close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Bez možnosti odlúčenia - 3. kapitola

1. července 2015 v 11:22 | Miu |  Bez možnosti odlúčenia
Ahojte mačiatka, tak ako dopadli vysvečká? ^^ Priznajte sa, kto sa zhoršil kvôli tomu, že po nociach, namiesto bifľovania, čítal yaoi? :3 No paráda, tak to si zaslúžite pokračovanie poviedky, ktorá mala touto kapitolou už končiť, ale... nebola by som to ja, keby sa to trochu nepredĺžilo. Takže po tomto, vás čaká ešte jeden, posledný dielik ^^
Všetkým prajem nádherné prázdniny! <3



Sasuke rozlepil jedno oko, aby skontroloval situáciu v izbe. Panovalo v nej príjemné šero, zatiaľ čo vonku mrholili drobné kvapôčky dažďa, ako z rozprašovača. Okno bolo pootvorené, takže do miestnosti prúdil čerstvý chladný vzduch. Takéto rána miloval, hlavne keď sa nemusel nikam ponáhľať a mohol zostať v teplom peliešku, počúvajúc kvapky dopadajúce na okno. Spokojne sa obrátil na bok. Keď pri sebe nahmatal cudzie ľudské telo, prekvapene otvoril aj druhé oko. Naruto sa opieral o lakeť a jeho nezábudkovo modré oči sa upierali na rozospatého Sasukeho.
"Dobré-" Uchihovu vetu predelilo veľké zívnutie, "ráno..."
"Aj tebe," usmial sa blonďák, "hoci vyzeráš, že by si si ešte rád pospal."
"No..." zauvažoval Sasuke. "Nenazval by som to spánkom, skôr by som rád ešte chvíľu odpočíval... keď je takéto počasie... navyše, v tvojej posteli sa tak dobre leží..."
"V poriadku, máme kopu času, mne sa tiež ešte nechce vstávať," ubezpečil ho Narutro.
Sasuke si teda opäť položil hlavu na vankúš a mimovoľne sa pritúlil viac k Narutovi, aby od neho získal trochu tepla. Bolo mu veľmi príjemne, no oči už nechal otvorené.
"Pozoroval si ma, keď som spal?" Sasukemu to nedalo, musel sa spýtať.
"Pozoroval. Vieš, keď spíš, netváriš sa tak chladne ako obyčajne. Vlastne, tváril si sa... celkom roztomilo," Naruto sa snažil, aby jeho tón znel absolútne ľahostajne, a aby sa ani náhodou nezačervenal.
"Ja a chladne?" zazubil sa Sasuke. "Nespomínam si, že by som sa včera večer správal chladne..." Teraz sa už Naruto neubránil miernym rozpakom.
"Ale to bolo včera. To sa neráta," upozornil ho. "Navyše, včera sme sa obaja správali skôr teplo, ako chladne," zasmial sa tomu dvojzmyslu.
"Tak to si teda trafil do čierneho. Ale dnes je príliš škaredé počasie na to, aby sme sa k sebe ešte aj chladne správali," pokrútil Sasuke hlavou.
"Počuj, nejak sršíš vtipom," obvinil ho Naruto. Nie že by na tom bolo niečo zlé, ten Sasuke, ktorého spoznal včera, sa mu páčil oveľa viac, ako ten starý.
"No vidíš, a že som chladný," povedal, chytil Naruta za ruku a na chrbát dlane mu uštedril nežnú pusu.
"Skôr teplý, čo?" vplazil naňho jazyk, ale srdce mu pri tom geste náklonnosti zaplesalo radosťou.
"Navrhujem ukončiť túto, čím ďalej zvrhlejšiu, debatu," posadil sa Sasuke a pozrel na hodinky. "Čože? To už bude pol desiatej?" Zamyslel sa, čo také by si mohli spraviť na raňajky a dostal skvelý nápad.
"Naruto, poďme von, už neprší," tmavovlások pohodil hlavou smerom k oknu.
"Eh... ale veď máme stále spojené ruky. Tebe to nevadí?"
"Už je mi to jedno, nech si každý myslí, čo chce," odtušil, vytiahol Naruta z postele a následne aj z bytu.
"A kam to vlastne ideme?" zaujímalo blonďáka, keď prechádzali po mokrej ulici.
"Nechaj sa prekvapiť," poradil mu Sasuke s tajnostkárskym úsmevom a neprezradil mu to celú cestu, až kým sa nedostali k Ichiraku Ramenu.
"Poď, pozývam ťa," vysvetlil mu.
Narutovi zažiarili očká. "My-myslíš to vážne?!" keby neboli vonku, určite by sa mu hodil okolo krku a vybozkával ho.
"Čo iné mi zostáva? Veď doma nemáš nič, okrem instantných polievok," snažil sa jeho vdačnosť krotiť, ale sám sa musel usmievať tiež. Ako málo mu stačí ku šťastiu...
"Keď raz..." po prvých dvoch slovách sa zháčil. Samého ho prekvapilo, čo sa práve chystal povedať. Mal na jazyku, že keď raz bude bývať s ním, určite budú mať pestrejšiu stravu. Prečo by spolu, pre Jashina, mali bývať?! Napadajú ho veci, ktoré vôbec nedávajú zmysel... Povzdychol si a sám nad sebou pokrútil hlavou.
"Keď raz...?" zaujímalo Naruta.
"Keď raz budeš mať manželku, budeš musieť jesť aj iné veci, napríklad zeleninu," poučil ho a obaja si sadli na vysoké stoličky pri stánku. Naruto si objednal (nečakane) rámen a Sasuke onigiri - ryžové guličky.
"Chcel si povedať, ak raz budem mať manželku," opravil ho, kým čakali na jedlo.
"Ale ale, žeby náš Naruto nemal jasno v tom, či sa niekedy ožení?" podpichol ho Sasuke. On sám nikdy netúžil mať doma nejakú panovačnú ženskú, to bol tiež dôvod, prečo sa o dievčatá nikdy príliš nezaujímal. Doniesli im jedlo a Naruto opäť zrozpačitel. Tentokrát však nestihol ani ceknúť, Sasuke chytil jeho paličky a začal ho kŕmiť. Už mu to ani neprišlo divné, v podstate to robil rád. Obom im to pripadalo neskutočne smiešne, a keďže tam strávili dvojnásobok času, raňajky sa začínali podobať skôr obedu. Len čo konečne vyprázdnili svoje misky a taniere, zaplatili a pobrali sa k odchodu.
Naruto sa poobzeral a keď sa presvedčil, že nikto nie je na dohľad, naklonil sa k Sasukemu a pobozkal ho na líce. Ten sa naňho nechápavo zadíval a prstami sa toho miesta jemne dotkol.
"Vďaka, Sasuke, aj za to pozvanie, aj... proste za všetko," vysvetlil svoj počin Naruto a do líc mu začínala stúpať horúčava. Predsa len, asi si dovolil až príliš. Ale to neurčité napätie, ktoré medzi nimi iskrilo už od včera, bolo veľmi zvláštne a pre Naruta tak nejak nepochopiteľné.
Sasuke sa nepatrne usmial. Viac než ústami, sa usmieval svojimi uhľovo čiernymi očami. Zrazu chytil blonďáka okolo pása a spolu s tým, že si ho privinul v objatí, mu venoval bozk na pery. Stalo sa to tak rýchlo, že sa Narutovo srdce zatrepotalo ako krídla malého kolibríka. Zavrel oči a užíval si mäkkosť jeho pier. Ľavú ruku mu položil na hruď, kde pod látkou trička cítil sálajúce teplo a zrýchlený tlkot srdca.
"Hhhh..." vydýchol, keď na spodnej pere zacítil Sasukeho zvedavý jazýček a na pár centimetrov sa odtiahol. Navzájom si hľadeli do očí a ani jeden nebol schopný slova.
