Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Veľké súženie mladého pána

21. července 2015 v 13:06 | Miu |  Kuroshitsuji - yaoi
Mám za sebou (zatiaľ) najlepší weekend za celé prázdniny :D V sobotu som sa konečne stretla s Mei-Mei :33333 (to sa ešte musíme dohodnúť a napísať o tom článok ;)) Vďaka, nemalo to chybu! ;) <3
V nedeľu večer som bola na festivale Colours of Ostrava. Bol tam niekto? :D My až úplne do konca, takže sme odchádzali niečo po polnoci xD potom sme na stanici čakali do 2:30 a následne sa nočákom odviezli do Viedne. O 6:00 sme prestúpili a konečne sa dostali do Bratislavy xDDDD Prečo tak komplikovane? Mama pracuje vo Viedni. Ešte stále sa z toho všetkého spamätávam :D Preto dúfam, že táto krátka oddychová jednorázovka na anime Kuroshitsuji, bude aspoň trochu zrozumiteľná xDD Je to z pohľadu Sebastiana :33

Pár: Sebastian x Ciel
Čaká vás: ľahké Shounen-ai, trocha humoru
Typ: Jednorázovka



Už niekoľko dní mi vŕta hlavou, čo sa deje s mojím mladým pánom. Nemohol som si jeho zvláštnej nálady nevšimnúť. Som predsa nejaký komorník. Všimnem si, keď má mladý pán niečo na srdci. Vždy vytuším, čo mu robí vrásky, ale tentokrát mi nič nenapadá. Je síce pravda, že mladý pán sa nikdy neusmieva a na tvári má takmer stále ten svoj zanovitý, vážny výraz, ale obyčajne nie je tak nepozorný ako za posledné dni. Pýtal som sa ho, čo ho sužuje, ale k odpovedi som sa nedopátral. Ktovie, možno sa dnes dozviem niečo viac...
"Dobré ráno, mladý pane," vošiel som do Cielovej izby. Skleslo sedel na posteli, čierne vlasy rozstrapatené a jeho modré oko sa hneď uprelo ku mne. Začal som ho obliekať - koniec koncov ako každý deň. Zvláštne, odvracal odo mňa pohľad...
"Dnes o štvrtej budete mať lekciu tanca s-" prerušilo ma hlasné, takmer útrpné povzdychnutie.
"Deje sa niečo?" spýtal som sa starostlivo, zapol mu posledný gombík na bielej košeli a pátravo sa mu zahľadel do očí... teda do oka, lebo to druhé mal zakryté.
"Vôbec nič," slabo zvraštil obočie, no rýchlo pred mojím pohľadom uhol. Akoby sa predo mnou snažil niečo skryť... To ešte nevie, že predo mnou nič neutají?
"Nemáte dnes na lekcie chuť? Mám ich zrušiť...?" obyčajne to nerobievam, ale v takomto stave som ho ešte nikdy nevidel.
"Je mi to jedno," pokrčil plecami. Tak toto je pre mňa záhada... Prečo je zrazu taký ľahostajný? Normálne by sa možnosti zrušenia lekcií potešil. Niečo tu nehrá...
"Necítite sa dobre?" napadlo mi, či nie je náhodou chorý. Stiahol som si z ruky rukavicu a priložil mu dlaň k čelu. Nemal zvýšenú teplotu...
"Čo to robíš, Sebastian," znovu ten podráždený tón i výraz. Rýchlo moju ruku odstrčil. "Nie som chorý," dodal o čosi vľúdnejšie.
"Tak potom?" chcel som sa stoj čo stoj dopátrať k odpovedi, lebo pohľad na trápiaceho sa pána, bol pre mňa neznesiteľný.
"Nič," zavrel oči, akoby mi tým hovoril, že sa ho nemám ďalej vypytovať. Uklonil som sa a vyšiel z jeho izby.

