Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Priateľ na nezaplatenie 15

6. července 2015 v 16:08 | Miunka ^^ |  Priateľ na nezaplatenie
Po kratšej prestávke mám pre vás opäť Priateľa :) Normálne sa bojím pridať článok, lebo internet, na ktorom som, je spoľahlivý asi ako aprílové počasie xD chvíľu ide a zrazu nič...
A k dĺžke jednotlivých dielikov... Aké dlhé by ste ich chceli? ^^ Táto kapitola má štyri stránky, tak si kľudne povedzte, aká dlhá má byť nabudúce, mne je to jedno xD



Sasuke zdesene sledoval, ako pod Narutom praská konár, a ako sa to, čo je mu úplne najdrahšie, rúti dolu k zemi. Itachi s Deidarom zostali zdesene stáť na mieste, len najmladší tmavovlások nastavil ruky, aby pád svojho priateľa čo najviac stlmil. Silný náraz ich oboch zhodil z nôh, pričom sa ešte pár metrov kotúľali dolu menším svahom. Sasuke ho ani vtedy nepúšťal. Pri páde na akýsi koreň si trochu narazil rebrá, ale to nič nebolo, pri najhoršom tam bude mať modrinu. Oveľa dôležitejšie bolo, zistiť, či sa Narutovi nič nestalo.
"Si v poriadku?! Bolí ťa niečo?!" v čiernych očiach mal vpísaný strach a hlas sa mu chvel.
Blonďák bol v šoku, takže niekoľko sekúnd si ani neuvedomoval, čo sa okolo neho deje. Troch preľaknutých mladíkov v jeho blízkosti, vnímal len okrajovo. Pád mu na niekoľko sekúnd vyrazil dych, čo sa mu stalo, zatiaľ, len raz v živote, a to v škôlke, keď naňho skočil jeho tučný spolužiak, hrajúci sa na divú sviňu. Vtedy ho učiteľka musela vyniesť na čerstvý vzduch, aby sa dokázal opät nadýchnuť. Tentokrát sa mu, chvalabohu, vrátil dych takmer hneď.
Opatrne pohol nohami. V poriadku, fungovali. Potom rukami. Tie sa zdali tiež nezničené. Hlava tak isto. Uvedomil si, že ju má položenú na kohosi stehnách. Ten ktosi ho zvieral v náručí a vystrašeným hlasom čosi hovoril. Ale čo...? Hlas k nemu prichádzal, akoby z veľkej diaľky. Podarilo sa mu zaostriť pohľad a potvrdil si to, čo už aj tak tušil. Ten, kto ho objímal, bol Sasuke. A bol vystrašený. Strachoval sa oňho. Aké roztomilé... Strachoval, i keď mu vlastne nič nebolo, a to práve vďaka nemu. Keby ho Sasuke nechytil a neutlmil náraz vlastným telom, teraz by už asi volali záchranku. Všimol si drobný škrabanec nad Uchihovým tmavým obočím.
Náhle pocítil niečo ako... vďačnosť? Nie, to nie je to správne slovo, alebo aspoň nie je dosť výstižné. Bol to Sasuke, kto sa ho pokúsil ochrániť aj za cenu toho, že si pri tom mohol ublížiť spolu s ním. Predsalen, zachytiť niekoho, takmer rovnakej váhy ako ste vy, nie je žiadna sranda. Dokonca ani Deidara s Itachim, ktorí tu boli jediní dospelí, a teda aj zodpovední, sa nemali k tomu, aby sa o to pokúsili.
"Sasuke..." predralo sa blonďákovi pomedzi pery. Posadil sa. "Som v poriadku," uistil ho. Sasuke sa však namiesto radosti náhle rozvzlikal. Zdalo sa, že ho to samotného prekvapilo, lebo si prikryl dlaňou ústa, no nedokázal to nijak ovládnuť. Tak veľmi sa preľakol, že to napätie proste musel nejako vyventilovať. Naruta pri pohľade na Sasukeho, zotierajúceho si slzy, bolestne pichlo pri srdci. Mal pocit, že Sasukemu stále len nejako ubližuje... A to ho pritom tak miluje! Ako mohol čo i len na zlomok sekundy zapochybovať a uvažovať o niekom inom? Ten nepatrný záujem o živelného Deidaru, ktorý sa v ňom ešte pred nedávnom ukrýval, bol zrazu preč. Bol nedôležitý a prchavý. Nemohol sa ani pri najmenšom rovnať s tým, čím všetkým si už spoločne so Sasukem prešli.
