky prírody.
Itachi už bol ďaleko pred nimi a tak ho Sasuke mohol zovrieť v náručí a spolu s ním hypnotizovať vlniacu sa trávu.
"Povedz Sasuke..." začal Naruto pomaly a zamyslene. "Keď sa tu človeku niečo stane, kto mu príde na pomoc?" kým by dorazili najbližší susedia, mohlo by byť už neskoro.
"No predsa osoba, ktorá ho miluje a je tu s ním," odvetil Sasuke nežným hlasom a sklonil sa k chlapcovi, aby mu mohol dať pusu na čelo.




Nyaaaaaa ^q^ Ježiši meškám na autobus,ale toto je.....Nyaaaaaa (to hovorí za všetko) sladké,len aby som nedostala cukrovku