"Poď," potiahol ho Naruto a rýchlym krokom sa ponáhľal domov. Nechcel sa s ním vykusovať na ulici, kde ich mohol ktokoľvek vidieť, ale len čo sa za nimi zavreli dvere, objal ho okolo krku a opäť spojil ich pery. Bolo to preňho niečo úplne nové, ešte nikdy sa totiž nebozkával, nie to ešte s chalanom. Sasukemu sa tentokrát podarilo preniknúť jazykom medzi jeho pery a stretol sa s priaznivou odozvou. Obom sa im začal vzrušením zrýchľovať dych...
Ozvalo sa zaklopanie na dvere a chlapci od seba previnilo odskočili, akoby ten niekto, kto za nimi stál, mohol vidieť skrz drevený materiál.
"Kto je tam?!" zakričal Naruto po chvíli ticha a dúfal, že jeho hlas znie dostatočne pokojne.
"Naruto, Sasuke, to sme my," ozval sa známy hlas a keď otvorili dvere, stál za nimi Kakashi a v závese za ním Sakura.
"Čauko!" zamávala im s úsmevom ružovovláska a so záujmom si ich oboch prezerala.
"Prišli sme vás od seba oddeliť," vysvetlil im muž s maskou a vstúpil dovnútra. Vraj aj na tretí deň je potrebné spraviť nejaké jutsu, aby tá chakra konečne odpadla.
Kakashi začal robiť pečate a Sakura ho so zatajeným dychom pozorovala.
Sasuke s Narutom vôbec nevnímali. Myšlienkami boli ešte stále pri vášnivej chvíľke, z ktorej ich tak neohľaduplne vytrhli.
"Hotovo," vydýchol si Kakashi a modrastá chakrová guľa dopadla na zem v niekoľkých menších úlomkoch. Sasuke skusmo pohýbal prstami ľavej ruky. Takmer zabudol, ako sa to robí a vôbec si ich necítil. Naruto na tom bol podobne.
"Juhú," zatlieskala Sakura. "Podarilo sa! Sasuke-kun je konečne voľný a môže ma odprevadiť domov!"
"Ale ja vlastne..." Sasuke sa snažil protestovať, no bol umlčaný ďalšími ružovovláskinými nezmyselnými kecami. On tu chcel zostať s Narutom, nikam neodchádzať a hlavne nie s touto afektovanou husou. Tá ho však už vytiahla pred dvere a tak okato sa naňho lepila, že z toho Naruto takmer vypenil.
Keď sa za Kakashim, Sakurou a Sasukem zavreli dvere, Uzumaki si frustrovane prehrabol vlasy. Urobil to ľavou rukou, bude si musieť zvyknúť, používať opäť tú pravú. To bolo však úplne posledné, čo by ho v tejto chvíli trápilo. To, čo sa medzi ním a Sasukem pred príchodom ich tímových spoločníkov stalo, bolo neskutočné. Cítil akési trpké sklamanie, lebo tak nejak tušil, že takáto situácia sa už nezopakuje. Už k sebe nie sú prilepení, už nemajú zámienku tráviť spolu čas. Čo ak sa Sasuke začne chovať ako predtým? Alebo ešte horšie... bude dokonca predstierať, že to nikdy inak ani nebolo?
Nakoniec sa rozhodol, že nemá cenu nad tým dumať. Musel sa odreagovať nejakou prácou. V prvom rade, poumýval riad, ktorý sa mu už kopil v dreze. Bol roztržitý, ale táto činnosť si nevyžadovala jeho plnú pozornosť, mohol sa jej venovať automaticky. Keď to bolo hotové, pozbieral všetky smeti a vyhodil ich do odpadkového koša. Poskladal a odložil svoje povalujúce sa oblečenie, a nakoniec pozametal. Pri upratovaní postele sa zarazil a nechal ju tak, ako bola. Naposledy v nej ešte ležal so Sasukem... Sám nechápal, prečo to robí. Možno, aby mal pocit, že je tam Uchiha stále s ním. Bláznivá predstava...
Jeho maličký bytík sa leskol čistotu a Naruto opäť nemal čo robiť. Nedokázal obsedieť, cítil sa akosi stiesnene a hlavne osamelo. Rozhodol sa, že si vyjde na prechádzku. Nerozmýšľal kam ide a nohy ho celkom automaticky niesli po trase, kade so Sasukem roznášali poštu. Prekvapene sa tomu pousmial. Začínal sa správať, akoby doňho bol vážne zamilovaný! Tak ako... nie že by to nebola pravda, ale preháňať to nemusel. Len to, že s ním bol iba nejaké tie dva dni a už ho nemohol vyhnať z hlavy, bolo trochu podozrivé.
Zahĺbil sa do vlastných myšlienok, a tak ani nezodvihol hlavu, keď prechádzal cez most.
"Dobrý večer," pozdravil ho ktosi.
"Dobrý..." Naruto zdvihol zrak a srdce sa mu rozpumpovalo, keď zočil Sasukeho pobavený úškľabok.
"Hlavu máte v oblakoch a potom si ani nevšimnete, kto vás zdraví," prkrížil si ruky na hrudi.
"Čo tu vlastne robíš? Večerná prechádzka?" vyzvedal modroočko, postavil sa vedľa Sasukeho a oprel sa o zábradlie.
"Vlastne áno, minule som si všimol, že je odtiaľto pekný výhľad na západ slnka," odpovedal mu nenútene, no namiesto toho, aby sledoval večernú oblohu, sa jeho zrak upieral úplne iným smerom - k dvom veľkým, nezábudkovo modrým studničkám.
Naruto sklopil zrak na svoje ruky. To, na čo Sasuke narážal, bolo včera, keď tu ešte stáli ruka v ruke... No, nie doslovne, ale niečo na tom predsa len bolo.
"A vy, mladý pane? Kam ste sa vybrali, takto večer a sám...?" nadvihol Sasuke obočie. "O chvíľu sa totiž zotmie a každý dobre vie, že v temných uličkách môže na mladého ninju číhať kdejaké nebezpečenstvo."
"Doma som nedokázal obsedieť, tak som sa prechádzal a nohy ma zaniesli sem," vysvetlil mu Naruto.
"Aká to náhoda, že sme sa stretli. Zdá sa, že je mojou povinnosťou odprevadiť vás domov," zanôtil Sasuke tónom, ktorý začínal blonďákovi už liezť na nervy.
"Sasuke, prestaň už s tým vykaním. A nič také tvojou povinnosťou nie je. Už k sebe predsa nie sme pripútaní."
"Omyl," zašibrinkoval mu Sasuke prstom pred nosom. "A to nerozdeliteľne, aha," uchopil zámok visiaci zo zábradlia. Bol to ich zámok... Ten, od ktorého kľúč hodili do rieky.
Naruto prekvapene zažmurkal. Sasuke mal vlastne pravdu...
"Hlupáčik..." usmial sa na Naruta a odhrnul mu blonďavý prameň vlasov z tváre. "Prečo myslíš, že sme obaja tu? Nezáleží predsa na tom, či máme, alebo nemáme, dobrú výhovorku tráviť spolu čas. Chcem byť s tebou a ak to cítiš rovnako, tak so mnou zostaň," nahol sa k chlapcovi a chytil ho za bradu. Naruta obliala horúčava, keď sa ich ústa opäť dotkli.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Katie | E-mail | Web | 1. července 2015 v 12:16 | Reagovat

Krásne.SasuNaru jeden z mojích obľúbených párov. Skvelé zakončenie :-D

2 Mei-Mei | 1. července 2015 v 19:27 | Reagovat

Mno... moje nadávání jsi slyšela už na skypu, takže se nebudu vyjadřovat i tady :D Nemůžu se dočkat posledního dílu :33

3 Bina | E-mail | 1. července 2015 v 22:34 | Reagovat

Krása... *culí se jako blbeček* těším se na poslední díl. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama