close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Otrok zlého svedomia 1

6. září 2015 v 13:37 | Miu |  Otrok zlého svedomia
Prvých pár dní školy máme všetci úspešne za sebou... Vykašlite sa na domáce úlohy, ktoré ste si určite odkladali na nedeľu poobede a prečítajte si, čo sa mi pre vás podarilo vo voľnom čase napísať. Neviem, či vás to bude baviť, ale garantujem, že je to lepšie ako učiť sa xDDD Alebo, ako hovorí istá nemenovaná učiteľka: "Lepšie ako vidlička v oku" xD
Tákže... teraz niečo o tom... Tak neviem, bude to kapitolovka, jej dĺžka je zatiaľ neznáma. Príbeh mám v hlave zhruba načrtnutý už dlhšie. Je to na anime Naruto :D a to je zatiaľ asi tak všetko...
Užite si prvú kapitolu, ktorá vás, dúfam, aspoň trochu zoznámi s príbehom ^^

Pár: To je zatiaľ prekvapenie! :P
Čaká vás: Depresívna romantika
Typ: Kapitolovka


Sedel som pri kuchynskom stole a zamyslene sledoval, ako malý Konohamaru vyfarbuje omaľovánku. Je to náš sused a chodí k nám skoro každý deň, lebo jeho rodičia sa vracajú domov až večer a on nechce byť sám. Nie, že by som nejak rád opatroval deti, ale ani mne neuškodí, mať chvíľu nejakú veselšiu spoločnosť. Navyše, keď ho mám na starosti, nemusím myslieť na svoje vlastné problémy...
Zazvonil mi mobil, bola to Sakura. Spolužiačka.
"Prosím?" ozval som sa unavene. Posledné dve noci som takmer nespal.
"Naruto..." na chvíľu sa ozvalo len šuštanie, "počujeme sa?"
"Áno Sakura, ja ťa počujem."
"Naruto, musíš sem hneď prísť. Som..." chvíľu bolo ticho, akoby sa ružovovláska obzerala po okolí. "Je to... Neďaleko od môjho bytu. Vieš, ako sú tam tie staré špinavé paneláky..."
"Čo sa stalo?!" vyskočil som zo stoličky. To teda vôbec nie je dobré miesto. Prvé slovo, ktoré mi výstražným nápisom zablikalo v hlave, bolo Sasuke.
"Našla som Sasukeho..."
Viac mi hovoriť nemusela. "Do desiatich minút som tam," povedal som. Nie, že by som skutočne vedel o čo ide, ale už len to, že mi volá a spomína Sasukeho, znamená, že ide o niečo vážne.
"Konohamaru, bež domov, musím niekam ísť," vysvetlil som mu, chytil ho za ruku a pred vchodom postrčil smerom k jeho domu. Neprotestoval. Musel mi vidieť na očiach, aký som nervózny.

Najrýchlejšie ako som vedel, som bežal smerom k Sakurinmu domu, potom cez tmavý podchod a nakoniec k bytovkám, ktoré spomínala. Boli neudržiavané, okná porozbíjané a som si istý, že ak v nich niekto býva, normalni ľudia to určite nie sú.
Rozhliadol som sa.
"Naruto!" začul som známy hlas a obzrel som sa. Boli tam. Pri búdke s nápisom POZOR ELEKTRICKÉ ZARIADENIE stála ružovovláska a po jej boku sa krčil a opieral o stenu Sasuke.
Teda, to, čo zo Sasukeho zostalo. Už niekoľko mesiacov to bol niekto celkom iný...
"Čo sa stalo?!" nevydržal som, strach mi zožieral vnútornosti. Stačil mi jediný pohľad na môjho priateľa a bolo mi to všetko jasné. Mal úplne červené oči, neprítomný pohľad a zúžené zreničky...
"Naruto, on je zdrogovaný," pošepkala tíško Sakura, akoby sa bála niečo také vôbec povedať nahlas.
"To vidím. Ako si ho tu vôbec našla?"
"Ja... Išla som tadiaľto... Veď vieš, že je to najkretšia cesta k Ino!" zavzlykala ospravedlňujúco.
Vzdychol som si. "Sakura, koľkokrát ti mám hovoriť, aby si tadiaľto vôbec nechodila?! Si dievča, vieš, čo všetko by sa ti tu mohlo stať?" sakra, ja sa o ňu bojím a ona si vôbec nedáva pozor.
"Prepáč," skryla si tvár do dlaní.
"Pre tentokrát nás to ale priviedlo k Sasukemu, takže sa na teba nemôžem hnevať," povedal som miernejšie. "Ale nech ťa tu už viac nevidím," obrátil som pozornosť k mladíkovi krčiacemu sa na zemi. Vlasy mal mastné a v čiernych prameňoch sa mu zachytili pavučiny. Jeho oblečenie vyzeralo na to, že sa už niekoľko dní neprezliekal.
Opäť som si vzdychol, tentokrát o čosi zúfalejšie.
"Sasuke, Sasuke... Prečo nám to robíš? Prečo to robíš Itachimu? Vieš aký má o teba strach? Keď si sa pred troma dňami nevrátil domov, takmer sa psychicky zrútil."
Sasuek len nevšímavo odvrátil zrak od mojej tváre a mňa to ako vždy bodlo priamo do srdca. Kedy to začalo, že so mnou môj najlepší priateľ prestal komunikovať? Už sa mi ani nedokáže pozrieť do očí...
"Vďaka Sakura, ďalej už to zvládneme sami. Odnesiem ho domov, za Itachim..."
"Si si istý, že nepotrebuješ pomoc?" spýtala sa neisto. Celá sa chvela. Muselo ju poriadne rozhodiť, keď tu našla Sasukeho v takomto stave. Ani by som sa nečudoval, keby sa k nemu bála vôbec priblížiť. Ale ona to prekonala, keď som sem prišiel, dokonca ho držala za ruku.
"To je v poriadku, choď domov kým sa úplne nezostmie. Ozvem sa ti, keď ho dopravím domov," ubezpečil som ju. "A Sakura," obzrela sa na mňa. Chcel som jej povedať, že je zlatíčko. Cítil som k nej neskutočnú vďačnosť... "Ešte raz, vďaka."
"Rado sa stalo," s týmito slovami sa otočila a zamierila domov. Ja som zatiaľ chytil Sasukeho pod jedným ramenom a pomalým krokom sme sa spoločne vybrali k nemu domov. Neprotestoval, ani sa netešil, že sme ho našli. Bol úplne pasívny, za čo mohli z veľkej časi drogy, ale ja som sa nemohol zbaviť pocitu, že tie to len zosilnili. V skutočnosti sa takto správa už nejakú dobu. Odvtedy k nemu väčšina ľudí cíti odpor. Len ja, Sakura a pár ďalších ľudí, ktorí sme Sasukeho poznali ešte pred jeho zmenou správania, sa ho snažíme chrániť. Ja som bol jeho najlepší priateľ... vlastne ešte som... takže sa pre neho snažím robiť všetko, čo je v mojich silách.
Pre naše priateľstvo...
A pre človeka, ktorého milujem...
Tieto dve veci ma každý deň znovu a znovu postavia na nohy a nútia urobiť všetko, čo je v mojich silách.
Prehodil som si Sasukeho kostnatú ruku cez rameno a spomínal na časy, keď bolo všetko inak... keď sa Sasuke usmieval, keď žil, keď miloval...

Spomínam si, ako som ho spoznal. Samozrejme, už vtedy som vedel, že na našej škole nejaký ten Sasuke Uchiha je, ale nikdy som netúžil bližšie sa s ním spoznať. Vedel som, že je to jeden z tých arogantných frajerov, ktorí na seba upútavajú pozornosť a balia baby.
V jeden večer, dobre si to pamätám, rodičia vtedy neboli doma a ja som práve uvažoval nad tým, čo si spravím na večeru, mi ktosi zaklopal na dvere.
Bol som neopatrný a otvoril ich bez toho, aby som sa spýtal, kto tam je. V tom momente dovnútra vpadol Sasuke, zamkol za sebou a ja som od prekvapenia takmer spadol na zadok.
"Takže?" prerušil som to trápne ticho, keď sme obaja sedeli na stoličkách v kuchyni. Bol som naštvaný. Niekto si bez akéhokoľvek vysvetlenia vtrhne do nášho baráku a potom len ticho sedí. Ponúkol som mu džús, asi som bol v šoku.
"Idú po mne," jeho oči sa neustále nervózne dívali z okna, akoby boli priťahované magnetom. "Inak, som Sasuke Uchiha!" usmial sa a podal mi ruku. Vypleštil som naňho oči.
"Viem kto si. Zaujíma ma, čo tu robíš," nedal som sa.
"Oni si myslia, že som ukradol auto." Radšej som ani nechcel vedieť, kto sú tí oni. "Potreboval som sa niekde narýchlo skryť," povedal úplne pokojne. Sakra, ako vedel, kde bývam? To si to zistil už predtým, či čo?
"A ukradol?"
"Jasné, že nie! Čo si o mne myslíš?!" zatváril sa urazene a ja som sa za seba zahanbil. "Len som si ho požičal, v tom je rozdiel!" opäť sa tak darebácky usmial.
"Sasuke!"
"Čo je? Bola to len zábava. Chcel som sa len trochu povoziť...!"

Usmial som sa tým bláznivým spomienkam. Sasuke bol odjakživa uličník, ktorý rád upútaval pozornosť. Občas som z toho chytal nervy, ale teraz by som dal neviem čo za to, aby sa mu tá jeho spontánna povaha vrátila. Mal som to na ňom rád, pripadal mi slobodný... Ale teraz mu z toho už nič nezostalo. To, čo robí, už nie je preto, aby upútal pozornosť a zabavil sa... Robí o dosť horšie veci a to len preto, aby utiekol pred svetom... pred pocitom viny.
Okolnosti, ktoré ho tak veľmi zmenili, sa udiali asi pol roka po tom, čo sme sa spoznali. Postupne sa z neho stal úplne iný človek, ale ja stále dúfam, že sa to časom zlepší. Stále v ňom vidím toho starého Sasukeho, ktorým bol pred tou nešťastnou nehodou.
"Naruto...? Sasuke! Vďaka bohu..." jeho brat sa mu vrhol do náručia, hneď ako sme vošli do ich domu. Mal som od neho kľúče. Itachi mi ich dal po tom, čo som Sasukeho už niekoľýkrát vytiahol z nejakého maléru. Stal som sa vlastne takým jeho dozorcom...? možno sčasti aj opatrovníkom...
Čo by však človek neurobil pre lásku?
"Itachi... on je..." nedokázal som to dokončiť, ani nebolo treba. Itachi ho posadil v kuchyni na stoličku, rozsvietil silné svetlo a začal ho prezerať.
"Bože môj..." vzdychol si, keď pred sebou podržal jeho ľahostajnú tvár.
"Čo mu je?!" nevydržal som to. Nemám taký dobrý prehľad o účinkoch drog, keďže sám som ešte nikdy žiadnu neskúšal. Viem len, že Sasuke vyzeral vážne poľutovaniahodne.
"Heroín," odpovedal mi Itachi a zdesene na mňa vyvalil tie svoje veľké láskavé oči, momentálne plné smútku. "Sasuke, vnímaš ma? Počuješ ma?" žiadna reakcia, dokonca aj chlapcov dych bol akýsi slabý. "Zúžené zreničky... Nadmerné potenie... To sú príznaky. Pochop, človek sa po heroíne cíti uvoľnený a šťastný. Má zvýšenú chuť na sex," aj napriek situácii mi stúpla červeň do líc, keď som túto vetu počul z Itachiho úst. "Lenže trochu neskôr začne byť otupený a ospalý."
Pozrel som sa na svojho priateľa a musel priznať, že príznaky sedia. Nahlas som prehltol.
"Sasuke, užíval si heroín? Odpovedz mi, prosím!" Itachimu vyhŕkli slzy, no so Sasukem to ani nehlo. Starší si prehrabol vlasy. "Musíme sa o neho postarať."
Opäť som k nemu obdivne vzhliadol. Sasuke lietal z maléru do maléru a Itachi si zakaždým dokázal udržať chladnú hlavu, i keď bolo vidno, ako sa pre svojho mladšieho brata trápi. Vždy vedel, čo treba robiť a to je jedna z nespočetne veľa vecí, ktoré na ňom obdivujem. Sasuke je ešte neplnoletý a Itachi si ho vzal po smrti rodičov na starosť aj napriek tomu, že bol jeho brat v tak zlom psychickom stave. Na jeho mieste by som to asi nezvládol. Ľutoval by som jeho, ľutoval by som seba... určite by som sa z toho všetkého zrútil.
"Čo... Čo treba urobiť?" snažil som sa byť nápomocný a nehysterčiť.
"Naruto, táto droga ťa môže zabiť, ak sa ňou predávkuješ," vysvetlil mi Itachi a mne od hrôzy skamenelo celé telo.
"Nemali by sme zavolať záchranku?"
Itachi sa na mňa pozrel so smútkom v očiach. "Ak zavoláme záchranku, vezmú mi Sasukeho. Povedia, že sa o neho nedokážem dostatočne postarať. Zavrú ho do nejakého domova, alebo dokonca... ústavu. Nechcem, aby si ho odviezli," poslednú vetu povedal oveľa tichším hlasom. "On si to stále veľmi vyčíta a vinu zbytočne hádže na seba... preto toto všetko robí."
Prikývol som. Veľmi dobre som vedel, o čom hovorí. A tiež to, že Itachi chce pre Sasukeho len to najlepšie.
"Takže pokiaľ nestratí vedomie, nebudeme nikomu volať. My to zvládneme," pozrel sa na mňa odhodlaným pohľadom a ja by som pre neho v tej chvíli urobil čokoľvek na svete.
Spoločnými silami sme Sasukeho prepravili do kúpeľne. Cestou ho niekoľkokrát naplo na zvracanie, ale nič z neho nevyšlo. Napadlo mi, či Sasuke za posledné dni vôbec niečo jedol. Najhlavnejšie však teraz bolo, poriadne ho umyť.
Je vážne hrozné, dívať sa na toho ľahostajného a bezvládneho Sasukeho, ktorý si so sebou nechá robiť čokoľvek... Ešte pred polrokom by od nikoho pomoc so sprchovaním neprijal, nie, že by sa hanbil, skôr by to podráždilo jeho prirodzenú hrdosť. Teraz - v tomto stave - nebol schopný osprchovať sa sám. Bolo trištvrte na jedenásť, keď sme so všetkým skončili a bezpečne ho uložili do postele.
"Naruto, ani si nevieš predstaviť, aký som ti vďačný," povedal mi Itachi, keď sme si spoločne sadli do obývačky, aby sme si trochu oddýchli. "Bez teba by sme to nezvládli. A nie len teraz. Zakaždým."
"To nestojí za reč, ja to robím rád. Pre neho a pre... teba," hlas sa mi nepatrne zachvel, čo bolo zlé znamenie.
"Tak ja už pôjdem, Itachi. Keby sa Sasukemu v noci priťažilo, alebo keby si potreboval s čímkoľvek pomoc, stačí mi zavolať, prídem," sľúbil som mu a vstal na odchod.
"Nechceš zostať na noc? Musíš byť už unavený, je veľa hodín..."
"Nie, vďaka, musím ísť domov... Naši sa o mňa budú báť a mám ešte nejakú prácu, takže..." to bola samozrejme lož. Žiadnu prácu som nemal a ani rodičia by ma nejak extra nezháňali...
To len proste...
Mám strach zostať s ním dlhšie osamote...
"Dobre teda," súhlasil dlhovlások a odprevadil ma ku dverám. "Chcem, aby si vedel, že kedykoľvek budeš niečo potrebovať, tiež mi môžeš zavolať. Som ti nadosmrti zaviazaný za to, čo všetko pre Sasukeho robíš."
"Tak to nie je. Ja..." odmlčal som sa a kútikom oka na neho pozrel, rozhodujúc sa, čo všetko mu môžem povedať bez toho, aby to vyznelo divne. "Obdivujem ťa... To, ako sa o Sasukeho dokážeš starať... Ako nestrácaš nervy. Stále pôsobíš vyrovnane. Ja by som to nezvládol."
Itachi sa na mňa chápavo usmial, no v tom výraze bolo veľa skrytého utrpenia. "Ale zvládol. Keď je treba, sme oveľa silnejší, než by sme sami predpokladali. A ty si silný, Naruto."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mei-Mei | 6. září 2015 v 14:01 | Reagovat

Aauhskjdvahioeruighpůabkn§äDFbop)ORWEJGHIERNBkihnsdigsarjnůysldkbn ů§mkgjsith!!
Nee, to jako fakt? Nejdřív jsem si říkala: "Konohamaru a Naruto?! Co to do prdele?!"... Pak klasika SasuNaru (i když zrovna v tomhle ději by se mi to dost hodilo a vlastně jsem jednu takovou chtěla napsat, páč mám obrázek :DD) A jakmile začal mluvit s Itachim, tak jsem pochopila, že to stejně skonší SasuNaru xDDDDDD

2 ivana-chan | 6. září 2015 v 14:51 | Reagovat

parada vyzera to dobre ale som hrozna ale potesilo by ma keby to bolo narusasu ale viem mam smolu aj tak to bude sasunaru.
som zvedava ako sa to bude vyvijat dalej zacalo sa to zaujimavo

3 ivana-chan | 6. září 2015 v 14:57 | Reagovat

dievca to nemyslis vazne ale super predstava sak to bolo na konci ten palchy pohlad boze doslo mi to az teraz ked som si precitala recenziu ze to bude itanaru

4 sakurako-neko | Web | 6. září 2015 v 18:14 | Reagovat

páni...chudák Sasuke,tohle jsem upřímně nečekala....já teda taky obdivuju Itachiho,sama bych to nezvládla vůbec....
moc se těším na další díl,doufám,že se Sasu už trošku vzpamatuje :-D

5 Karin | 22. června 2017 v 22:48 | Reagovat

Co se stalo že tohle děla? :-(  O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama