15. června 2015 v 16:30 | Miu
|
Nebojte sa, na koniec tejto poviedky si ešte niekoľko dielov počkáte :D hlavne netreba panikáriť ;)
A ublížiť tam niekomu? Ja? xD Nie nie nie, to by som im predsa nespravila! xD
PS: Nebude vadiť, keď si vezmem na starosť poviedku pre Riri-chan?
Naruto vošiel do dreveného prístrešku, v ktorom bolo výrazne cítiť zvierací pach a vôňu sena. Po svetle vonku si jeho oči chvíľu zvykali na šero vo vnútri a on sa obzeral na všetky strany, či niekde neuvidí dlhé blonďavé vlasy.
"Už makám, už makám!" ozvalo sa z kúta, kde Deidara čupel pri akomsi košíku. " Jejda," zarazil sa, keď zbadal Naruta. "To si ty... myslel som, že ma prišiel skontrolovať Madara," znateľne sa mu uľavilo a vzápätí sa šibalsky usmial. Nasadil tajomný výraz a prstom mu naznačil, nech podíde bližšie. Naruto bol zvedavý, čo sa nachádza v tom prútenom koši, a tak jeho výzvu prijal. Dei pomaly odokryl deku a spod nej vykukli...
"Mačiatka!" povedal prekvapene Naruto a tiež si k nim čupol. Boli štyri, jedno roztomilejšie ako druhé. Teda, jedno bolo vážne roztomilejšie než ostatné. Dve boli čierne a jedno čiernobiele, zatiaľ čo poslené malo zaujímavý medový odtieň. Mňaukali ako divé a nemotorne sa snažili vyškriabať z košíka.
"Sú nádhené. Ale toto," Naruto ukázal na zlatisté mača, ktoré mimochodom mraučalo najviec zo všetkých, "vyzerá akoby nepatrilo do rodiny."
"Že? A pritom sú všetky z jedného vrhu. Máš rád mačky?" zaujímalo Deidaru.
"Áno, hlavne kým sú malé a zlaté. Ale bývam v byte a rodičia by neboli práve nadšení, keby som si domov privliekol nejaké zvieratko. Možno tak rybičky," zazubil sa Naruto a vzal si malého zvedavca vyliezajúceho z košíka do náručia.
"To je škoda. Keby tie mačence boli moje a ty by si si mohol jedno z nich vziať, daroval by som ti toto," pokynul k mňaukajúcemu objektu v jeho rukách.
"A prečo práve toto?"
Deidara sa okúzlujúco usmial. "Lebo mi ťa pripomína."
Naruto sa začudovane pozrel na mača a jeho oči sa stretli s dvoma malými nezábudkami.
Netrvalo dlho a Madara so Sasukem sa vrátili z vychádzky, takže sa mohli všetci spolu naraňajkovať. Avšak len čo dojedli, strýko si pre nich našiel nejakú robotu. A potom ďalšu a ďalšiu, takmer ich nenechal vydýchnuť - všetkých bez výnimky. Sadiť, kŕmiť, upratovať, pomáhať pri varení... Mali hotový program na celé predpoludnie a aj časť popoludnia. Keď ich konečne uvoľnil, vonku sa začínalo ochladzovať, nie však preto, že by sa už zvečerievalo, skôr sa k nim opäť hrnuli búrkové mračná a chalani sa mohli len modliť, že z toho nebude taký lejak ako včera.
"Možno by sme mohli pomaly vyraziť do chatky, ak totiž začne pršať, už sa tam tento večer nedostaneme," navrhol Naruto. Ukradomky hodil očkom po Sasukem. Vyzeral akosi skleslo... Akoby ho niečo ťažilo... Ale mohlo to byť aj únavou po tvrdej práci, tak to zatiaľ nechal tak.
Prechádzali popri stromoch na začiatku lesa, keď Naruto začul zvláštny zvuk. Zastal a sústredene nakrčil obočie.
"To znie ako... mačka," vyriekol Itachi a všetci štyria naraz otočili hlavy hore ku korune stromu. Na jednom z tenkých konárov, až skoro úplne hore, sa krčila tmavá cica. Oči mala od strachu dvojnásobne veľké.
"Mňaaaaaaaaau!" zanariekala. Bolo očividné, že sa bojí zliezť na zem. Strom nebol až tak vysoký, najvyššie konáre sa týčili len niekoľko metrov nad zemou.
"Ajaj, Naruto, to je mama tých mačiatok," podotkol Deidara.
"Cica... no ták... poď dolu," lákal ju Naruto pokojným hlasom a neodtrhol od nej oči. Ona sa však ani nepohla, len sa pazúrmi ešte silnejšie zadrapla do kôry stromu a nesúhlasne zamraučala. Znelo to ako zúfalé volanie o pomoc.
"Čo s nou spravíme?" Sasuke sa bezmocne rozhliadol po ostatných. Narutovi však bolo hneď jasné, čo treba robiť. Skôr ako ho niekto stihol zastaviť, vyskočil na rozdvojujúci sa kmeň, tvoriaci písmeno V.
"Naruto, tam hore sú príliš tenké konáre, asi by si nemal..." pokúsil sa ho zastaviť Itachi.
"Naruto, neblázni a zlez dolu!" prerušil ho Sasuke, ktorý bol v tejto chvíli snáď viac vystrašený ako úbohá mačka. Naruto však bol už na polceste za ňou a obavy ostatných si nevšímal, len stále šplhal vyššie a vyššie. Možno si tým chcel niečo dokázať. Ale čo? Že aj on niečo takéto zvládne? Že ho nemusia všetci stále ochraňovať, akoby bol malé decko? Áno, presne! Na tvári sa mu usadil odhodlaný výraz.
Jeden z tenkých suchých konárov sa mu s prasknutím zlomil v ruke, no jeho to neodradilo. Akurát možno trochu spomalil a vyberal si oporu obozretnejšie.
"Naruto..." zašepkal Sasuke prosebne.
Blonďák však už bol na úrovni tej nezbednice na strome. Dobre sa jednou rukou chytil a druhú natiahol k nej. Mačka naježila chvost a s obranným zaprskaním od neho cúvla. Zdalo sa, že sa svojho záchrancu bojí ešte viac ako výšky, v ktorej sa nachádza. Zrejme to bola pravda, lebo keď sa k nej Naruto pokúsil načiahnuť po druhý raz, spanikárila a zoskočila na konár pod sebou.
"Áno, presne tak..." nabádal ju. Mačka naňho pozrela a šikovne zoskočila opäť o konár nižšie. Takto nejak prekonala prvých pár skokov, potom už to išlo bez problémov. Hneď ako sa dostala na zem, utekala kadeľahšie, akoby jej za pätami horelo. Naruto sa s takou plachou mačkou snáď ešte nikdy nestretol.
"No vidíš, ani to nebole-" nestihol vetu dokončiť, lebo konár, na ktorom stál, sa zrazu s ohlušujúcim "prásk" zlomil. Naruto vykríkol, snažiac sa zachytiať nejakej vetvy, no márne. Zdesením mu stuhla krv v žilách, keď sa vzduchom rútil k zemi.
Takové drama, to snad není možné
Jistě, že si můžeš vzít tu povídku. Na asku máme taky jednu objednávku a chtěla jsem se domluvit, jestli bys to nenapsala. Mám toho totiž opravdu dost. Nějaká hezká jednorázovka by měla stačit ^^
Arigatou, pokud to vezmeš za mě.