18. září 2015 v 17:41 | Miu
|
Ufff... Ďalší náročný týždeň je za nami a jediné, čo sa mi za ten čas podarilo nejako pozliepať, bola táto kapitola ;)
Dnes sme mali dve písomky, jednu z matiky (to bola pohodka) a potom z nemčiny... Teda, to ma skoro dorazilo. Neznášam nemčinu xDD Ale zase idem od témy xD
Užite si trochu dramatických udalostí :3
V sobotu ráno ma mama poslala do obchodu. Neznášam nakupovanie a vždy si so sebou musím nosiť papierik, na ktorom mám zoznam všetkého, čo treba kúpiť. Práve, keď som si odstával obrovskú radu pri pokladni, zapípala mi správa.
Podráždene som položil košík na zem, aby som si uvoľnil ruky a mohol tak vo vreckách pátrať po mobile. Celým telom mi prešla príjemná triaška, keď som si uvedomil, od koho tá správa prichádza.
Ahoj Naruto, prepáč že ťa otravujem takto cez víkend, ale potreboval som niečo vyriešiť v práci, tak som odbehol a nechal Sasukeho samého doma. Mám taký nepríjemný pocit, že kým to tu dorobím, bude to na dlhšie, tak som ťa chcel poprosiť, či by si neskočil za Sasukem. Nie je dobré, keď zostáva dlhšie sám... Mám oňho strach. Ak nemáš čas, daj vedieť :) Dopredu ďakujem. Itachi.
Zasnene som sa usmial. Samozrejme, že mám čas. Čokoľvek, s čím mu môžem pomôcť. Nikdy by som mu nedokázal povedať nie, najmä ak ide o Sasukeho. A keď sa vráti, budem môcť stráviť aspoň chvíľu v jeho prítomnosti...
"Chlapče, tak bude to?" z myšlienok ma vytrhol naštvaný hlas predavačky. Bolo vidieť, že ju jej práca vôbec nebaví, hlavne keď musí napomínať zasnívané deti.
"P-pardon..." ospravedlnil som sa a čo najrýchlejšie zaplatil za nákup.
Čo najrýchlejšie som doniesol suroviny domov. Síce som Sasukeho nechcel nechať čakať, ale mama by mi poriadne vynadala, keby nemala z čoho navariť obed. Tú chvíľu to sám vydrží, no nie?
Ledva som si odomkol dvere, položil tašky na stôl a s oznamom, že idem za Sasukem som opäť vybehol z domu. Našim sa to už určite nezdalo divné. Z môjho rozprávania približne vedeli, čo sa so Sasukem stalo a hoci najprv neboli veľmi za to, aby som s ním trávil toľko času, nakoniec ustúpili. Asi videli, že mi na ňom... a Itachim... veľmi záleží.
"Ahoj Sasuke, to som ja!" zakričal som ešte z chodby a rovno vybehol na poschodie, kde mal Sasuke izbu. Neozvala sa žiadna odpoveď, čo však nebolo nič nové.
"Sasuke!" otvoril som dvere. Mal som dobrú náladu a ani jeho ignorácia mi ju nemohla pokaziť.
Sasuke však v izbe nebol. Na moment mi poskočilo srdce úzkosťou, no hneď na to som si vynadal. Prečo myslím hneď na najhoršie? Určite je len niekde v kúpeľni, alebo tak...
"Sasuke, si tu?" zaklopal som na miestnosť pri jeho izbe, no aj tá bola prázdna.
Možno som sa poriadne nepozrel na spodnom poschodí, lebo som si bol tak istý, že je hore. Ostatne, prečo by mal všetok čas tráviť vo svojej izbe? Mohol by byť v obývačke...
Lenže aj tam bolo prázdno. Nič. V celom dome ho nebolo a to už som začínal mať vážne strach. Tušil som, že si asi len tak náhodou nevyšiel na nevinnú prechádzku...
Pokúsil som sa mu dovolať, lenže ako som po niekoľkých minútach zistil, mobil mal položený na nočnom stolíku pri posteli.
Sakra! Musím ho nájsť, kým sa vráti Itachi...
Hodil som na seba mikinu, nazul tenisky a vyletel z ich domu ako namydlený blesk. Hneď vonku som sa začal obzerať, akoby som snáď mal niekde zahliadnuť Sasukeho, ležiaceho na zemi v kaluži krvi.
Aké bolo moje prekvapenie, keď som ho naozaj uvidel! Nie v kaluži krvi, neľakajte sa, ale... celkom v poriadku tiež nebol. Opieral sa o múr domu, akoby snáď balansoval na kraji priepasti, do ktorej sa snažil nespadnúť.
Ale bolo to nejaké divné, lebo vedľa seba mal len obyčajný asfalt... Musel mať hlucinácie. Nemotorným krokom sa snažil dostať domov.
"Sasuke!" hneď som sa k nemu rozbehol a bolo mi jasné, čo s ním je. Vyzeral rovako ako keď ho Sakura našla zdrogovaného pri starých bytovkách, no predsa trošku inak.
Usmieval sa. Celý jeho postoj bol uvoľnený.
"Naruto," spoznal ma a rozjarene sa na mňa zavesil. "To si ty... Naruto... kamarát," bol celý bez seba z toho, že ma vidí.
"Už je dobre," ani neviem, prečo som ho upokojoval. Očividne to vôbec nepotreboval.
"Poď sem..." vrhol sa na mňa, pritisol ma k pouličnej lampe a začal ma bozkávať.
"Sasuke!" odtrhol som sa od neho a neveriacky sa chytil za pery. Čo to doňho vošlo?! Odpoveď bola ľahká. Drogy.
"No taaaaaaaaaaak... Naru... Nebuď taký suchár," opäť sa ma pokúsil pobozkať, no tentokrát som na to bol pripravený a nedovolil mu to. V hlave som si začal prehrávať rôzne scénare toho, čo je treba v takejto situácii urobiť. Asi by som ho mal dostať domov, ešte ho tu niekto uvidí...
Sám o sebe by to nebol taký problém, stačilo by prekonať niekoľko metrov, lenže so Sasukem sa zrazu začalo diať niečo veľmi podivné. Zviezol sa popri múre a ja som len zdesene sledoval, ako stráca vedomie. Panika, ktorá ma v tej chvíli zachvátila sa nedá porovnať k ničomu, čo som dosiaľ v živote zažil.
Stál som na chodbe v nemocnici a neveriacky sa díval cez veľké presklené okno na Sasukeho, ležiaceho na posteli a pripojeného k nejakým hadičkám. Už niekoľko minút bol stabilizovaný, no to, čo sa dialo predtým, mi bude stačiť na niekoľko mesiacov zlých snov. Sasuke bol dokonca chvíľu úplne bez pulzu, kým sa doktorom podarilo znovu presvedčiť jeho srdce, aby fungovalo. Jediné, čo nám o jeho stave povedali bolo, že sa predávkoval. Vraj mal štastie, že pri ňom niekto bol a mohol zavolať záchranku. Keby zostal v bezvedomí ležať niekde na zemi...
Až ma striaslo.
Odvrátil som zrak z hehybne ležiaceho Sasukeho a smutne sa zadíval k staršiemu Uchihovi. Sedel a tvár si skrýval v dlaniach. Nepochyboval som, že sa snažil skryť slzy.
"Itachi..." z môjho suchého hrdla sa ozvalo len akési chrčanie. Odkašľal som si a začal znovu. "Itachi, mrzí ma to, keby som prišiel skôr..."
"Naruto, prosím ťa!" trhlo mnou. Nikdy som Itachiho nepočul strácať nervy, ale teraz znel naozaj rozhorčene.
"Prestaň s tými hlúposťami. Nie je to tvoja vina, chápeš? To ja som nemal odchádzať a nechať ho tam samotného. Bol som tak neopatrný... Ale keď... mne sa zdalo, že už bude v poriadku," srdce sa mi takmer rozletelo na kúsky, keď som počul Itachiho previnilé vzlyky.
Položil som mu ruku okolo ramien a snažil sa ho utíšiť. Pritisol sa silnejšie ku mne, akoby sa celý jeho svet rúcal a on sa snažil zachytiť jedinej opory, ktorá mu ešte zostávala.
"Naruto..." zdvihol ku mne svoje nádherné čierne oči plné bolesti. Nevedomky ma úplne zhypnotizoval. "Aspoň ty tu so mnou zostaneš, že?"
Bolo mi jasné, že sa nepýta na to, či s ním zostanem na nemocničnej chodbe...
"Navždy," zašepkal som a on si oprel hlavu o moje rameno. Keby sme boli vo filme, teraz by bola správna príležitosť pre prvú pusu a následné vyznanie... Nič z toho sa však neudialo. Skutočný život nie je vždy taký, aký si ho vysnívame. To by tu potom nikto z nás nebol. Myslím v nemocnici.
Neodvážil som sa ani pohnúť, aby sa odo mňa Itachi neodtiahol.
"Rozhodol som sa," povedal po niekoľkých minútach a vspriamene sa posadil. Znel odhodlane. "Musím to urobiť. Bude to tak preňho lepšie..."
"Čo?" nedokázal som to napätie vydržať.
Itachi sa na mňa utrápene pozrel. "Nemôže u mňa naďalej zostať, nedokážem sa oňho postarať... Pozri, čo sa mu deje... kvôli mne."
Nemohol som uveriť vlastným ušiam. "Tým ale namyslíš, že..."
"Nie je to nič ako detský domov, alebo nejaká polepšovňa... Postarajú sa tam oňho. Nebudú sa mu diať takéto veci. Bude v poriadku."
"Itachi!" zahriakol som ho. Došlo mi o čo mu ide. Myslí si, že Sasukemu bude v nejakej špeciálnej opatere lepšie, že to bude bezpečnejšie, ale to nie je pravda! Sasuke nebude šťastný, keď príde aj o svoje posledné rodinné púto!
"Nemôžem uveriť, že nad niečím takýmto vôbec uvažuješ. Že by si bol schopný, tak ľahko sa ho vzdať..." pozrel som sa mu do očí. "On ťa potrebuje..." dodal som vľúdnejšie. Zdalo sa, že váha.
"Naruto, nie je to tak, že sa ho chcem zbaviť..."
"Ja viem. Chceš preňho to najlepšie. Zaslúži si šancu. Ver, že by si nebol sám so sebou spokojný, keby si ho teraz nechal len tak odísť."
V jeho vnútri sa asi práve odohrával veľmi zložitý boj. Stačil mu však jeden pohľad na svojho brata v bezvedomí a bolo na ňom vidno, že to nevzdá.
"Máš pravdu, Naruto. Ako vždy. Neviem, čo ma to vôbec napadlo. Urobím všetko pre to, aby sa Sasuke prestal trápiť. Nechať to na niekom inom nie je riešenie."
"A ja ti pomôžem. Nemôžem ťa na to nechať samotného," to by som nikdy nedokázal. "Spoločne to zvládneme. Všetci traja. A som si istý, že Sakura sa rada pridá."
"Vďaja, Naruto," konečne sa usmial. "Naozaj to pre mňa veľa znamená. Pre Sasukeho je požehnaním, že si našiel tak verného priateľa ako si ty."
Sasukeho stav sa v nemocnici stále zlepšoval. Doktori tvrdili, že si ho tam pre istotu nechajú niekoľko dní, ale že sa nemáme strachovať, bude úplne v poriadku.
My s Itachim sme zatiaľ dali veci do pohybu. V prvom rade sme do Sasukeho izby umiestnili ďalší matrac - bolo totiž dosť pravdepodobné, že odteraz u nich budem prespávať dosť často.
"Naruto, ty sa máš. Budeš spávať v izbe so Sasukem," zahlásila Sakura a v jej hlase sa miešala závisť s túžbou.
Využili sme to, že Sasuke nie je doma a vypratali sme mu celú izbu. Staré, nepotrebné a nepoužívané veci sme nemilosrdne vyhodili, spolu s vecami, ktoré by mu zbytočne pripomínali stratu rodičov, či iné smutné obdobie. Pre nový začiatok treba nové prostredie... A toto veľmi zaváňalo novým začiatkom.
Nastal večer. Ružovovláska sa s nami rozlúčila a ja s Itachim sme osameli. Zrazu, ako sa z domu vytratil dievčinin smiech a jej milý úsmev, vymizlo aj všetko nadšenie a celý dom nasiakol akýmsi sivastým pocitom beznádeje. Ani jeden z nás si to nechcel pripustiť, ale nedalo sa to prehliadnuť. Zostali sme sedieť v obývačke a tikanie hodín bolo jediným zvukom, ktorý sa v dome ozýval. Bolo to neznesiteľné, takže Itachi nakoniec zapol rádio, aby to nepríjemné ticho prerušil.
Sasuke je v nemocnici...
Možno v depresii...
Prečo by sa to vlasne malo nejako zmeniť? Čo môžeme spraviť, aby sa to s ním zlepšilo? Bohužiaľ, keby sme to vedeli, teraz by tu bol s nami a neležal by na nemocničnom lôžku...
"Naruto?" oslovil ma znenazdajky Itachi a jeho hlas ku mne prenikol, akoby z veľkej diaľky. Príliš dlho som bol zahĺbený vo vlastných myšlienkach.
"Vieš tancovať?" táto otázka ma úspešne vrátila späť na zem. Prečo sa v takejto chvíli pýta práve na toto? Zbystril som pozornosť a uvedomil si, že z rádia sa práve ozýva nejaký starý slaďák.
"Ja... Nie neviem," priznal som popravde. Toto rozhodne nebola moja parketa.
"Ani valčík?" nadvihol neveriacky obočie a postavil sa.
"Eeeeh... Nie? Kto by ma to asi tak naučil?" stále som nechápal, čo sa tým snaží dosiahnuť.
"Tak to je potom najvyšší čas. Ako si chceš nájsť ženu, keď nevieš tancovať valčík?!" zavtipkoval a ponúkol mi ruku.
"Nie," odmeitol som, keď mi došlo, že ma vyzýva k tancu. "Toto nie, vážne nemám potrebu sa to učiť. Som neskutočné poleno," keby som bol pri ňom opäť tak blízko, určite by som sa prestal ovládať. "Momentálne si partnerku nehľadám, takže mi to príliš nevadí."
"Nehľadáš...? To je škoda. Také plytvanie. Do teba sa predsa musí zamilovať každý," povedal významne a mne sa celým telom rozleteli motýliky. Tak zlatúčko pritom naklonil hlavu... Nie je zvláštne, že nepovedal "každá," ale "každý?" Mohol tým niečo myslieť, alebo to bola proste náhoda...?
"Tak dobre... keď na tom trváš," trochu roztrasene som sa nechal vytiahnuť na nohy a on zosilnil rádio. Došlo mi, prečo to robí. Obaja sa potrebujeme nejako odreagovať od myšlienok na Sasukeho v nemocnici.
Ale to vážne čaká, že nás tancovanie rozveselí? Akože, je to možné, keď som si totiž sám seba predstavil ako tancujem valčík, navyše s nejakým chalanom, bolo mi do smiechu. To ma však veľmi rýchlo prešlo, akonáhle ma chytil svojimi hrejivými rukami okolo pása a zahľadel sa mi do očí.
no super chudak sasu ja myslela ze sa podreze ci co ale aj tak to bolo napinave muselo sa to zamozat co ale naozaj so mnou siblo ked itachy povedal ze sasukeho da do specialnej starostlivosti lebo si s nim nevie poradit ale dobre ze tam s nim bol naru inak by to asi spravil ale ako povedal preniest svoj problem na niekono nieje riesenie len ma zaujima ako bude sasu reagovat ked pride do "noveho "bytu ked tam nebudu fotky a .....
ale ta itachiho veta do praznej izby ze "vies tancovat?" myslela som ze odpadnem ale boly naozaj zlaty som zvedava ako to ity vyriesi a ako bude naru zeagovat