6. října 2015 v 21:18 | Miu
|
Na prianie pre: KimGS
Neverím, že sa mi to konečne podarilo dopísať :D Táto poviedka mi pripadá ako niečo veľmi divné, takže neviem, či sa ti bude páčiť :) Ak nebude, kľudne hlás reklamáciu xDDD Mne sa to totiž už teraz vôbec nechce po sebe čítať, takže netuším, či dáva vôbec nejaký zmysel. Dokonca aj to yaoi je také všeliaké... xD Taktiež prosím o ohľaduplné ignorovanie preklepov. Dúfam, že ma za to nikto nepodreže v spánku ^^
Pár: Sasuke x Naruto
Čaká vás: Sama netuším, čo to je xD Asi romantika, no...
Typ: Jednorázovka
Trénoval som vonku, neďaleko nášho domu, keď ma vyrušil Narutov hlas, ktorý som rozpoznal už z diaľky. Povzdychol som si, počkal kým pribehne bližšie a len tak zo žartu som hodil niekoľko šurikenov jeho smerom. S ľahkosťou sa im vyhol, uličník jeden...
"Dúfam, že máš dobrý dôvod, rušiť ma pri tréningu," oslovil som ho trochu prísne, namiesto pozdravu.
"Hehe, Sasuke, akoby si ten tréning potreboval. Už teraz si takmer najlepší ninja v Konohe," oplatil mi blonďák významne.
Odfrkol som si. Naruto dobre vedel, že ma tým slovkom "takmer" poriadne vytočí. Odkedy totiž ukončil tréning s Jiraiyom, je oveľa silnejší, než býval predtým a takmer nikto sa s ním nemôže rovnať. To sa ale nevzťahuje na mňa! Mňa predsa trénoval Orochimaru a tiež som oveľa silnejší.
"Tsunade no baachan ma za tebou poslala, vraj má pre náš tím misiu," oznámil mi. Spoločne sme sa vybrali k sídlu Piatej Hokage.
Bol to zvláštny pocit, opäť spolupracovať ako tím sedem. Ešte som si len zvykal na normálny život s Itachim pod jednou strechou...
Odkedy som opustil Konohu a pridal sa k Orochimarovi, aby som získal silu, uplynulo už veľa času. Keď sa mi totiž po dlhom hľadaní a čakaní na pomstu konečne podarilo nájsť Itachiho, dozvedel som sa pravdu. Pravdu o našom klane a o tom, že Itachi nie je na vine. To zistenie pre mňa znamenalo poriadny šok, predsa len, môj život sa celé roky upínal k jedinému cieľu a zrazu som sa dozvedel, že to všetko bolo márne.
Nakoniec sme sa však spolu s bratom vrátili do Konohy a konečne som mal späť svoj domov, svojich starých priateľov... a tohto usuratonkachiho. Tak veľmi mi chýbal, ale to som si uvedomil, až keď som sa vrátil a ten ťaživý pocit spôsobený jeho neprítomnosťou pominul.
"Sasuke? Si nejaký divný," zastavil sa blonďák, v tvári skúmavý výraz. Naklonil sa bližšie k mojej tvári a ja som zabudol aj dýchať. Stačilo by kúsok sa nakloniť a naše pery by sa...
Moje telo sa mimovoľne pohlo, no skôr ako som sa ho stihol čo i len dotknúť, ozvalo sa hlasné "puf" a Naruto sa v momente vyparil. Bol to iba klon.
"Heeeeej, čo to malo byť?" naštvane som sa rozhliadol, kde je pravý Naruto.
"Prepáč," vynoril sa spoza najbližšieho rohu. "Zdalo sa mi, že si dnes nejaký divný. Trochu ma to znapokojovalo, tak som pre istotu použil Kage Bunshin," opatrne sa rozhliadol, či nás niekto nepočúva a stíšil hlas.
"Ty si sa ma pokúsil pobozkať?!" spýtal sa neveriacky.
"Zbláznil si sa? Na čo to myslíš, usuratonkachi," zamračil som sa, prevrátil nad ním očami a vôbec som sa nenamáhal, priznať pravdu.To by mi tak chýbalo, aby si na mňa celá dedina začala ukazovať a šepkať, že som gay. Tiež nerozumiem, prečo mi musí tak záležať práve na tomto dementovi.