"Meirin, Bard, Finny," oslovil som tri postávajúce osoby pred kuchyňou.
"H-hai!" narovnali sa a upreli ku mne takmer zdesené pohľady. Každému z nich sa určite práve preháňalo hlavou, čo vyviedli. Asi som sa tváril dosť vážne.
"Mladý pán nemá najlepšiu náladu... Chcem, aby ste sa dnes obzvlášť snažili," pekne som sa na nich usmial. Skrytý význam mojich slov bol, že by sa dnes mohli vyvarovať výbuchom pri varení, rozbíjaniu tanierov, lámaniu stolov a iným, nepatrne výstredným činnostiam, ktoré by mohli môjho pána ešte viac podráždiť. Ja by som mal zatiaľ vymyslieť, kam zavriem Pluta - sám o sebe je totiž dosť rušivý element.
"Hai," narovnali sa ešte viac, s rukou pri čele. "Vymyslíme pre mladého pána niečo špeciálne," začala sa nadchýnať Meirin. Len to, preboha, nie... Začínam rozmýšľať, či som nemal redšej niekam zavrieť aj ich. Snažia sa, to sa im musí uznať, ale väčšinou to nedopadá najlepšie...
Na raňajkách pre pána som si dnes dal obzvlášť záležať. Tí traja mi s tým najprv chceli pomôcť, no keď si uvedomili, že ich k tomu nepustím, niekam sa vytratili.
"Dobrú chuť, mladý pane," doniesol som mu veľkú porciu vídatného jedla, ale on sa ho takmer nedotkol.
"Nechutí vám?" zaujímalo ma. Zvláštne, že by som niečo spravil nesprávne?
"Tak to nie je. Je to vynikajúce, ako vždy, ale... proste nemám chuť..." prinútil sa zjesť niekoľko súst, ale viac nezvládol. Toto už bolo vážne podozrivé. Pán je drobný, len kosť a koža... Ak nebude dostatočne jesť, môže z toho mať zdravotné problémy.
"Smiem vám teda pripraviť niečo iné? Podľa vášho priania?" ponúkol som mu.
"Nemám hlad..." odtušil sucho.
"Mladý paneeeee!!!!!!!" Finny sa sem prihrnul ako veľká voda.
Nevravel som im, že nemajú robiť rozruch?!
"Musíte ísť hneď a zaraz von pred sídlo!" zakričal blonďák a v očiach mal hviezdičky.
"Čože? Čo sa deje?!" Ciel sa preľknuto postavil. Konečne aspoň nejaká emócia...
"Eh-ehh..." Finny si zrejme uvedomil, že svojím krikom mladého pána vystrašil, tak sa snažil nejako to napraviť. "Nebojte sa, o nič nejde, len vás vonku čaká prekvapenie."
Ciel na moment zavrel oči, Finnyho výstup ho naozaj znepokojil, už sa totiž zľakol, že sa vonku deje niečo vážne. Desil som sa toho, čo tí traja zase vymysleli sa hlúposť.

"Dobre všetci počúvajte!" ozval sa kuchárov zvučný hlas, hneď ako sme sa aj s mladým pánom ocitli v záhrade. "Zlý drak, chŕliaci oheň, uniesol pôvabnú princeznú lady Elizabeth a drží ju uväznenú tamto na tej skale..." Meirin dramaticky ukázala na hŕbu kamenia, pred ktorou sedel - to už som si musel plesnúť dlaňou po čele - Pluto! Nevyzeral príliš nebezpečne, len sa usmieval a vyplazoval jazyk. Za ním naozaj sedela lady Elizabeth a keď si všimla, že sa pozeráme jej smerom, veselo nám zamávala.
"Nájde sa tu udatný rytier," Bard pokračoval, "ktorý by sa vybral cestou plnou nástrah a vyslobodil princeznú zo spárov tej beštie?"
Videl som, ako sa mladý pán celý chveje hnevom a zatína zuby.
"Vy traja, čo to má znamenať?!" prestal sa ovládať a naši traja sluhovia sa razom zatvárili ako zmoknuté myši. "Uťahujete si zo mňa?" dodal zničene a pokrútil hlavou.
"My-my-my..." zakoktala Meirin, celá červená. "Chceli sme vám zlepšiť náladu, tak sme vám vymysleli dobrodružnú hru... na každom úseku cesty sú úlohy a indície..." zdalo sa, že jej až teraz dochádzalo, aký to bol hlúpy nápad.
"Ahh..." mladý pán si povzdychol a chytil si koreň nosa. "Okamžite to odpracte, na takéto hry nemám čas ani náladu. A zavolajte lady Elizabeth sem, keď už prišla, dáme si spolu čaj..." prikázal im pokojne.
"Ha-hai!" skríkli všetci traja a pustili sa do práce.
"Ho - ho - ho," ozvalo sa odkiaľsi zboku. Stál tam Tanaka-san vo svojej zvyčajnej podobe a s hrnčekom čaju v rukách. Kde sa tu vzal? Ako vidím, mal som im dať všetkým nadnes voľno...
"Ciel!" pribehla k nám roztomilá plavovláska a zavesila sa mladému pánovi okolo krku. "Ciel, Ciel, Ciel! Som tak šťastná, že ťa vidím!"
"Lizzy..." povedal môj pán pridusene.
"Ja som tú hru nevymyslela, ale keď mi povedali o čo ide, zdalo sa mi to roztomilé," rozplývala sa a svetlé kučery sa jej hompáľali, keďže neobsedela na jednom mieste. "Mal si ma zachrániť, Ciel!" nafúkla drobné líčka.
"Čo takto, vynahradiť si to čajovým posedením v záhradnom altánku?" navrhol jej Ciel. To je môj pán, vždy a za každých okolností si zachová rozvahu. Sadli si teda tam, kam môj pán navrhol a ja som im priniesol čaj a múčnik. Mladý pán sa s lady Elizabeth dokázal rozprávať celkom normálne, ale ona si i tak všimla, že čosi nie je v poriadku.
"Hej, Ciel... si nejaký zamyslený... Trápi ťa niečo?" obzerala si ho svojimi veľkými zelenými očami. Chlapec práve otváral ústa k odpovedi, keď som sa toho chopil ja.
"Mladý pán je len preťažený. V poslednom čase má veľa povinností, taktiež málo spí... Ale vaša milá návšteva mu iste zlepšila náladu," vysvetlil som jej s profesionalitou komorníka.
"Sebastian má pravdu," prisvedčil mi mladý pán.

Lady Elizabeth zostala v pánovom sídle do neskoršieho popoludnia.
"Neupracuj sa k smrti, Ciel! Mysli aj na zábavu," upozornila ho, keď bola na odchode.
"Budem sa snažiť," povedal, čo chcela počuť a odprevadil ju ku koču. Vtedy mi napadlo, že som už dlho nevidel Meirin, Barda a Finnyho. Ak zase vymýšľajú nejaké prekvapenie pre pána, tak by som im to mal ísť zaraziť, kým ho tými svojimi nápadmi neprivedú do ústavu. Zamračil som sa - z kuchyne sa ozýval veľmi podozrivý šramot. Odpoveď, na moju nevyslovenú otázku, na seba nenechala dlho čakať.
"Tadááá!" všetci (samozrejme okrem Tanaku-san) sa razom vyrútili z kuchyne a v rukách držali obrovskú ružovú tortu. Nie tortu, tortisko.
"Všimli sme si, že mladý pán nie je vo svojej koži, tak sme sa mu rozhodli osladiť život touto vynikajúcou a veľkou punčovou tortou!" zakričali zborovo.
"Hhh..." Ciel si opäť povzdychol a zavrel oči. "Mladý pán by bol určite viac vo svojej koži, keby ste si plnili svoje povinnosti a netrápili ho svojimi výmyslami," nebola to výčitka, len akési poľutovanie samého seba. Je celkom vtipné, že tí traja to vždy myslia dobre, ale ich pokusy rozveseliť pána sú veľmi často nepochopené.
Chlapec sa bez akéhokoľvek ďalšieho slova pobral do svojej izby.
"Ospravedlnte ma," uklonil som sa a nechal ich tam, nech sami uvážia, ako s tou veľkou punčovou dobrotou naložia.
"Mladý pane?" ozval som sa jemne, keď som vstúpil k nemu. Nezasvietil si svetlo, takže tam mal modrasté šero. Vonku panoval súmrak, keď ešte nesvieti mesiac, ale už ani slnko. Skleslo sedel na posteli, tak isto, ako v dnešné ráno.
"Sebastian, som unavený. Chcem ísť spať," prikázal mi, ale hlas sa mu akosi chvel.
"Áno, moj pane," odvetil som a pobral sa ho vyzliekať. Nikam som sa neponáhľal a oplácal mu ten zvláštny pohľad, ktorý na mňa upieral. Začínal som niečo tušiť... ale bolo to tak neuveriteľné a nepravdepodobné, že som sa v tom musel určite mýliť. Pánovo malé telíčko bolo v tejto chvíli tak bezmocné... Kedykoľvek by som si jeho dušu mohol vziať násilím, ale neurobil som to. Výsada tráviť s ním čas, bola pre mňa v tejto chvíli dôležitejšia, ako hlad po jeho duši.
"Sebastian....?" oslovil ma neisto, akoby sa k niečomu odhodlával. "Mohol... m-mohol by si mi porozprávať nejaký príbeh?"
"Chcete rozprávku na dobrú noc, pane?" neveril som vlastným ušiam.
"Nemyslím rozprávku! Nie som malé decko!" ohradil sa, akoby ho to urážalo. "Len... príbeh."
"Ako poviete, moj pane," začal som mu teda rozprávať. Vedel som, že má v posledné noci problém zaspať, tak som sa jeho požiadavke ani veľmi nečudoval. Rozprávka skončila, no ja som sa nejak nemal k odchodu a mladý pán zase k tomu, aby ma poslal preč. Len sme tak na seba hľadeli, bez pohybu či slova.
"Dobrú noc, mladý pane," postavil som sa a odchádzal som ku dverám. Mal by sa konečne poriadne vyspať.
"Sebastian," zavolal na mňa, práve keď som prekročil prah jeho izby. "Poď sem."
Zvedavo som sa vrátil k jeho posteli. Žeby mi išiel konečne prezradiť, čo ho sužuje? Prisadol som si k nemu a snažil sa zachytiť jeho pohľad, no sklápal predo mnou oči.
"Mám... jednu požiadavku..." veľmi sa snažil, aby jeho hlas zostal pevným.
"Splním, čokoľvek mi prikážete, môj pane."
"Ale..." konečne ku mne zdvihol pohľad a ja som v jeho očiach zazrel čosi veľmi zvláštne. Neistotu. Mladý pán vždy vedel, čo chce, ale teraz zrazu váha...?
"Toto je niečo iné. Nie je to rozkaz, chcem, aby si to spravil, len ak sám budeš chcieť," nepatrne sa zamrvil, akoby neležal na pohodlnej posteli s kopou vankúšov, ale na žeravých uhlíkoch. "Rozumieš mi?"
"Áno, moj pane," podržal som si ruku na hrudi, aby videl, že mi môže dôverovať.
Ešte na okamih zaváhal, ale nakoniec sa odhodlal a pokynul mi, nech k nemu idem bližšie. Urobil som, ako si prial a on mi svoju žiadosť pošepkal do ucha.
Rozšírili sa mi zreničky. Toto bolo prvýkrát v živote, čo som neveril, že som správne počul, síce len na okamih. Prekvapenie sa na mojej tvári len tak mihlo a vzápätí som sa znovu usmieval.
"Áno... môj pane," zopakoval som, ako už toľko ráz predtým a pomaly sa sklonil k pánovým drobným perám.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Adís | E-mail | Web | 21. července 2015 v 14:29 | Reagovat

Jžš. :3 To je tak roztomilé !!! >< :33 Nádherná oneshotka :3 myslím,že bych měla zkouknout Kuroshitsuji xD
Moc hezké ! :3

2 Mei-Mei | E-mail | Web | 21. července 2015 v 14:30 | Reagovat

Kyaaaaaa, prostě dokonalý!
Oh, to spíš já děkuju za nádherný den, stejně tak i Jenny! Užila jsem si to s vámi ^^ xD a s tím článkem máš pravdu xD

3 Miu | E-mail | Web | 21. července 2015 v 14:33 | Reagovat

Vďaka ^^ :D a Kuroshitsuji si naozaj musíš pozrieť! :33

4 Ak | Web | 21. července 2015 v 19:34 | Reagovat

sice postavy znám,ale neviděla jsem :-(
a povídka byla taká sladká <3 :-D
(ale ten konec by se ještě dal rozvinout... :-D  )

5 majka | 22. července 2015 v 9:51 | Reagovat

Bylo to vazne zajimave a napinave mic se mi to libylo,jen je skoda ze jsi ten konec vic nepropracovala do te casti :-D ale jinak super a Kuroshitsuji se vazne musis podivat je to moje nejoblibenejsi anime :-)

6 Miu | E-mail | Web | 22. července 2015 v 10:14 | Reagovat

[4]: [5]: Tak ďakujem :D :33 aj za pripomienky, budem sa snažiť ^^ :D

7 Mei-Mei | 22. července 2015 v 10:36 | Reagovat

Opravdu nechci, aby to vyznělo hnusně, ale Miu je autor a jako autor to napsala takové, jaké to je :D Mně se to líbí, nemá to chybu, prostě miluju tyhle "nedokončené věci" jako je ten polibek :D Kyaaaaaaaaaaaa >.< ty víš, že tě miluju <3 ^^ xD

8 Miu | E-mail | Web | 22. července 2015 v 11:26 | Reagovat

[7]: :D Aj ja teba, Mei! >.< <3 Naozaj ďakujem, :D som tak rada, že sa ti to páči ^^ :333333

9 Koko~Chan | E-mail | Web | 3. srpna 2015 v 19:46 | Reagovat

Moc krásná povídka, Kuroshitsuji mám moc ráda :)

10 Karin | 20. června 2017 v 16:27 | Reagovat

Parádní. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama