Mala by som si na písanie vyhradiť nejaký určitý čas, lebo keď píšem po troche a stále od toho odbieham, mám pocit, že som tomu venovala kopu času, ale nakoniec zistím, že nemám napísané takmer nič xDDD Najhoršie je, že som lenivá s tou svojou lenivosťou niečo robiť x'DDD
Naruto kráčal bahnistou cestičkou a hnedá mazľavá masa mu mľaskala pod nohami. Dážď sa na chvíľu zmiernil na slabé mrholenie. Asi po desiatich minútach namáhavej chôdze, (blato sa totiž občas rozhodlo, nepustiť jeho topánku len tak bez boja) zbadal onen spomínaný prameň. Vytekal z machom obrastenej skaly do dreveného jarku. Odtiaľ sa potom v malom vodopádiku dostával na zem a už ako potôčik sa strácal medzi stromami. Bola to taká nevšedná scéna, že po tom, čo nabral do vedra priezračnú vodu, si ešte na chvíľu sadol na peň a pozoroval tento prírodný úkaz.
"Holka modrooká nesedávej u potoka, holka modrooká nesedávej tam," ozval sa mu spoza chrbta text známej pesničky pre deti. Sasuke k nemu pristúpil a zozadu ho objal okolo krku. Tá pesnička mu len tak zrazu prišla na um a nemohol si odpustiť, ju nezaspievať.
"No dovoľ, tým myslíš mňa?" ohradil sa žartom Naruto.
"Farba tvojich veľkých kukadiel by sedela..." uškrnul sa Uchiha a vzal naplnené vedro.
"Tss... ale ohľadom pohlavia si sa trošku sekol," postavil sa na nohy, "mám snáď podľa teba prsia?"
Sasuke sa k nemu skúmavo priblížil a začal obchytkávať jeho plochý hrudník.
"Hmm... Zdá sa, že nie, ale bolo by treba skontrolovať aj niečo iné..." len zo žartu zamieril rukou o čosi nižšie, ale Naruto ho veľmi rýchlo zastavil.
"Nonono, kde ma to chytáš?! Myslím, že to už si skontroloval včera," neubránil sa smiechu, hoci v predošlý večer mu to príliš vtipné nepripadalo.
"To áno," Sasuke sa zazubil, "nikdy však nie je na škodu, overiť si to znovu... Ale máš pravdu, necháme si to až na večer," darebácky naňho žmurkol.
"No určite!" Naruto ho štuchol do rebier, až sa Uchihovi takmer vyliala voda z vedra. "Snívaj ďalej."
Cestou späť k drevenému domčeku na nich skrz medzery v lístí dopadali, okrem dažďových kvapiek, aj hrejivé slnečné lúče. Pridávali mlákam a blatu zlatistý lesk.
"Bude dúha," pousmial sa Naruto a veselo pridal do kroku. Bol typ človeka, ktorého trocha slnka vždy nabudí. Takto medzi stromami ju nemali šancu zahliadnuť, no hneď ako sa dostali k čistinke, na ktorej stála chatka, Sasuke zdvihol pohľad k oblohe. Mraky už naozaj zmizli z dohľadu a hoci ešte popŕchalo, na oblohe žiarila hrejivá zlatá guľa.
"Čo iné sa dá od aprílového počasia čakať?" Sasuke si zložil tmavomodrú mikinu a následne prstom ukázal na malý kúsok farebného oblúčika. Musel sa priznať, že dúhu už dobrých pár rokov nevidel. Nie že by nebývala, ale akosi si ju už pred časom prestal všímať. Už nebol to malé dieťa, čo pred pár rokmi a mal na práci dôležitejšie veci. Čas strávený s Narutom ho však občas vracal do tých bezstarostných čias, keď sa radoval z maličkostí. No i tak, namiesto dúhy, začal po chvíli obdivovať niečo celkom iné. Naruto vyzeral šťastne... Mohlo to byť tým, že bol rád, že je tu s ním?