Opäť som vykročil a zamysleného Naruta nechal za sebou.
"Ale pokúsil," dobehol ma a na tvári mu pohrával veľavravný úsmev. "Z toho sa len tak nevykrútiš."
"Akú misiu má pre nás Hokage?"
"Nezahováraj."
"Neviem, či si ten pravý, kto mi o tom má niečo hovoriť... Pokiaľ si dobre pamätám, bol si to ty, kto pobozkal mňa," odtušil som sucho, aj keď som vedel, že to vtedy Naruto neurobil z vlastnej vôle.
"Čože? Nespomínam si..." zatváril sa prekvapene, kým mu to konečne došlo. "Ahá, to myslíš vtedy na akadémii? To bola nehoda," zamietol to rázne, no pri tej spomienke sa začervenal.
"No jasné," prehodil som ironicky.
"Bola to nehoda. Niekto do mňa strčil. Fajn, už sa o tom nehádajme," rezignoval.
Presne o toto mi išlo - aby sám ukončil túto nebezpečnú tému. Pre budúcnosť by som sa mal asi viac ovládať, lebo už ma bude naozaj podozrievať.
"Poverím vás veľmi dôležitou úlohou," Tsunade sa konečne prestala venovať akýmsi papierom na jej stole a unavene zdvihla svoje veľké hnedé oči ku mne a Narutovi.
"Rozhodla som sa zorganizovať niečo ako tréningové sústredenie pre najmladších ninjov. Tento trojdňový výcvik ich má pripraviť na misie, kde si budú musieť vedieť poradiť sami a neprísť pritom o život. Jeho súčasťou bude boj so zbraňami, ninjutsu, genjutsu a základné lekárske techniky. Tréning sa bude odohrávať v horách. O nocľah a jedlo je už postarané, vďaka jednej milej pani a jej chatkám. Mojou povinnosťou je poveriť troch schopných ninjov, ktorí by si ten tréning vzali na starosť. Vybrala som vás," objasnila.
"Počkať, počkať," zháčil sa Naruto. "To sa ako namiesto nejakej poriadnej misie budeme starať o malé decká?"
V tomto sa za tú dobu, čo som bol mimo Konohy, vôbec nezmenil...
"Trénovať," opravila ho Hokage pokojne.
"Ale prečo si ich nevezme na starosť ich sensei?" hádal sa ďalej.
"Pretože ho ešte nemajú. Títo mladí ninjovia práve vyšli z akadémie, ale ešte nie sú rozdelení do tímov. Preto poverujem vás."
Zdalo sa, že chce Naruto ešte niečo namietať, ale prerušil som ho.
"Povedali ste, že potrebujete troch ninjov. Kto je ten tretí?" rozhliadol som sa po miestnosti, no nik iný tu nebol. S výnimkou Shizune a Ton-Tona, ale tých by s nami asi neposlala. Či...?
"Sakura predsa. Jej som to povedala už včera a súhlasila. Vaši zverenci budú prespávať v dvoch rôznych chatkách, dievčatá so Sakurou v jednej a chlapci s vami dvoma v druhej," odvetila Tsunade a odpila si z čírej tekutiny v malom poháriku na jej stole.
Naruto si sklamane vzdychol.
On by najradšej prespával tam kde Sakura, ale to sa mu nesplní. Bude to musieť pretrpieť so mnou.
Hruď mi zaplavil akýsi zvrátený pocit zadosťučinenia.
"Dúfam, že tá naša bude aspoň väčšia," zamrmlal si sám pre seba blonďák. "No čo? Chalanov je viacej!" bránil sa, keď ho Tsunade spražila pohľadom.
"Aby si si nenamýšľal, Naruto, pôvodne som namiesto teba chcela poslať Shikamara, ale ten je práve tiež na misii so svojím vlastným tímom, takže som ako náhradu vzala teba. Vieš používať zaujímavé techniky a máš nezvyčajne veľa chakry. Viem si predstaviť, že by si ich vedel celkom pekne naučiť Kage Bunshin no Jutsu. Sasuke má zase sharingan, takže ich môže naučiť rozpoznať genjutsu a so shurikenmi tiež nie je na zahodenie. A Sakura je talentovaný lekársky ninja," uviedla dôvody, prečo tam chce poslať práve nás.
A tak sme išli. Nemyslím si, že som vhodný človek na tréning detí, nemám s nimi trpezlivosť, ale keď si Tsunade myslí, že je to dobrý nápad, vyvracať jej to nebudem. Aspoň dbám na disciplínu, nie ako napríklad Sakura.
"Nechaj ich, Sasuke, nech preskúmajú okolie. Sú to ešte deti," zastala sa ich tesne po príchode na určené miesto, keď som sa chcel hneď začať venovať tréningu. Nakoniec som ustúpil, asi mala predsa len pravdu, je dôležité, aby mali šancu sami si vyskúšať svoje sili a možnosti.
Pani, ktorá nás ubytovala, bola naozaj veľmi láskavá a veľmi dobre varila. V chatkách síce neboli postele, ale zase taký luxus nepotrebovali. Mali by si zvykať, že na misiách budú spávať v spacích vakoch. Ak sa teda vôbec naskytne príležitosť na spánok, niekedy totiž ani to nie je zaručené.
Po obede sme konečne začali trénovať. Naši zverenci boli rozdelení na tri skupinky a každý z nás troch si vzal na starosť jednu. Po nejakom čase sa vždy vystriedali a musím povedať, že to bola naozaj fuška. V každej skupine bolo veľa priemerných žiakov, nejaký ten talentovanejší, ktorého všetci obdivovali a potom teké to poleno, ktorému sa všetci smiali.
Čakal by som, že si najväčšmi obľúbim tých šikovných, lebo s nimi bolo najmenej roboty, no pravda bola úplne iná. Práve pre tie najnešikovnejšie motovidlá som mal najväčšiu slabosť a trvalo mi dosť dlho, kým som si uvedomil, prečo tomu tak je. Tak veľmi mi pripomínali Naruta, ešte na akadémii. Možno aj z nich sa časom stanú tí najlepší ninjovia, hoci o nich všetci pochybujú.
Nebolo ťažké určiť, kto bol v ten večer viac unavený, či naši žiaci, alebo my samotní. Teda aspoň ja som bol poriadne uťahaný a zdalo sa, že Naruto je na tom rovnako. Len Sakura bola čiperná, akoby ju dnešok vôbec neunavil. Buď nie je liečenie tak vysilujúce ako očné techniky či ninjutsu, alebo je pre ňu proste práca s deťmi úplne prirodzená.
"Už nemôžem..." zastonal Naruto, keď sme večer, spolu s celým kŕdľom chlapcov, vošli do našej chatky. Sakura s dievčatami sa už vo vlastnej chatke tiež zberala ku spánku.
"Necítim si nohy. Ako to, že oni sú ešte stále plní života?" nechápal blonďák, narážajúc na malých ninjov.
"Sú to nezničiteľné, posadnuté deti," precedil som pomedzi zuby a Naruto vybuchol do hlasného smiechu.
"Tentokrát s tebou musím súhlasiť."
Chatka bola rozdelená na dve miestnosti. Tá prvá bola veľká ako menšia telocvičňa a okrem spacích vakov tam nebolo nič. V tej mali spať naše "milované" ninja deti.
"Tak, skauti, toto je váš brloh," pokynul som do miestnposti. "Určíme si jasné pravidlá. Žiadne nočné vyliezanie zo spacákov a už vôbec nie vyliezanie z izby-"
"Ani keď budeme potrebovať na záchod?" prerušil ma hnedovalý chlapec s frajerským držaním tela. Ostatní chalani sa zachechtali, akoby povedal niečo oslňujúce.
Prevrátil som očami. "Na záchod samozrejme môžete ísť. Ale ak tu medzi vami uvidíme nejaké bitky či hádky keď vás prídeme skontrolovať, nezaobíde sa to bez trestu. A ponocovanie je na vašu vlastnú zodpovednosť. Verte, že zajtra žiadnych nevyspatých ninjov šetriť nebudeme..."
"Ale no tak, žiadne vychádzanie z izieb? To si neužijeme žiadnu zábavu," prerušil ma opäť ten istý chalan a potmehútsky žmurkol na svojich spolužiakov.
"Nie nie, žiadne bozkávanie s dievčatami túto noc nebude. Ak sa chcete bozkávať, budete si to musieť vybaviť medzi sebou," uzemnil ho Naruto a na tvári mu pohrával nevinný úsmev. Takéto niečo som od neho nečakal a zrejme ani ten drzý chalan, pretože sa začervenal a stíchol.
"Pre istotu vás tu zamkneme, tak dobrú noc," zaželal im Naruto a spoločne sme vyšli z ich izby.
"Hej!" rozčúlil sa tentokrát nejaký blonďák. "Načo potom boli všetky tie pravidlá, keď nás tu aj tak zamknete?"
"Aby ste vedeli, že je úplne jedno, či vás tu zamkneme, alebo nie. Na záchod sa dostanete, dvere sú tam, takže žiaden problém, nie?" usmial sa na nich Uzumaki a otočil kľúčom vo dverách.
"To bolo trochu kruté," upozornil som ho, no plne som s ním súhlasil.
"Tsunade no baachan sa to nedozvie," žmurkol na mňa a spoločne sme zamierili k druhej, oveľa menšej miestnosti. Obom nám spladla sánka.Oproti tej prvej, v ktorej spali decká, bola táto úplný luxus. Dve hlboké prútené kreslá, na zemi huňatý koberec, v kúte jedna posteľ a kozub s horiacim ohňom.
"Tak toto už je lepšie," potešil sa Naruto a hneď sa zvalil do krsla. "Táto misia zase nebude až taká zlá. Oheň v kozube... to nemám ani doma. Ktovie, či Sakuriana izba vyzerá rovnako," zamyslel sa.
Posteľ bola len jedna, takže jeden z nás bude musieť spať na mäkkom koberci v spacom vaku. To nie sú až tak zlé podmienky.
O lôžko sme si strihli.
"Ale no taaaaak!" zahromžil Naruto, keď som vyhral.
"Ja sa kľudne vyspím aj na zemi," prehodil som so sklopenými očami, aby si nevšimol nič podozrivé. Nemôžem za to, že mám preňho takú slabosť.
"To by si vážne urobil?"
"Inak by som to nehovoril," obrátil som sa mu chrbtom a on po mojich pohnútkach viac nepátral. Ale ani posteľ neprijal, vraj som si ju vyhral, takže na ňu mám právo.
"Uuuuf, prvý náročný deň je za nami. Ešte zajtrajšok... a pozajtra sa ide domov," dumal blonďák, ležiac na koberci pri mojej posteli. Ja som mal hlavu podopretú rukou a užíval si to teplo pod perinou. Konečne som si mohol natiahnuť nohy...
"Mali by sme ich ísť aspoň raz skontrolovať, či už spia, ale mne sa tam tak nechcéééé..." zívol si. Ani mne sa už nechcelo vyliezať z postele. Dohasínajúce uhlíky matne svietili na červeno, inak už bola v celej našej izbe tma.
"Podľa mňa netreba. Čo by asi tak mohli robiť. Bozkávať sa?" zažartoval som.
"Nó, napríklad," odvetil a aj napriek tme som vedel, že sa usmieva.
"Neviem akí chalani by sa v ich veku medzi sebou bozkávali."
"Hehe, tak neviem..." zatiahol, akoby premýšľal. "Napríklad... my?"
"To bola nehoda," zopakoval som mu jeho slová a zaspomínal na ten deň, keď sme ešte chodili na akadémiu a náhoda zariadila, že sme sa po bozkali.
Naruto zostal ticho. Podozrivo ticho.
"Bola to nehoda, že?" overoval som si.
Opäť ticho.
Posadil som sa a srdce mi bilo ako o závod. Ak by vyšlo najavo, že to nehoda nebola... Že ma Naruto pobozkal z vlastnej vôle... Bol by som šťastný. Ale nejak som tomu nemohol uveriť.
"Naruto?" môj hlas znel fakt divne. Sakra, čo ak len zaspal?
"Čo je podľa teba nehoda? Keď ma niekto naschvál postrčí, to sa ráta?"
Oblialo ma číre sklamanie. Sám sebe som v duchu vynadal, že som začal v niečo také vôbec dúfať. Naruto ma nemiluje, preňho som len priateľ...
Opäť som si potichu ľahol a obrátil sa ku stene.
"Sasuke? Je ti niečo?" spýtal sa starostlivo.
"Nie, len som unavený. Ako si vravel, máme za sebou náročný deň. Dobrú noc," nechcel som sa k nemu správať chladne, on predsa nemohol za to, čo som práve cítil. Teda, mohol, ale neurobil to vedome.
Zostalo ticho, akoby uvažoval, čím sa ma dotkol. "Ty ma asi nepokladáš za skutočného priateľa," povzdychol si napokon smutne.
"Ako si na niečo také prišiel?" trochu ma to pobúrilo, lebo to nebola pravda. Kvôli komu inému by som sa asi vracal do Konohy?!
"Už od detstva sa k tebe snažím priblížiť, ale vždy, keď začínam mať pocit, že si sa mi aspoň trochu otvoril, znovu sa uzavrieš, akoby si sa bál... Aj teraz. Mal som pocit, že sme sa celkom dobre bavili a zrazu..." ľuskol prstami. "Je späť ten starý, chladný Sasuke."
"Je to... príliš komplikované," zvieralo mi žalúdok, lebo som vedel, že to všetko má len jediné vysvetlenie. Milujem ho.
Ani neviem ako sa mi podarilo zaspať, ale keď som sa prebudil, uhlíky v kozube už boli dávno vyhasnuté a tmu v miestnosti začalo pozvoľna nahrádzať šero. Mohli byť tak štyri hodiny ráno, takže som chcel znovu zavrieť oči a ešte na pár hodín sa ponoriť do spánku, keď som si uvedomil, že ktosi sedí na kresle a civie do prázdna.
"Naruto?" spýtal som sa opatrne a posadil sa. "Prečo nespíš?"
"Nemôžem zaspať," odvetil vyhýbavo.
"Počkať... ako dlho tu už takto sedíš?" nedalo mi to.
"Odkedy si zaspal," povzdychol si a ja som naňho vypleštil oči.
"Ty si v noci vôbec nespal? Ale ako chceš zvládnuť dnešný tréning?" v mojom hlase zaznievalo niečo ako panika. Dosť ma vystrašil. Mohol mi povedať, nech mu prenechám tú posteľ, alebo si ku mne mohol aspoň ľahnúť.
"Nie je to vina toho, že som nemal posteľ," vyčíal z mojej tváre, na čo myslím. "Nie je to prvýkrát, čo som prebdel celú noc. Zvládnem to, nebude to problém."
Naruto mal pravdu, zvládol to. Mal síce kruhy pod očami, čo si všimla aj Sakura, ale tréning tých neúnavných deciek zvládal. Usporiadali sme pre nich totiž súťaž s viacerými úlohami a kým v nej závodili o prvé miesto, my sme mali voľno. Možno mu do kariet nahralo aj počasie, lebo poobede sa spustil taký lejak, že sme sa všetci stiahli dovnútra a usporiadali turnaj v shogi - japonských šachoch.
Miestnosťou sa ozývalo klopkanie dažďa na okná a drvených figúrok na šachovnice.
"Naruto, čo ti preboha je?" spýtala sa Sakura starostlivo, keď si všimla, že obaja podozrivo mlčíme.
"Nemohol som spať," odvetil lakonicky a ani sa na ňu nepozrel.
"Sasuke-kun," uprela na mňa vyčítavé oči. "Túto noc by ste sa mali na tej posteli vystriedať."
Chcel som vyhŕknuť, že som mu to predsa navrhoval už včera, no potom som si povedal, že je to aj tak všetko jedno a prikývol som.
"Vy ste sa pohádali, že?" došlo jej. To, že ani jeden z nás neodpovedal, bolo dostatočne výrečné.
Pršalo až do večera a keďže aj ja, aj Naruto sme boli akosi bez duše, žiadny ďalší tréning sa už v ten deň nekonal. A asi to tak bolo dobre, pretože aj decká začínali posediačky zaspávať. Dvojdňová aktivita ich poriadne zmohla, Naruto zrejme nebol jediný, kto v noci ponocoval. Veď čo sa dá od detí v ich veku čakať? Hľadajú svoje hranice, takže je jasné, že sa snažia zistiť, ako dlho vydržia nezaspať.
"Nadenes už máme asi všetci dosť," prehovorila nahlas Sakura a pokynula dievčatám, aby sa zdvihli a presunuli sa do svojej chatky. "Pre vás platí to isté. Bežte sa vyspať," prikázala nám, no jej pohľad hovoril skôr niečo ako udobrite sa.
Opäť sme zapadli do svojej vyhriatej izby. Tá milá pani, ktorej to tu patrilo, opäť zapálila oheň v kozube, čo nebolo na škodu, pretože vonku sa poriadne ochladilo a ešte stále neprestávalo pršať.
Tentokrá som si obsadil miesto vedľa postele - na koberci.
"Vravel som predsa, že to nebolo kvôli posteli," zamračil sa Naruto a neochotne si na ňu sadol. Už bol prezlečený do pyžama, tak som si z neho vzal príklad a tiež sa prezliekol.
"Tak mi povedz nejaký iný dôvod, prečo si celú noc nespal," skrútil som si spací vak pod hlavu, aby som ho použil ako vankúš, v izbe už bolo totiž dosť teplo.
"A keď poviem, ľahneš si do postele ty?" nadvihol obočie.
Na moment som zaváhal a nakoniec prikývol.
"Premýšľal som."
"To je všetko?" cítil som sa podvedený.
"Premýšľal som o tej puse a... o nás," priznal a zanovito sa mi pritom nedíval do očí, takže som nevedel, či si zo mňa strieľa, alebo čo. "Pokúsil si sa ma pobozkať? Myslím vtedy, keď sme išli za Tsunade no baachan, aby nám dala misiu," spýtal sa.
"Prečo odbočuješ od témy? Ja som chcel vedieť, prečo si celú noc nespal."
"V podstate... neodbočujem. Súvisí to spolu. Stále sa k tej našej puse na akadémii vraciaš, takže by som ti mal asi povedať pravdu. Nebola to nehoda. Ja... Chcel som ťa pobozkať. Pretože..." prekvapene na mňa vypleštil oči, keď som mu priložil ukazovák k perám. Vzápätí som ho nahradil vlastnými ústami. Pulz sa mi dvojnásobne zrýchlil, keď som zavrel oči a vnímal len jeho pery... jeho chvejúce sa dlane tesne pri tých mojich a jeho horúci dych na mojom líci.
"Teraz je skóre vyrovnané," podotkol som potichu. On ma pobozkal vtedy, ja jeho teraz.
"Takže som mal pravdu..." Naruto si to povedal skôr sám pre seba ako pre mňa.
"V čom?"
Obrátil na mňa svoje jasnomodré oči a po prvýkrát v ten deň sa úprimne usmial. "V tom, čo som si myslel."
"A čo si si myslel?" bože, lezie to z neho ako z chlpatej deky. Nemôže to povedať všetko naraz?
"Že ma miluješ."
"Podľa čoho tak usudzuješ?"
"Podľa toho, že si ma práve pobozkal."
"Fajn. Môžem teda predpokladať, že ma miluješ tiež? Aj ty si pobozkal mňa," usmial som sa. Podľa výrazu v jeho tvári mi bolo jasné, že som trafil do čierneho. Vstal som zo zeme a chystal sa priľahnúť si k nemu do postele.
"Čo robíš?" nechápal.
"Nebol si to náhodou ty, kto ma prinútil k dohode o posteľ?"
"Máš pravdu, vysvetlil som ti, prečo som nespal, takže posteľ je tvoja," pokúsil sa z nej vyliezť, ale ja som ho nepustil. Ľahol som si k nemu a silno ho stisol v náručí.
"Dohoda znela, že si ľahnem do postele a nie, že ty z nej odídeš. Nedovolím ti spať na zemi. A už vôbec nie po tom, čo si mi povedal, čo ku mne cítiš."
"Ale ja som ti nič nepovedal!" bránil sa a očividne nevedel, či sa mnou má nechať objímať, alebo sa mi má radšej vytrhnúť.
"To je pravda," zvážnel som. "Takže mi to musíš povedať. Čo ku mne cítiš? Ale pravdu!"
"Mám nejaké možnost?" zatváril sa blonďák ublížene a ja som si nemohol pomôcť, musel som sa opäť skloniť k jeho perám a vtisnúť mu na ne nežný bozk.
"Máš dve. Nie, počkaj! Tri. Buď ma miluješ, miluješ alebo miluješ. Jednu z tých troch si vyber," zaškeril som sa.
"A možnosť - nenávidím Sasukeho Uchihu - je kde?"
"Taká nie je," vysvetlil som mu a zvalil ho pod seba. Potom som zvážnel. "Ale vážne, Naruto. Nechal by si sa zapliesť do tohto rozhovoru a tejto situácie, ak by si po mne ani trochu netúžil?" bola to len rečnícka otázka, v skutočnosti som to už vedel.
"To asi nie," sklopil zrak niekam na moju hruď a ja som mal pocit, že za chvíľu explódujem šťastím. To boli zatiaľ prvé slová, ktoré potvrdzovali moje najväčšie túžby. Žeby o mňa naozaj mohol mať záujem...?
"Aj ja ťa milujem, Sasuke," zašepkal najtichšie ako sa dalo.
Kým som sa rozplýval šťastím, Naruto ma nežne chytil za bradu, aby ma mohol pobozkať. Vďačne som mu to dovolil a obtočil mu jeho ruky okolo môjho krku, lebo som mal pocit, že zrazu nevie čo s nimi. Zato ja som o tom mal dosť jasnú predstavu. Chcel som sa ho dotýkať, takže moje prsty zablúdili pod jeho vrchný diel pyžama. Cítil som, ako sa mu z toho dotyku chvejú brušné svaly a aj to, že celý sála horúčavou. Nečudoval som sa, bolo tu dosť teplo a to ani nemusel byť prikrytý perinou. A ešte tu mal aj mňa a ja som hrial ako piecka, lebo jeho prítomnosť ma neskutočne rozpaľovala. Hlavne keď som mal možnosť preskúmavať a hladiť prstami jeho hruď. Zavadil som o bradavku a chlapec slastne naklonil hlavu do strany.
"Sasuke...nemali by sme tu robiť takéto veci... Hneď vedľa sú tie decká..." vydýchol vzrušene.
"Všetci už spia, navyše majú zakázané vychádzať z izby," upokojil som ho a presunul sa ústami na jeho krk. Dával som dobrý pozor, aby som zachytil každý trasľavý nádych vychádzajúci z jeho úst. Zneli tak nádherne...
Oprel som sa lakťami o matrac, aby som na ňom neležal celou svojou váhou a zámerne som pohol stehnom medzi jeho nohami. Zastonal a ja som veľmi jasne cítil jeho tvrdý horúci problém.
"Ale... čo ak nás takto uvidí, ...ah! Saku...ra," vyslovil s námahou.
Túžil som cítiť viac, takže som ho chytil pod kolenami a začal sa svojím rozkrokom trieť o ten jeho. Bolo to úžasné, do celého tela mi vystreľovali silné impulzy a nútili ma zvýšiť tempo aj intenzitu. Naruto si prikryl dlaňou ústa, aby umlčal svoje vzdychy.
"Mám zam-hmhh... zamknúť?" spýtal som sa a chcel som vstať, ale zastavil ma.
"Nie..." zašepkal mi do ucha, stiahol ma znovu na seba a keďže som sa prestal pohybovať, začal on.
Rukou opatrne zablúdil pod lem mojich pyžamových nohavíc. Nechal som ho, chcel som vedieť, kam sa až odváži zájsť. Pár sekúnd opatrne kĺzal po mojej horúcej pokožke, no akonáhle sa končekmi prstov dotkol môjho prirodzenia, ucukol, akoby sa popálil.
"Šššš... pokojne," chytil som ho za bradu a donútil ho, aby sa mi pozrel do očí. "Nechaj to na mňa, dobre?" prikývol a zostal bez pohnutia ležať. Snažil sa byť pokojný, ale aj napriek tomu z neho vyžarovala nervozita.
Chcel som mu dokázať, že ho naozaj milujem a že to, čo s ním chcem teraz robiť, bude veľmi príjemné pre nás oboch. Zbavil som nás nadbytočného oblečenia na vrchnej polovici tela. Bozkami som obdarovával pokožku na jeho hrudi, brušku a zašiel som aj nižšie. Pomaličky som mu stiahol aj pyžamové nohavice a odhalil tak jeho stoporenie. S ústami tesne pri jeho špičke som sa mu zadíval do tváre. Sťažka dýchal a bez pohybu čakal, čo bude nasledovať.
Opatrne som vzal jeho prirodzenie do úst a skúmal, čo mu spôsobuje najväčšiu slasť. Ešte nikdy som so žiadnym mužom nespal, takže aj pre mňa to bolo niečo úplne nové.
Jeho precítené výkriky však aj vo mne vzbudzovali nesmiernu túžbu, čo sa už nedalo dlhšie vydržať. Zašiel som rukou medzi vlastné nohy a začal som sa ukájať. Lenže to dlho nestačilo, takže som si po chvíli stiahol nohavice a naslinenou rukou prešiel po svojom stoporenom penise, aby som mohol zájsť ďalej.
Možno aj preto, že som presne nevedel ako to spolu dvaja muži robia, som doňho vnikol bez prípravy a spôsobil mu tak bolesť.
"Naruto... Prepáč, ja... nechcel som ti ublížiť," zľakol som sa jeho bolestného vzdychu a chcel z neho vystúpiť, no nedovolil mi to.
"To nič. Je to... Neviem ten pocit presne pomenovať..." pošepkal.
"Bolestivé? Neznesiteľné?" hádal som s ľútosťou v hlase.
"Dokonalé," vyviedol ma z omylu a prvýkrát proti mne prirazil. Takmer som vykríkol, šokovalo ma, aké to bolo úžasné... Vždy som si predstavoval, aké by to bolo, milovať sa s Narutom, no toto predčilo aj tie najúžasnejšie predstavy.
Začal som do jeho konečníku prudko prirážať, povzbudzovaný Narutovými vzdychmi, ktoré teraz už neboli bolestné, ale naopak. Plné slasti. Obaja sme sa tieto prejavy snažili tlmiť v hlbokých bozkoch, no ani to nepomáhalo. Posteľ vŕzgala ako divá, ale ani to sme si nevšímali. Jediným naším cieľom v tejto chvíli bolo, dosiahnuť vrchol.
Vlna orgazmu ma zaplavila tesne po Narutovom hlasnom výkriku, ktorý oznamoval, že sa chlapec urobil. Zvalil som sa na posteľ vedľa neho a niekoľko minút sa vznášal v nebeských výšinách, kým sa nám neukľudnil dych a my sme nezaspali vo vzájomnom objatí.
Na druhý deň, pri ceste domov, sme boli obaja oddýchnutí a dobre naladení. Stále sme medzi sebou vtipkovali a vysielali jeden k druhému veľavravné a vášnivé pohľady.
Zato Sakura neustále zívala a ledva držala oči otvorené.
"Jedno dievčatko malo v noci horúčku, takže som ju liečila," vysvetľovala nám. "Takmer celú noc som pri nej presedela. Ona je teraz úplne v poriadku..." prerušilo ju vlastné dlhé zívnutie, "a ja sa cítim ako po preflámovanej noci. Ako je možné, že ste po toľkom trénovaní detí tak dobre naladení? Ja sa teším, keď konečne prídem domov a budem sa môcť pohodlne vyspať," zavzdychala.
"Proste sme si v noci len dobre oddýchli," vysvetlil jej Naruto nevinne a keď si bol istý, že sa nepozerá, potmehútsky na mňa žmurkol.
Dúfam, že do tých hôr a chatky ešte niekedy zavítam. Odteraz je to najkrajšie miesto mojich spomienok.
naozaj prekrasne a dokonca to davalo aj zmysel a to yaoi podla mna nemalo chybu hihihi