Blížime sa k záveru poviedky, ^^ dúfam, že sa tešíte xDD Užite si kapitolu, tak ako si ja idem užiť sushi, ktoré sme si objednali a ktoré nám práve priniesli ^^

Školský rok sa skončil a polovica prázdnin ubehla takmer bez povšimnutia. Naruto išiel hneď v prvé dva týždne s rodičmi na dlho očakávanú dovolenku k moru. Už niekoľko rokov si ju nemohli dovoliť, takže si to tam plánovali poriadne užiť. Za tie dva týždne si však dosť jasne uvedomil, že mu jeho čiernovlasý priateľ chýba... A to poriadne. Cez deň sa to ešte dalo vydržať... kúpali sa na pláži, plavili sa po mori na člne, či len tak chodili po rozpálených uliciach prímorského mesta... Kým mal čo robiť, bolo to v poriadku. Ale večer, keď mu Sasuke písal, mal niekedy chuť, skočiť na prvý dopravný prostriedok a odviesť sa rovno k nemu.
Keď sa konečne vrátil a zazvonil na zvonček pri dverách domu Uchihov, otvorila mu Mikoto a povedala, že Sasuke išiel s Itachim a Fugakom stanovať a vráti sa až o niekoľko dní.
"Ale neboj sa, čo nevidieť bude späť. Musí predsa všetko pripraviť na tú párty, ktorú chystá..." usmiala sa naňho láskavo čiernovláska.
"Párty?" Naruto si najprv myslel, že zle počul. Sasuke mu žiadnu párty nespomínal.
"Presne tak, narodeninovú párty. Chce si sem pozvať väčšinu spolužiakov z triedy, keď už bude mať tých sedemnásť..." povedala Sasukeho mamka s nostalgiou v hlase. "Naše najmladšie dieťatko už bude takmer dospelé... To snáď ani nie je možné, nemyslíš Naruto? Veď akoby to bolo včera, čo ste sa so Sasukem hrali s hračkami... a nahí sa kúpali v bazéne..." zasnívala sa.
"Ehh..." Naruto sa nasilu usmial. Prečo majú dospelí tendenciu, vidieť svoje deti také, aké boli pred desiatimi rokmi?
"My s Fugakom pôjdeme v ten deň preč, aby sme mu nechali voľný dom," bolo obdivuhodné, ako veľmi svojmu, zatiaľ neplnoletému synovi, dôveruje... Väčšina matiek by tlupu puberťákov bez dozoru určite nenechala, ale Mikoto bola iná. Naruto sa jej ani nedivil, Sasuke bol už odmalička veľmi zodpovedný.
Nakoniec nemal na výber, musel sa naprázdno vrátiť domov. Naprázdno - znamenalo bez Sasukeho. Možno sa zdalo, že na sedemnáste narodeniny svojho priateľa zabudol, ale skutočnosť bola taká, že darček už mal niekoľko mesiacov pripravený. Nebolo to nič veľké, práve naopak, mal preňho len štyri roky starú fotografiu, ktorú dal zarámovať. Bol na nej on so Sasukem a na tvárach im žiarili široké úsmevy, lebo práve vyhrali akúsi súťaž na letnom tábore. Vzájomne sa objímali. Narutovi sa pri pohľade na túto snímku vždy vybavil ten starý fotograf, ktorý ich stále rozosmieval, takže chvíľu trvalo, kým sa mu podarilo zachytiť zaostrený obraz. Vedel, že to nie je bohvieaký darček, ale on ju proste musel nechať zarámovať, veľa pre neho znamenala. Ten tábor si vtedy so Sasukem naozaj užil, boli to jeho najkrajšie letné prázdniny.
"Naruto?" začudovala sa Kushina, keď počula zabuchnutie dverí. "Si tu tak skoro... Myslela som, že ideš za Sasukem..."
"Nie je doma. Vráti sa o pár dní..." zabručal Naruto a sadol si v obývačke pred telku. Čo má z toho, že sú prázdniny, keď nemôže byť so Sasukem? Prepínal z kanála na kanál, ale mal pocit, že dnes dávajú len samé sprostosti. Nie, že by inokedy dávali niečo zmysluplné...
"Aha, no..." červenovláska sa zatvárila rozpačito. "Už nejaký čas som sa ťa chcela spýtať... Ako je to medzi tebou a Sasukem?"
Naruto na ňu vyvalil oči. Až teraz si spomenul, že jeho matka vlastne vie o Sasukeho citoch k nemu.
"Nechcem nič vyzvedať!" zháčila sa rýchlo. "Nie, nemusíš mi hovoriť nič, je to len tvoja vec," zamávala rukami na znamenie, že to berie späť.
"Ehm..." ak mal pravdu povedať, jeho mama sa zdala byť z tejto témy nervóznejšia ako on sám. "Všetko je v poriadku... myslím..." nevedel, čo viac by k tomu mal povedať.
Niekoľko ďalších dní strávil prevažne doma. Vonku panovali priam legendárne teplá, takže sa vlastne ani nedalo vychádzať. Naruto dokonca začal rozmýšľať, že namiesto toho, aby spal v noci, bude spávať cez deň. Prespí to najväčšie teplo, a keď bude tak akurát, (čiže večer o deviatej) pôjde sa prejsť von. Nepodarilo sa mu to však ani vyskúšať, lebo hneď deň na to, ako to vymyslel, ho mama zobudila ráno o siedmej.
"Naruto, bežím do práce, máš tu návštevu," povedala po tom, čo mu neohľaduplne roztiahla žalúzie na okne.
"Mhhhhhhh..." zabručal Naruto. Z duše nenávidel, keď ho ráno niekto zobudí príliš skoro, najmä ak preruší nejaký zaujímavý sen. Začul známe cinkanie kľúčov, ktoré oznamovalo, že jeho matka opúšťa dom. Hromžiac tiché nadávky sa vyhrabal z postele a opäť žalúzie zatiahol. Toto bola jeho izba a on tam bude mať takú tmu, akú bude sám chcieť! Len v trenkách sa zvalil späť do svojho pelecha. Kto by v tých teplách spával naobliekaný? Chcel sa znovu ponoriť do spánku, keď ktosi opäť narušil jeho súkromie a vošiel do jeho izby. Bez klopania! Mal by si dať na dvere nejakú ceduľu... ale asi by to bolo aj tak nanič, každý by ju ignoroval.
Ten niekto pristúpil k jeho oknu a opať drzo vpustil do miestnosti slnečné lúče. To už Naruto vzdal posledné pokusy udržať sa v spánkovom režime a rozospato sa posadil.
"Kto ma to ruší v mojej letnej hibernácii?!" zažmurkal na siluetu a pokúsil sa ju rozoznať. "Sasuke?" nechápal, čo tu robí. Samozrejme, bol rád, že ho konečne vidí, ale... o takomto čase?!
"Narutooo!" vrhol sa k nemu do postele čiernovlások. "Nespi! Konečne sa vidíme a ty ma ani nepozdravíš?" zasmial sa a vzal Narutovi perinu.
"Ahoj," napravil to Naruto, trochu zmätene. Mal by sa prebrať, lebo bude pred svojim priateľom vyzerať ako pripečený. Sasukeho odpoveďou bola krátka pusa na pary, no hneď ako sa odtiahol, si to zrejme rozmyslel a vášnivo sa k nemu prisal.
"Ehmm... Sasuke..." odvrátil sa od jeho úst Naruto, ale bez protestov ho na sebe nechal ležať.
"Nechceš sa so mnou bozkávať...?" spýtal sa ho Sasuke so sklamaním v hlase. Žeby Naruto za ten čas, čo neboli spolu, prehodnotil ich vzťah a uvedomil si, že s ním byť nechce? Alebo, žeby si dokonca našiel niekoho iného...?
"To nie!" Naruto sa začervenal, keď si uvedomil, ako to Sasuke pochopil. "Len... práve som sa zobudil... a ešte som si ani nestihol umyť zuby..."
"Ahá, chápem. Bojíš sa, že ma odradí ranná chuť tvojich úst?" zachichotal sa Sasuke a náročky mu do nich strčil jazyk najhlbšie ako sa len dalo. "Ty mi chutnáš vždy. Ale dnes dvojnásobne, lebo som ešte nejedol, takže ťa beriem ako náhradu za raňajky," presunul sa na chlapcov krk, ktorý začal lačne oždibovať.
"Sasuke..." povzdychol si Naruto a uvoľnene mu zaboril tvár do vlasov. "Konečne si tu. Chýbal si mi..."
"Aj ty mne. Ani si nevieš predstaviť, ako..." zvážnel Sasuke a zahľadel sa nňho svojimi uhľovo čiernymi očami. "Myslel som na teba po celý ten čas, čo som ťa nemohol vidieť. Dokonca sme sa zo stanovačky vrátili skôr, lebo som to už bez teba nedokázal vydržať."
"Myslel si na mňa? A v akom zmysle? Čo sme spolu v tvojich predstavách robili?" spýtal sa žartom Naruto a nasadil nevinný úsmev.
"Ty provokatér!" obvinil ho Sasuke, sadol si mu na kolená, aby sa Naruto nemal šancu brániť, a začal ho vášnivo bozkávať na plochom brušku, čo samozrejme neostalo bez odozvy. Dlhá absencia Sasukeho dotykov teraz spôsobovala, že na ne bol oveľa citlivejší.
"Sasuke... To šteklí!" snažil sa mu nahovoriť, i keď pravda bola taká, že ho to nenútilo smiať sa, ale precítene vzdychať.
"Tuším si opálený," všimol si Sasuke a prechádzal mu rukou po snedej hrudi. Začal si ho prezerať o niečo dôkladnejšie, či sa na ňom nezmenilo náhodou aj niečo iné.
"To je teda záhada..." prehodil ironicky blonďák. "Veď som len strávil dva týždne pri mori... Hej!" ohnal sa po ňom, keď Uchiha zvedavo nadvihol lem jeho spodného prádla.
"Čo je? To je len povinná preventívna prehliadka!" zasmial sa Sasuke a za trest ho začal opäť trápiť jazykom, tentokrát na ľavej bradavke.
"Na tej som bol v... ahh... pätnás...tich," vydýchol sťažka. "Tvoja mamka spomínala akúsi narodeninovú párty... Prečo o žiadnej neviem?" snažil sa čo najrýchlejšie odpútať jeho pozornosť od svojho tela. Vedel, že by sa Sasuke ani nemusel veľmi snažiť a mal by ho tu úplne vzrušeného... On predsa nemôže za to, že je Uchiha tak sexy...
"Áno... tým myslela tú oslavu, čo bude o dva dni," zdalo sa, že odpútanie pozornosti zabralo, aspoň na teraz.
"Dokonca ti nechajú voľný dom, takže chystáš niečo veľké? Bude sa žúrovať do rána?" zaujímalo blonďáka.
"To nie... Bude sa len opekať na záhrade. Určite plánujem spoločnosť rozpustiť pred desiatou hodinou večer," vyviedol ho z omylu Sasuke, zvalil sa na posteľ vedľa neho a preplietol ich prsty.
"To je všetko?" podivil sa Naruto.
"Nie, nie je. Keď všetci odídu, budeme mať dom len pre seba. Prespíš u nás," oznámil mu čiernovlások, ako hotovú vec, a opäť začal mlsne pokukovať po chlapcových ústach.
"Aha, takéto snováš plány bez môjho vedomia? A čo Itachi?" usmial sa Naruto. Bola totiž ešte jedna vec, ktorú by možno chcel Sasukemu dať na sedemnáste narodeniny... len nevedel, či na to bude príležitosť a či sa k tomu odhodlá... Napadlo ho totiž, že by ich posteľové hrátky posunul o stupeň vyššie. Teda, ak by mal Sasuke záujem.
"Itachiho tiež vyženieme," mávol rukou, akoby v tom vôbec nevidel problém. Pri najhoršom ho proste vymknú pred domom, no. Narutove ďalšie slová umlčal svojimi perami a zovrel ho v náručí, z ktorého ho potom hodnú chvíľu vôbec nechcel pustiť.
"Tak, myslím, že sme na nič nezabudli..." povedal Sasuke v deň svojich narodenín a prehrabol si vlasy na temene. Obložené chlebíčky už boli na záhradnom stole, spolu s čipsami a sladenými nápojmi. Jediné, čo tam obsahovalo alkohol, bolo šampanské a niekoľko plechoviek piva, pretože všetci pozvaní mali ešte len šestnásť alebo sedemnásť rokov. Sasuke pripravil aj tortu, hoci, ako každý vie, sladké preňho nie je to pravé orechové. Naruto mu s jej prípravou pomáhal a mohol zhodnotiť, že bude naozaj vynikajúca. Na veľkom tanieri boli špekačky, slanina a nejaká tá zelenina pre vegetariánov.
"Tak ja idem... niekoho vyzdvihnúť na vlakovú stanicu," oznámil im Itachi tajnostkársky.
"Na stanicu? A koho?" obrátili sa k nemu dva páry zvedavých očí. Jedni čierne ako bezhviezdna noc a druhé, práve naopak, modré ako obloha za slnečného dňa.
"Nebuď zvedavý, budeš skoro starý," adresoval dlhovlasý svojmu mladšiemu bratovi, ktorému patrila predchádzajúca otázka. Skôr, ako stihol ktokoľvek z nich ešte niečo dodať, zavreli sa za ním dvere.
"To nech mi radšej ani nehovorí. Dnes mám sedemnásť, o rok budem mať osemnásť... To nie je niečo, z čoho by som mal ktovieakú radosť," posťažoval si oslávenec. Zdalo sa mu, že čím je starší, tým rýchlejšie ten čas uteká. Rok je pomaly tak krátky, ako bol kedysi mesiac... A čo ešte letné prázdniny!
"Ts... Ešte sa budeš sťažovať," odfrkol si Naruto, ktorý bol o niekoľko mesiacov mladší od Sasukeho, čiže mal ešte stále šestnásť. "Každopádne, napadá ti niekto, koho by Itachi teoreticky mohol ísť vyzdvihnúť na stanicu?"
Sasuke bezradne zavrtel hlavou. "Ak mi sem privedie nejakého ďalšieho psychopata, tak sa mu asi veľmi nepoďakujem. Stačí, že tu bude celá naša trieda."
Hostia začali postupne prichádzať, takže zvonček pri dverách prakticky neprestával zvoniť. Každého vždy zaviedli rovno na veľký zadný dvor, kde bolo celkom príjemne, keďže už sa schylovalo k večeru. Sasuke mal šťastie, práve v deň jeho narodenín sa trochu ochladilo.
"Sme tu!" ozvali sa z chodby poslední gratulanti. Musel to byť Itachi s jeho tajomným spoločníkom, lebo celá Sasukeho trieda už bola na záhrade.
"Zdravím vospolok!" vo dverách sa objavila dlhovlasá blonďavá hlava. Sasukemu prekvapením spadla sánka. Nečakal, že sem Itachi bude Deidaru vliecť takú diaľku, len aby mu zablahoželal k narodeninám.
"Ahoj, Deidara," zazubil sa na blonďáka Naruto. Nemohol si pomôcť, hneď sa mu v hlave vynorila spomienka na to, ako jeho a Itachiho načapali v jednej posteli.
"Ako ide život? Čo ty a Sasuke...?" spýtal sa Deidara s dobrou náladou.
"Eh... Fajn," Naruto sa začervenal a musel si zahryznúť do jazyka, aby sa nespýtal: Čo ty a Itachi??
Túto provokáciu si radšej odpustil. Predsa len, o ňom a Sasukem to už aj tak všetci prítomní vedeli.
Konečne nikto nechýbal a oslava sa mohla začať. Nešlo by to bez prípitku na Sasukeho zdravie, ktorého sa chopil Deidara a svjím humorom rozosmial ostatných gratulantov, aj keď ho vôbec nepoznali. Otvorilo sa šampanské a každému sa z neho ušlo len tak symbolicky, bolo tam proste príliš veľa ľudí. Potom nastal ten veľký darčekový atentát, na ktorý sa oslávenec vždy buď najviac teší, alebo sa ho, práve naopak, bojí. V Sasukeho prípade to bolo skôr to druhé. Nemal to veľmi v láske, nikdy nevedel, čo so všetkými tými darčekmi robiť. Niekedy mal totiž pocit, že mu jeho spolužiaci zlomyseľne dávajú veci, ktorých sa chcú proste zbaviť. Tento rok to tak, chvalabohu, nebolo... Všetci si vzali svoje ozdobné papierové tašky a postavili sa do radu, aby mohli oslávencovi zagratuľovať. Každý z nich chcel vidieť, ako sa Sasuke zatvári, keď uvidí jeho darček. A keďže všetci vedeli o čiernovláskovom vzťahu s Narutom, darčeky boli poväčšine veľmi zaujímavého charakteru. Najodvážnejší bol asi ten od Kibu, ktorý mu so slzami smiechu v očiach podal putá, lubrikant a kondómy s jahodovou arómou. Sasukemu bolo vážne trápne, rozbaľovať takéto veci pred svojim starším bratom... Hlevne keď nikto z prítomných nevie, že s Narutom spolu ešte nespali...
Deidara mu podal tašku, ktorá bola podozrivej váhy. Keď do nej nazrel, uvidel niekoľko nevinne sa tváriacich fľašiek.
"Všetko je to náš domáci alkohol," pošepol mu a snažil sa to urobiť tak, aby ho nezačul Itachi. "Od vína až po slivovicu..."
Starší brat mu však tašku z ruky vytrhol. "Nepomýlil si sa náhodou? Osemnásť bude mať až o rok..." odchádzal, aby tento nevhodný darček skryl niekde vovnútri.
"Ale no tááák, nebudeš predsa svojmu bratovi kaziť narodeniny..." hádal sa s ním Deidara a zmizol v dome hneď za ním. Sasukemu to bolo vskutku jedno, dnes večer by alkohol nepil tak či tak... Chcel zostať triezvy...
Rozkrájala sa Krtkova torta, z ktorej si dal každý, okrem Sasukeho. Zatiaľ, čo si ostatní pochutnávali a niektorí sa dokonca podujali založiť oheň, išiel najmladší Uchiha odniesť darčeky do domu. Celkom zabudol, že Itachi s Deidarom opustili spoločnosť vonku. Spomenul si až vtedy, keď vošiel do obývačky a uvidel ich tam stáť. V celom dome bola tma, takže sa už už chcel spýtať, prečo si tam aspoň nerozsvietia, keď si uvedomil, že sa tí dvaja bozkávajú. Zasekol sa mu hlas v hrdle a zostal tam len tak stáť. Tentokrát však už nechcel predstierať, že nič nevidel...
Tichúčko si odkašľal a mladíci od seba previnilo odskočili... Presne ako čakal. Itachi sa tváril trochu zahanbene, zato keď si Dei všimol, kto ich to načapal, pobavene sa usmial.
"Mali by ste ísť von, lebo sa vám neujde torta," upozornil ich Sasuke, akoby bol práve svedkom niečoho úplne očakávateľného. "Vy hrdličky!" dodal a vyplazil na nich jazyk.
"Som rád, že ste prišli," lúčil sa s hosťami Sasuke a vyprevádzal ich ku dverám. Do štvrť na jedenásť sedeli pri ohni, opekali, rozprávali sa a hrali všeliaké hry. Všetci sa tak dobre zabávali, že bolo Sasukemu ľúto ukončiť to o plánovanom čase.
"A Sasuke... Nezabudni dnes v noci použiť môj darček," zasmial sa Kiba a uviedol tak Sasukeho do poriadnych rozpakov. S úľavným výdychom za nimi všetkými zavrel dvere. Bolo to super, ale stačilo...
Jediný, kto u nich zostal, bol Deidara... a samozrejme Naruto. Dlhovlasý blonďák sa u nich mal vyskytovať ešte celý nasledujúci týždeň, ako sa Uzumaki počas oslavy dozvedel. Veď by predsa nemeral tak dlhú cestu, len kvôli jednému večeru...
Spoločne dali celú záhradu do poriadku. Dobre, že sa oslava konalo vonku a nie v dome, to by mali toho upratovania ešte viac. Takto omrvinky proste vytriasli na trávnik. Keď bolo konečne všetko na svojom mieste, hodinová ručička sa veľmi blížila k jedenástke.
"Pozrite... hviezdy tu vôbec nie sú tak viditeľné, ako u nás..." vydýchol Deidara, ležiac na mäkkom trávniku, s rukou natiahnutou pred sebou. Všetci štyria odpočívali pri dohasínajúcom ohni a počúvali zvuky praskajúceho dreva.
"A čo čakáš? Si v meste..." odvetil Itachi, ležiaci najbližšie pri ňom.
"Sasuke, ja som ti ešte nedal svoj darček..." Naruto sa prudko posadil, keď si spomenul na zarámovanú fotografiu, ktorú mu ešte nedal. Nechcel to urobiť pred všetkými... radšej teraz, v súkromí...
Deidara s Itachim sa na seba veľavýznamne pozreli a obaja naraz vstali od ohňa. "No, to už aby sme išli, že, Itachi? Chceme si ísť niekam sadnúť, zabaviť sa... Dúfam, že nám to odpustíte a nejako to bez nás jednu noc vydržíte," žmurkol na nich Deidara a ťahal Itachiho preč zo zadného dvora. Naruto sa musel pobavene usmiať. Bolo jasné, že odchádzajú, len aby ich nechali osamote. Alebo, aby mohli byť osamote oni...?
"A inak..." zastavil sa ešte Itachi. Zdalo sa, akoby hľadal slová. "No... Som si istý, že už to aj tak dávno viete, ale len pre utvrdenie... Tuto s Deidarom spolu... ehm, chodíme," povedal čo najrýchlejšie a odchádzal.
"Nie, že budete vyvádzať nejaké hlúposti," pohrozil im Deidara, žiariaci ako slniečko a ponáhľal sa za Itachim. Bolo počuť, ako sa za nimi dvoma zavreli predné vchodové dvere.
"Ja som to vedel!" zaškeril sa Naruto, no hneď sa zdvihol, aby mohol k ohnisku priniesť svoj darček.




Kyaaaaa, to je tak roztomilá povídka, ale strašně se mi plete s tou naší xDDD
Miuno! ò.ó další kapitolu, rozumíš? Dneska jsem si chtěla přečíst nějaký yaoi, ale byla jsem bez internetu a v mobilu mám jen svoje povídky, takže nuda :'D Nyaaaa, já chci další!