Tvár aj vlasy mal skropené drobnými lesklými kvapôčkami, ktoré sa vďaka zlatistým lúčom trblietali a dodávali blonďáčikovi nevinný, roztomilý vzhľad. Sasuke sa neodvážil ani pohnúť, či niečo povedať, aby ani náhodou nezničil ten takmer posvätný obraz. Všetci zadaní ľudia, s ktorými sa kedy rozprával, tvrdili, že láska, ktorú k niekomu cítili, nech bola na začiatku akokoľvek čarovná, nakoniec zovšednela. Nechápal ako je možné, že práve ich vzťah je v tomto výnimkou. Ako je možné, že čím dlhše s Narutom je, tým viac ho miluje a tým viac po ňom túži?!
"Sasuke?" zamával mu Uzumaki rukou pred očami. "Deje sa niečo?"
Uchiha zažmurkal. "Len som sa zamyslel," usmial sa, naposledy hodil očkom po farebnej nádhere tam hore a pobral sa dovnútra, chystať obed.
Od toho momentu sa počasie ešte niekoľkokrát zmenilo. Chvíľu pršalo a potom zas svietilo slnko, akoby sa nevedelo rozhodnúť, na čom sa má ustáliť. Až poobede, keď sa najedli, dážď úplne ustal.
"No čo, ešte nám do večera zostáva niekoľko hodín. Chceš ísť k farme, za tými dvoma?" Sasuke samozrejme myslel svojho brata a Deidaru.
Naruto práve otváral ústa k odpovedi, keď sa ozvalo zvonenie a Sasuke si vytiahol z vrecka mobil.
"Prosím?" chvíľu zostalo ticho... "Vraj či prídeme za nimi," pozrel sa na Naruta a pobavene sa pritom usmieval. Akoby Itachi mohol tušiť, že sa ho práve pýtal na to isté.
Naruto záporne pokrútil hlavou. Sám nevedel, prečo to tak chce... So Sasukem mu bolo proste skvele, navyše ho teraz mohol objať alebo pobozkať bez strachu, že by ich pritom niekto sledoval. Jasné, Itachi s Deidarom už o ich vzťahu aj tak vedia, ale predsalen, súkromie je súkromie.
"Neprídeme," povedal Sasuke do mikrofónu stručne, ale tak nejak sa v tom vyžíval. "Fajn, tak vy príďte večer, keď chcete... Čo? Načo mi chceš dať k telefónu Deidaru?" Sasuke sa zháčil, ale počkal, kým sa zo slúchadla neozval blonďákov veselý hlas.
"Čau... Čože? ... ... Do toho ťa nič!" Naruto pozoroval, ako Uchihovi náhle sčerveneli líčka. Deidara mal určite nejaké "vtipné" poznámky k ich včerajšej bozkávačke. To keby ešte vedel, čo sa dialo cez noc... Sasuke sa červenal tak roztomilo, až mal Naruto chuť ho pobozkať, ale rozhodol sa radšej počkať, kým ukončí hovor. Ani nemusel čakať dlho, tmavovlások totiž nehodlal odpovedať na Deidarove perverzné otázky. Uprostred vety ho zložil a mobilný telefón vrátil späť do vrecka nohavíc. Pre istotu si ho aj vypol.
"Ten somár Deidara-" nestihol dopovedať, umlčali ho Narutove pery na tých jeho. Nečakal to, ale nebolo preňho vôbec ťažké, poddať sa im. Oveľa ťažšie by bolo, nepoddať sa...
"Prídu sem dnes večer, že?" spýtal sa Naruto, keď sa od jeho úst odtiahol.
"Bohužiaľ," v Sasukeho hlase zaznievala ľútosť.
"Aspoň nebudeš myslieť na samé perverzné veci, ako včera!" vyplazil naňho jazyk Naruto. Neľutoval včerajší večer, veď ako by mohol?! To by ani nešlo, ale stále sa pri tej spomienke musel poriadne červenať. Hlavne keď sa počas dňa trochu zamyslel a začalo sa mu to vybavovať podrobnejšie. Len myšlienka na tie Sasukeho dotyky mu vháňala červeň do tváre, ale klamal by, keby tvrdil, že len od hanby. Srdce mu v tých chvíľach splašene tĺklo a musel sa vduchu okríknuť, na čo to, preboha, myslí.
"Sasuke?" napadlo mu pri pohľade z okna. "Myslíš, že by sa tu niekde našlo suché drevo na založenie ohňa?" ohnisko pred chatkou lákalo k večernému sedeniu pri vatre.
Ukázalo sa, že áno, hneď vedľa pece ho bola kopa, aby sa aj v daždivé dni malo čím kúriť.
"Na založenie ohňa je ešte trochu priskoro, zatiaľ môžeme ísť von na vzduch. Naučím ťa pískať na tráve," usmial sa Sasuke a chytil Naruta za ruku.
"Pískať... čo? Na tráve?" čudoval sa blonďáčik, ale bez protestov vyšiel s Uchihom na čistinku, osvetlenú teraz už klesajúcim, ale stále hrejivým slnkom. Sasuke sa sklonil, odtrhol si hrubšie steblo trávy a zovrel ho medzi palcami oboch rúk. Do malej medzierky potom fúkol a ozval sa hlasný piskot. Na rozľahlom priestranstve sa krásne ozýval.
"Aj ja si to chcem skúsiť!" Naruto nikdy nikoho nevidel pískať na steble trávy, preto ho to veľmi zaujalo. Pokúsil sa zopakovať všetky kroky, presne tak, ako Sasuke, ale spmedzi prstov sa mu pri fúknutí neozval žiaden zvuk. Zatváril sa sklamane.
"Daj tomu čas, ono to pôjde," ubezpečil ho tmavovlások a pobavene ho sledoval.
Uzumakimu sa to nepodarilo ani na druhý či tretí raz. Až keď ho Uchiha chytil za obe ruky a nastavil mu ich správne k ústam, ozval sa vtipný, chrčivý zvuk, prirovnateľný k revu zachrípnutého nosorožca. Obaja vyprskli smiechom.
"Kašľať na trávu," zahlásil Naruto s úsmevom od ucha k uchu a odhodil steblo. Už si pomaly zvykal, že Sasuke dokáže toľko neobyčajných vecí... Stále však nevychádzal z údivu, že je tak oddane verný, niekom tak všednému a nezaujímavému.
Hodnú chvíľu len tak ruka v ruke stáli a spoločne upierali pohľad k zapadajúcemu slnku, strácajúcemu sa medzi stromami.
"Poďme založiť ten oheň," Sasuke ho chytil okolo pása a dlaňou mu zľahka pohladil bok, až sa Naruto nepatrne zachvel. Nie od strachu či zimy, to gesto bolo, práveže, veľmi príjemné a hlavne také... romantické.
Zotmelo sa, no v lese panovalo bezvetrie. Dokonca aj nočná obloha bola posiata tisíckami hviezd, lebo mračná, ktoré ju za posledné dni zakrývali, boli preč. Naruto sedel na veľkom, ploskom kameni, hneď pri ohni a zakláňal hlavu, aby mohol pozorovať tie trblietajúce sa drobné bodky na nebi, miešajúce sa s oranžovými iskrami. Sasuke si prisadol k nemu a celú tú nádheru pozoroval v jeho veľkých modrých očiach, ako na premietacom plátne. Neodolal a v snahe byť pri ňom čo najbližšie, sa presunul zaňho, aby sa tak Naruto mohol opierať o jeho hruď. Uzumaki bol už celkom unavený, navyše pokojné praskanie dreva v ohnisku ho uspávalo, preto bol vďačný za oporu za sebou. Hlavu si zľahka oprel o Sasukeho rameno a usmial sa, keď ho na tvári pošteklili jeho čierne vlasy. Nezamýšľal sa nad tým, čo robí, len mimovoľne zdvihol ruku a prstami sa s nimi začal pohrávať. Boli jemné a hladké, celkom ako havranie perie. Odhrnul ich mladíkovi z belostného krku a obdaril ho naň nežnou krátkou pusou. Ten kontrast svetlej pokožky a čiernych vlasov bol vo svetle ohňa priam magický...
Sasukeho ruky sa ovinuli okolo Narutovho tela a pritiahli si ho viac k sebe. Navzájom si hľadeli do očí a napätie medzi nimi narastalo... keď sa opäť ozvalo zvonenie mobilu, tentokrát Narutovho.
"Áno, prosím?" spýtal sa blonďák, nie práve nadšene. Niekto im ruší tak peknú chvíľku, a to ešte k tomu neznáme číslo.
"Ahoj Naruto," ozval sa Itachiho hlas. "Volám tebe, lebo Sasuke nedvíha," jeho hlas znel veselo, ale tak akosi spomalene, akoby mal starší Uchiha trochu vypité. Taktiež v pozadí sa ozývali hlasy a smiech. "Susedia k nám prišli na pohárik vína, zaspomínať so strýkom na staré dobré časy ich mladosti," Uchiha sa zasmial. "Deidara je práve uprostred vášnivej debaty. Neviem, ako dlho to tu ešte potrvá, ale dnes za vami hore opäť neprídeme..."
"Jasné, rozumiem, užite si to tam," Naruto sa musel uškŕňať. Strýko zrejme neponúkol pohárikom len susedov, ale aj svojich dospelých synovcov. A tiež, to asi nebolo len víno...
Hneď ako hovor ukončil, uložil si Itachiho číslo. "Ak som správne vyrozumel, na farmu prišla návšteva, takže tvoj milý braček aj s kamarátom majú o zábavu a alkohol postarané," odvetil pri pohľade na Sasukeho spýtavý výraz.
"Ježiši..." Sasuke si prikryl dlaňou tvár. "Keby si videl Deidaru, keď má vypité... No, som rád, že tam nie sme. Keď má v krvi alkohol, je strašne hyperaktívny. Ešte viac ako obyčajne."
"Hmm... vidím, že s tým máš skúsenosti," doberal si ho blonďák a opäť sa oprel o jeho hruď. Sasuke tak príjemne hrial...
"Ver, že mám, myslíš, že si sem, do chatky, nikdy nedoniesli alkohol? Vždy sme sa potom s Itachim na Deidarovi smiali, bol vážne vtipný. A lepivý..." dodal Sasuke, akoby mimochodom.
"Lepil sa na vás?" zaujímalo Naruta a pri tej predstave mu bolo do smiechu.
"Na mňa, chvalabohu, nie, ale mal by si vidieť, aký bol k Itachimu," spomínal tmavovlások a bolo vidno, že sa dobre baví. "Človek by v tých chvíľach povedal, že sú milenci."
"A nie sú?" opáčil Naruto, len tak zo žartu.
"To neviem, ak sa im to tam zvrhne, tak po dnešnej noci budú," oplatil mu vtipkovanie Sasuke, i keď, kľudne sa také niečo mohlo naozaj stať...
"Len aby sa to tu nezvrhlo nám," neodpustil si Naruto narážku. Za bieleho dňa by niečo také z úst určite nevypustil, ale teraz mu to proste nedalo.
"Na to by som sa nespoliehal," Sasuke ho náhle chytil rukami pod lopatkami a kolenami, takže ho držal v náručí ako nevestu. Sklonil sa k jeho tvári a začal ju celú obsypávať drobnými motýlími bozkami.
"Sasukeee..." Naruto sa zachichotal, celkom to šteklilo, "pripomínaš mi nejakého natešeného psíka." Keby tam bol ešte niekto okrem nich dvoch, tmavovláskova Uchihovská hrdosť by v tejto chvíli asi dosť utrpela.
"To by som to musel robiť jazykom," vyplazil svoj šikovný červený jazýček a Narutovi sa v tom momente rozbúchalo srdce. Zostal nehybne ležať v Sasukeho náručí a sledoval, ako sa k nemu jeho ústa pomaličky približujú. Čakal, kedy sa ten vlhký jazýček vnorí medzi jeho pery. Ochotne ho vpustil dovnútra a celým telom sa mu začali rozlievať vášnivé impulzy. Zakaždým znovu žasol, aký dokáže byť Sasuke príťažlivý a aké sú všetky jeho dotyky opojné. Tieto vnemy sa za tmavej noci, pri červenom svetle ohňa ešte násobili, takže to, čo s ním Sasuke robil, bolo pre Naruta takmer dychberúce.
Uchiha ho položil naznak, opatrne si naňho ľahol a pery vášnivo pritískal na tie jeho. Popri tom ho ešte láskyplne hladil po hrudi a bokoch, až mal Naruto pocit, že sa ho snaží zámerne čo najviac vzrušiť. A nedalo sa povedať, že by sa mu to nedarilo. Tisol sa k nemu stále viac, jazyk noril stále hlbšie do Narutových úst a donútil ho tým neovládnuteľne zavzdychať. S ním samotným to však mávalo ešte viac. Keď si chlapec ležiaci na chrbte uvedomil Sasukeho vzrušenie na svojom stehne, rozšírili sa mu zreničky.
"Sa-Sasuke..." oslovil ho zadýchane, bez predstavy, ako by mal ďalej pokračovať.
"Áno?" zareagoval Sasuke a fúkol chlapcovi na rozhorúčené pery.
"Hn..." vydýchol, "ten kameň je trochu... nepohodlný," vydralo sa mu z hrdla a posadil sa.
"Máš pravdu," Sasuke si uvedomil, že kus skaly, na ktorom ležia, je dosť tvrdý. Vzal Naruta opäť do náručia a opúšťajúc ohnisko, s ním zamieril rovno na horné poschodie chatky.
"Č-čo to vyvádzaš Sasuke?! Tie schody sú príliš strmé!" Uzumaki prižmúril oči, nechcel sa pozerať na to, ako sa obaja zrútia dolu. Jeden pád z výšky mu bohato stačil. "Chodiť viem aj sám. A hlavne, nevravel som, že máme ísť dovnútra, mohli sme ešte zostať pri ohni..." došlo mu totiž, čo sa asi bude diať, keď sa ocitnú v spálni.
"Na posteli to bude určite pohodlnejšie," Uchiha lakťom otvoril dvere a položil Naruta do mäkkých perín.
"Pohodlnejšie? Sasuke! Čo máš zase v pláne? Len nie opäť niečo úchylné..." Naruto si skryl tvár do dlaní, ale srdce mu tĺklo očakávaním. Zrazu ruky spustil a zvedavo sa na svojho priateľa zahľadel. "Asi to budeš tentokrát ty, kto nebude môcť ísť len tak spať..." pohľad mu skĺzol k čiernovláskovmu rozkroku. Už vonku cítil, aký je tvrdý...
"Povedz, Sasuke..." naklonil sa k nemu a popri hovorení sa jemne obtieral perami o tie jeho. "To sa vždy necháš tak ľahko vzrušiť?" bola to od neho trochu nefér provokácia, keďže on sám bol z Uchihových dotykov včera večer tak mimo, že sa aj proti svojmu lepšiemu presvedčeniu nakoniec poddal. Tak aké to muselo byť pre niekoho, kto po tom už dlho túži...? A najmä, ak si Naruto dobre pamätal, včera Sasuke svoje vzrušenie odignoroval. To spôsobilo, že dnes bol ešte o to vášnivejší.
"Tsss..." čiernovlások prižmúril oči. "To vôbec nie je pravda, ty si proste výnimka. Teba milujem, priťahuješ ma, vzrušuješ ma..." počuť toto zo Sasukeho úst, bolo tak zvláštne, blonďáka z toho šteklilo v podbrušku. Nebolo normálne, aby mal Uchiha pre niekoho slabosť, no Naruto si úplne nevedome ukradol jeho srdce, ktoré bolo pre všetkých ostatných tak nedosiahnuteľné. Každé dievča by išlo zošalieť od závisti.
"Aj ja ťa milujem," odpovedal mu Naruto a myslel to úprimne. Povedať niečo takéto sa mu už zdalo prirodzené. Vyhľadal čiernovláskove pery a sadol si mu obkročmo na stehná. So zatvorenými očami sa opäť oddal tomu, čo začali už vonku pri ohni.




Kyaaaaaa >.< ♥ to je tak nádherně sladký! A ta duha.... asi sis vzpomněla na mě, zlatíškozlatíško, viď?