Zahľadel sa do tých prenádherných a hlavne citlivých čiernych očí, v ktorých teraz videl hlavne šok, a zotrel z nich slzy. Potom sa bez akéhokoľvek okolkovania naklonil k svojmu záchrancovi a... začal ho bozkávať tak, ako ešte nikdy. Akoby sa svojimi perami a jazykom snažil vyjadriť všetky pocity a myšlienky, ktoré sa mu preháňali hlavou. Sasuke zostal neschopný pohybu, bol dostatočne duchaprítomný na to, aby si uvedomoval vyjavené pohľady dvoch prizerajúcich sa mladíkov. Popravde, napadlo mu, či si Naruto náhodou nejako neudrel hlavu, že sa naňho tak nečakane vrhol. Tak ho to vyviedlo z miery, že jeho vzliky razom utíchli.
"Sasuke," dlaňami mu chytil tvár a všímal si len a len jeho. "Vďa-vďaka... Netuším, čo by som bez teba..." nevedel, čo povedať skôr. "Ďakujem, že si."
"Naruto..." Sasuke znel prekvapene a do očí sa mu takmer znovu nahrnuli slzy. V posledné dni mal pocit, že sa mu Naruto nejak vzďaluje, že medzi nimi rastie akási bariéra, s ktorou nedokáže nič spraviť, a ktorá by mohla byť kritická pre ich vzťah. Už len tá predstava, že by sa odcudzili, bola viac než desivá...
Opäť mal chuť, vyobjímať ho a vybozkávať, ale namiesto toho mu len rukami nežne podopieral chrbát, aby mu snáď nejako neublížil. Stále nemohol uveriť, že je živý a zdravý.
"Poď, Dei, myslím, že strýko spomínal, že bude dnes ešte potrebovať nejakú pomoc," Itachi potiahol dlhovlasého blonďáka za rukáv. Na tvári mal výraz à la - ja som si to myslel po celú dobu. Bolo očividné, že Deidara niečo takéto ani pri najmenšom nečakal, ale jeho povaha mu nedovolila, len tak prekvapene čumieť. Pery sa mu roztiahli do širokého úsmevu.
"Ja som to tušil! Hneď, ako som Naruta prvýkrát uvidel, napadlo mi, že je jedným z-"
"Prosím ťa, o čom to rozprávaš?" Itachi mu veľmi rýchlo prikryl dlňou ústa, akoby Deidara išiel povedať niečo nevhodné. "Radšej už poď," pokrútil nad ním hlavou a ťahal ho preč, hoci blonďák sa na dvojichu chlapcov stále obzeral.
Sasuke sledoval, ako sa pomaly vzďaľujú. Bolo mu jasné, že sa nevracajú kvôli strýkovi, ale aby im nechali nejaké súkromie. Nepatrne sa pousmial, jeho brat nebol vždy zas až tak neznesiteľný... To, že sa Naruto rozhodol ich vzťah už netajiť, ho urobilo neopísateľne šťastným. Znamenalo to totiž, že sa s tým nejak vnútorne zmieril, a že... že s ním chce zostať. On by už od začiatku najradšej vykričal celému svetu, že s Narutom chodí, ale vedel, že by to jeho priateľa príliš nepotešilo.
"Naruto... dokážeš sa postaviť? Naozaj ťa nič nebolí?" neisto si ho prezeral a nebol ochotný ho pustiť. Akoby sa mu mal pred očami rozsypať na márne kúsky hneď, ako by z neho zložil ruky.
"Nič mi nie je," bez väčších problémov sa postavil. Šok už pomaly odoznieval. Okrem vyrazeného dychu a pár nepatrných škrabancov sa mu vôbec nič nestalo. Až teraz si uvedomil, čo vlastne pred Deidarom a Itachim urobil. Prekvapilo ho, že mu to vôbec nie je nepríjemné. Dokonca sa tomu musel pousmiať.
"Čo je? Ja tu takmer dostanem infarkt od strachu o teba, a ty sa potom usmievaš, akoby sa nič nestalo," povedal Sasuke, ale jeho hlas neznel nijak vážne, na to pociťoval až príliš veľkú úľavu.
"Prepáč, nechcel som ťa vydesiť," ospravedlnil sa mu s ľútosťou Naruto a tvárou sa priblížil tesne k Uchihovej. Musel ju mierne zakláňať, Sasuke bol o pár centimetrov vyšší.
"Sľúb mi, že odteraz na seba budeš dávať väčší pozor... Alebo nie. To ja ti sľubujem, že na teba budem dávať väčší pozor," Sasuke ho pohladil po líci a sklopil zrak z jeho modrých očí na pootvorené pery, ktoré boli celkom blizučko pri tých jeho. Prešlo ním nepatrné chvenie, keď na nich zacítil blonďákov horúci dych... Teraz, keď už bol dostatočne ubezpečený o tom, že je Naruto celý, ho prenasledovalo silné nutkanie, položiť ho do trávy a...
Radšej svoje myšlienky zastavil už v zárodku. Ešte nikdy spolu nič "také" nerobili, ale Uchiha by nemohol s čístým svedomím povedať, že si to nikdy nepredstavoval. Občas hej. No... občas... takmer každý večer. Nie že by bol nejaký zvrhlík, ale Naruta miloval a proste si nedokázal pomôcť. Už z predošlých skúseností však dobre vedel, že naňho nesmie tlačiť. No v najnestráženejších chvíľach ho prepadala trochu záludná otázka...
Vyspia sa spolu vôbec niekedy...?
Vždy ju čo najrýchlejšie vyhnal z hlavy. Už to, čo mal teraz, bolo viac, ako by si kedy pomyslel. Bol by Naruto ochotný, zblížiť sa niekedy intímne s nejakým mužom? Pokiaľ si Sasuke dobre pamätal, predtým, ako sa mu vyznal, bol Uzumaki presvedčený o svojej heterosexualite. Vlastne, ešte aj nejaký čas potom.
Ticho a zároveň aj jeho myšlienky zrazu preťalo hlasné zahrmenie a následne zvuk jemých kvapiek, dopadajúcich na listy v korunách stromov.
"Nechceš dnes radšej prespať na farme? K chatke je to dosť ďaleko, predsalen, po tom páde..."
"Ja som úplne v poriadku!" ubezpečil ho Naruto a svižným krokom sa vybral hore kopcom, aby mu snáď dokázal, že to myslí vážne. Cítil sa naozaj dobre, dokonca sa už aj prestával triasť.
Sasuke sa pousmial jeho tvrdohlavosti a vykročil za ním. Les ich chránil pred lejakom, ktorý sa o chvíľu na to spustil, no kým prišli k zmieňovanému drevenému domčeku, z vlasov im kvapkala dažďová voda. Hneď, ako si odomkli dvere, Sasuke zakúril v peci a postavil vodu na čaj. Samozrejme, že nie do rýchlovarnej kanvice, o elektrine tu mohli akurát tak snívať.
"Teplý čaj je najlepší liek proti šoku, aký som ti teraz schopný naordinovať," usmial sa na blonďáka a dotkol sa jeho trička. Bolo mokré, mal by rýchlo vyhriať miestnosť, lebo mu Naruto v tomto počasí ešte nachladne.
Uzumaki pretočil očami. Už niekoľkokrát mu predsa povedal, že je v pohode, ale zdalo sa, že jeho slová v tomto ohľade vôbec neboli brané do úvahy. Teplý šípkový čaj však s radosťou prijal a hneď cítil, ako sa mu zoslabnutým telom šíri teplo.
Sasukemu zrazu zazvonil mobil.
"Áno?" Naruto pozoroval jeho tvár, keď prijal hovor, a snažil sa uhádnuť, kto volá.
"Rozumiem. V poriadku, tak zajtra. Čau," odložil mobilný telefón do vrecka džínsov. "Itachi. Vraj sa sem dnes večer kvôli počasiu nedostanú," ukázal von oknom, "takže prespia dolu, u strýka."
Naruto mu kývol, že rozumie. Pravdupovediac, nijak ho to nemrzelo, bol rád, že konečne môže byť chvíľu len so Sasukem. Veď, keď sa nad tým tak zamyslel, mávali veľmi málo príležitostí tráviť spolu čas v súkromí.
"Nechceš si niečo zahrať? Mám tu karty," Sasuke zapálil petrolejovú lampičku, ktorá mistnosti pridávala na romantickosti a zároveň akejsi... mystickosti, keďže vonku už bola úplná tma, okno bolo zarosené a stromy sa prehýbali pod nápormi vetra. Horná izba však bola maličká a teplota v nej bola vskutku príjemná.
"Alebo by si rád robil niečo iné?" keď si Sasuke podľa Narutovho červenania uvedomil, ako to vyznelo, rýchlo dodal: "Myslel som, nejakú inú hru..."
"Podľa toho, na čo máš chuť ty," opáčil blonďák. Sasuke nadvihol jedno obočie. Úprimná odpoveď by zcela určite znela - na teba. Zohol sa, aby Naruto nevidel jeho beťársky úsmev, tváriac sa, že zarovnáva neexistujúci záhyb na koberci.
"Čomu sa tak podozrivo uškŕňaš?" všimol si to blonďák. Až príliš na čiernovláskovi visel pohľadom, takže mu nič neuniklo.
"Ničomu dôležitému," prisadol si k nemu na posteľ a hneď bol hypnotizovaný jeho azúrovými očami, ktoré tak roztomilo klipkali únavou. Naruta až striasalo, keď sa pozeral do tých upierajúcich sa hĺbok, nie však nervozitou či strachom. Čím potom vlastne...?
"Teda..." Sasuke zvážnel, akoby si to rozmyslel. "Je to dôležité..." bez varovania naklonil hlavu na bok a doslova sa prisal na Narutove pery. Keď sa s ním bozkával naposledy, bol v takom šoku, že si ani nestihol uvedomiť, čo sa deje. Mal neskutočnú potrebu, cítiť jeho horúce ústa na svojich. Nežne vzal do zubov jeho spodnú peru a začal po nej prechádzať jazykom. Taká jemná...
Naruto krotil svoje búšiace srdce a len si vychutnával všetko, čo s ním Sasuke robil. Bolo zvláštne, že akonáhle nastala čo i len trochu vášnivejšia atmosféra, Uchihove dotyky s ním mávali tak, že sa takmer nedokázal pohnúť. Nechal ho ochutnávať vnútro svojich úst a mimovoľne mu položilo ruku na stehno.
Sasuke ho veľmi opatrne, tak, aby sa nevyľakal a nespanikáril, položil na posteľ, pričom ani na moment neprerušil bozk. Naruto mal až doteraz zatvorené oči, no akonáhle ich otvoril a uvedomil si, že leží a nad ním sa skláňa Sasuke, zatlačil mu do hrude a posadil sa. Bol to proste reflex, neurčitá nervozita z toho, že ho má niekto pod kontrolou.
"Ja..." hlas sa mu zadrhol, mal trochu strach, už len z obyčajného maznania. A podvedome aj z toho, že sa Sasuke pokúsi o čosi viac...
Uchiha ho pozoroval, snažiac sa prísť na to, čo ho tak rozptýlilo a zneistilo. Potom sa usmial. Mal pocit, že tuší, čo to spôsobilo. Bolo to tak prosté...
"Pozri," sám si ľahol na chrbát, chytil chlapca za ruku a pritiahol ho k svojim ústam. Naruto sa trochu upokojil. Cítil sa lepšie, lebo to bol zrazu on, kto sa nad Uchihom nakláňal a venoval mu svoje bozky. Uvedomoval si, že jeho obavy z dolnej pozície sú asi dosť hlúpe, teraz to predsa nič neznamenalo, ale i tak mu tá výmena pomohla a mohol sa opäť vnoriť do Sasukeho opojných úst. Bolo to... opäť tak neskutočne dobré... s nikým iným nič podobné nezažil. Ignoroval zvýšenú aktivitu svojho srdca, ktoré malo vo zvyku búšiť silnejšie vždy, keď bol Sasuke dostatočne blízko. Čiernovlások sa neodvážil začať Naruta hladiť, alebo tlačiť viac na seba, i keď už len pri tej predstave sa mu telom rozlievalo vzrušenie. Nakoniec to však nevydržal a jedna jeho ruka sa cez nohavice takmer neznateľne dotkla chlapcovho rozkroku. Naruto to v prvom momente vôbec neucítil, ale keď Sasuke rukou trošičku pohol, prekvapene sa odtiahol.
"Sasuke!" skríkol obviňujúco a líca mu zahoreli. Nikto cudzí sa ho na týchto miestach ešte nikdy nedotýkal, síce to Sasuke spravil tak jemne, že ani nebolo o čom hovoriť. Tu išlo o princíp.
"To je v poriadku, len pokoj," chlácholil ho Sasuke a zdvihol ruky v geste, ktoré hovorilo, že nemá žiadne skryté zámery. " Nemusíš mať obavy, je to úplne normá-"
"Pre mňa to nie je normálne!" prerušil ho Uzumaki. "Ja som ešte nikdy... Ani s dievčaťom nie. Ale ty, Sasuke... ty s tým máš s-skúsenosti?" spýtavo sa naňho zahľadel a nevysvetliteľne ho pritom bodol tŕň sklamania v hrudi. To už Sasuke vážne... A ešte k tomu s niekým iným...?
Sasuke si vzdychol a posadil sa. "Zaujíma ťa, či už som s niekým spal?" uistil sa.
Naruto váhavo pokýval hlavou a zaryto sa díval len na perinu pri svojich stehnách. Srdce v jeho hrudi vyvádzalo, akoby pred ním stála životne dôležitá otázka, pri ktorej si nebol istý, či chce počuť odpoveď.
"Miláčik... na tom predsa-"
"Proste povedz áno, alebo nie," mal pocit, že to napätie nevydrží.
"Áno..." Narutove obavy sa stali skutočnosťou... Zavrel oči a párkrát sa zhlboka nadýchol.
"Bolo..." hlas sa mu zachvel, "bolo to s chlapcom, alebo...?"
"Samozrejme, že s chlapcom," potvrdil mu Sasuke. Cítil sa previnilo, i keď... prečo by sa vlastne mal?
"Miloval si ho?" teraz už modroočko musel zdvihnúť svoj pohľad k mladíkovi oproti.
"Mal som ho rád. Nedá sa povedať, že som k nemu nič necítil, to rozhodne nie, ale... Už vtedy som miloval teba. No vedel som, že ty to máš inak ako ja, tak som ti to nikdy nepovedal. Myslel som si, že keď si nájdem niekoho iného... budem môcť byť šťastný," tentokrát Sasuke sklápal oči k posteli. Nerád spomínal na to obdobie, keď sa trápil kvôli láske k svojmu najlepšiemu priateľovi.
Naruto sa prekvapene narovnal, nemal ani poňatia, čo Sasuke pred tým vyznaním lásky prežíval a čo robil. Bola tu ešte jedna vec, ktorá ho trápila.
"Prečo ste sa rozišli?" mal by to vedieť. Aby ich vzťah neskončil rovnako. "Museli ste mať nejaký problém..."
"To vážne nevieš?" Sasuke nasadil smutný úsmev. "Nebol si to ty, to bol ten problém."
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Mei-Mei | Web | 6. července 2015 v 19:18 | Reagovat

Sakra, Naruto, přestaň se bát a nechej se ošu- Teda... víc Sasukemu důvěřuj! :D

2 sana-chan | E-mail | 6. července 2015 v 20:51 | Reagovat

[1]: moja reč :-D sasu to bolo tááák kawaii! A Naru-chaaan,neboj sa,bude sa ti páčiť byť uke XD kedy bude sex-teda začiatok Narutovej dôvery? A ďalší diel nech má 10000000000 strán XD

3 Kajuš | 7. července 2015 v 11:25 | Reagovat

:3 super diel...   To sa mi páči že sa Naruto nebál odhaliť svoje city aj pred obecenstvom :D..  A  ďakujeme za dážď :D inak by na chatke asi zase oxidovali Itachi s Deidarom :D..  No aj tak si myslím že aj oni dvaja to spolu pečú :D

4 Jenny | Web | 23. července 2015 v 21:36 | Reagovat

*brečí dojetím*
Miuuuuu ty mě chceš zabít šokem a pak i dojetím? To je nějaká vyhlašená soutěž komu se dříve povede zabít Jenny nebo co?
Tobě a Mei-Mei se to celkem daří jako x´DDDDDDDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama