close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Otrok zlého svedomia 7

2. listopadu 2015 v 17:24 | Miu |  Otrok zlého svedomia
Ahojte ^^ ani nechcem vidieť, ako dlho som už nič nepridala... Musím trochu zamakať, lebo za posledné dni som ani nepísala :D
Yaaay, tak sme teda boli s Mei na tom Halloweenskom otaku zraze a myslím, že môžem za nás obe povedať, že sa nám tam veľmi páčilo :D Ďakujem organizátorom a všetkým ľuďom, ktorí so mnou ten deň (večer) strávili, veľmi som sa s vami bavila :33
Ale dosť rečí, nech sa páči, tu máte poviedku :D



To, že sa so mnou Itachi po tom nočnom zážitku bavil úplne normálne, ma veľmi potešilo. Neviem prečo, ale čakal som, že medzi nami bude zostávať trápne ticho a nebudeme si vedieť navzájom pozrieť do očí. Chvalabohu, nič podobné sa nestalo.
Itachi bol veľmi milý, ale to on býval vždy a na každého. Striehol som aspoň na jediné slovko, ktorým by odôvodnil to, čo sa medzi nami stalo. Alebo, ktorým by to aspoň spomenul, aby som si bol istý, že to nebol len výplod mojej nadmerne veľkej fantázie. Možno som sa niečoho takého nedočkal kvôli tomu, že takmer stále bol s nami Sasuke.
Nie, že by som pred ním chcel niečo také udržať v tajnosti kvôli sebe. Za normálnych okolnosí by som to svojmu najlepšiemu priateľovi povedal, ale... za normálnych okolností by môj priateľ nebol v depresii a muž, ktorého milujem by nebol jeho brat. Bojím sa, že keby sa o tom dozvedel, stalo by sa niečo zlé... Totiž, asi nie je zvykom, že váš brat a zároveň jediný člen rodiny má niečo s vaším nalepším priateľom.
Mal som strach o to, ako by reagoval, preto som sa snažil vytisnúť spomienku na tú noc z hlavy, aby som sa k nej nemusel stále vracať a prestal dúfať, že z toho bude niekedy niečo viac. Avšak každý pohľad do Itachiho očí a každý náhodný dotyk s ním vo mne vyvolával tak silné pocity, že som z nich vždy bol ešte hodnú chvíľu trochu mimo.

Potreboval som sa o tom s niekým porozprávať a jediný, kto pripadal do úvahy, býval v byte, pred ktorým som práve stál. Chcel som zazvoniť na zvonček, no kým som tak stihol urobiť z okna mojej kamarátky sa ozval jej veselý hlas. Zrejme s niekým telefonovala.
Zodvihol som zo zeme malý kamienok a hodil jej ho do okna. Asi ho nepočula, tak som vzal o niečo väčší. O niekoľko sekúnd na to už vykukla von aj s telefónom pri uchu.
"Prepáč Ino, zavolám ti neskôr, mám návštevu," povedala a zmyzla z môjho zorného poľa.

"Počkaj, počkaj... to myslíš vážne?" zarazila sa ružovovláska, keď som sa jej priznal, že milujem Sasukeho brata. Vydýchol som si, pretože to vedel konečne aj niekto iný ako ja, no zároveň mi zovrelo žalúdok nervozitou.
"Myslíš, že by som o tom vtipkoval?" pozrel som sa na ňu smutne.
"Prepáč, tak som to nemyslela, len... ma to trochu prekvapilo, to je všetko. Nevedela som, že si gay," povedala a hneď mala u mňa desať bodov za to, ako nenútene to vyslovila.
"Asi by som o tom nemal povedať Sasukemu, že?" uisťoval som sa.
"Nó..." Sakura zneistela. Dobre, že som za ňou zašiel, predsa len, je dievča, takže bude vedieť, ako by tá informácia mohla na Sasukeho zapôsobiť.
"Podľa toho, ako je na tom Itachi. Je možné, že medzi vami bude niečo viac?" skúmavo si ma premerala a ja som sčervenel ako jesenné lístie.
"Eh... to nemôžem vedieť..." vykrúcal som sa z toho a Sakura moju neistotu pochopila tak, že nechcem zakríknuť niečo, čo ešte nie je isté.
"Chápem, takže možnosť vzťahu by tu aj bola, ale ty sa bojíš, že sa to dozvie Sasuke a znovu bude na dne," presne vyjadrila moje pocity slovami.
Ktovie, aký názor má Sasuke na homosexuálov? Keby som to vedel, pomohlo by mi to určiť situáciu, no pokiaľ si pamätám, nikdy sme sa o tom nejak vážnejšie nerozprávali. Hoci, keď si spomeniem na tú príhodu, keď sa kvôli drogám dostal do nemocnice...
Vtedy sa ma pokúsil pobozkať. Ale pravda je taká, že v stave v akom sa vtedy nachádzal by sexuálne obťažoval možno aj bezdomovca.
"Presne to mi už dlhšie vŕta hlavou. Myslíš, že by sa to mohlo stať? Mohlo by ho to zistenie rozhodiť?"
Sakura na niekoľko dlhých sekúnd zmĺkla. "Nechcem kaziť tvoje nádeje, ani ti diktovať čo máš robiť, ale myslím, že bohužiaľ tu tá možnosť je. Ak chceš Sasukemu pomôcť, nemal by si mu o tom hovoriť. Aspoň zatiaľ nie," poradila mi súcitne.

Vzal som si jej slová k srdcu a všetky tajné sny a fantázie týkajúce sa Itachiho som si začal zakazovať. Kedyoľvek sme sa ocitli niekde sami, opúšťal som izbu so slovami, že mám domáce úlohy, alebo som sa išiel proste prejsť. Predstava, že sa k Itachimu zrazu správam tak chladne ma ubíjala, hlavne keď som vedel, že Itachi netuší, kvoli čomu sa tak chovám.
On však nedával najavo žiadne prekvapenie ani smútok. Akoby si presne vedel domyslieť, čo sa odohráva v mojom vnútri. Jeho povahe som nedokázal nič vytknúť a každým dňom som ho miloval viac a viac...
"Naruto?" ozval sa v jeden večer potichu, keď som znovu chcel opustiť dom, aby som nemusel zostávať v jeho prítomnosti a podliehať pokušeniu.
Bolo to asi včera. Alebo predvčerom...?
Otočil som sa a zachytil jeho láskavý pohľad. Akoby mi skrz oči dokázal vidieť priamo do duše. Čo tým dlhým očným kontaktom chcel povedať? Možno...
"Naruto!" z úvah ma prerušil Sakurin naštvaný hlas a ja som mal pocit, akoby som sa práve zobudil. Ružovovláska stála vo dverách triedy a zdalo sa, akoby na mňa kričala už niekoľkýkrát. Celá trieda na mňa vypliešťala oči, vrátane staručkého profesora, ktorého sme mali na matematike.
"Á-áno?" spýtal som sa neisto. Sakra, zase tá moja zasnívanosť! Mal som chuť prepadnúť sa pod zem.
"Poď von, práve som ťa vypýtala z hodiny. Ide o..." nedopovedala a veľavravne na mňa pozrela, "o toho zubára."
Preľaknuto som sa postavil z miesta a s ospravedlnením vyšiel z triedy. Prehliadku u zubára som absolvoval nedávno, takže to bola len výhovorka a podľa Sakurinej tváre som hneď vedel, o koho ide.
"Kde je?" spýtal som sa, obliekajúc si kabát a obúvajúc si topánky. Ani som nemusel vysloviť Sasukeho meno.
"Ja neviem," zavzlykala.
Fajn, tak toto bude tvrdý oriešok. Potrebujem zistiť, čo sa vlastne stalo. Pozorne som si vypočul Sakurine vystrašené slová. Snažila sa hovoriť rýchlo, aby sme stratili čo najmenej času.
"Už ráno bol nejaký divný. Mala som tušiť, že naňho zas lezie tá jeho depresívna nálada, lenže ešte včera bol úplne normálny, nemohla som vedieť..."
"Sakura, to mi vysvetlíš neskôr. Teraz chcem vedieť, čo sa stalo!" napomenul som ju prísne.
"Jeden chalan ho začal cez prestávku provokovať. Najprv to bolo normálne, no potom ten chalan udrel na citlivú strunu. Nazval Sasukeho... vrahom vlastných rodičov," povedala váhavo.
Zahryzol som si do pery.
"Mal si vidieť ten výraz v jeho tvári, už dlho som sa tak nebála. Myslela som si, že toho chalana prebodne nožnicami, alebo aspoň zbije, no on sa len postavil a začal utekať. Rozbehla som sa za ním, lenže stratil sa mi z dohľadu. Bola som sa pozrieť uňho doma a keď tam nebol, bežala som rovno za tebou," dokončila.
Spoločne sme vybehli pred školu, lenže už vtedy som zaváhal, ktorým smerom sa pustiť.
"To nemá cenu, môže byť kdekoľvek!" zvolala hystericky Sakura a rozplakala sa.
"Staré bytovky," blyslo mi hlavou a rozbehol som sa najkratšou cestou k nim. Sakura sa trochu nechápavo pobrala za mnou.
"Myslíš tie, kde bývajú feťáci?" ubezpečovala sa znechutene.
"Presne tam, raz sme ho odtiaľ predsa už privliekli, nie?" presviedčal som ju.
To otrasné špinavé miesto, ktoré mi predtým pripadalo tak desivo, som teraz prešiel bez žmurknutia okom a vošiel rovno do rozpadávajúcej sa miestnosti, ktorej chýbala polovica steny. Keď ma tam Sakura videla vchádzať, prikryla si dlaňou ústa a spomezdi pier sa jej vydralo zdesené zasyknutie.
"Kam to preboha leziaš?! Chceš aby ťa tam nejakí idioti zavraždili?!"
Len som nad jej panikou prevrátil očami. V miestnosti to páchlo ako v chlieve, na zemi sa váľali fľaše od čuča a plno drobných striekačiek. Prevracal sa mi z toho žalúdok, no nemohol som cúvnuť.
"Vypadni!" ozvalo sa mi za chrbtom a ja som sa v momente otočil. Stála tam akási špinavá ženská, oči mala podliate krvou a jej vlasy vyzerali, akoby sa ich nikdy nedotkol hrebeň.
"Pre-prepáčte," zakoktal som preľaknuto, pretože ženská zvierala v ruke akýsi hrdzavý nôž, ktorým by som nerád dostal do brucha.
"Neospravedlňuj sa a vypadni!" zamávala predo mnou svojou zbraňou.
"Nie je tu Sasuke Uchiha?" odvážil som sa spýtať.
"Nikoho takého nepoznám, zajačik," prezerala si ma úlisne.
"Má čierne vlasy a je asi v mojom veku..." neustále som pred ňou cúval, pretože jej už dochádzala trpezlivosť.
"Ahá, tento zajačik? Ten tu už dlho nebol, vyrazili sme ho odtiaľto. Nemohli sme riskovať, že ho tu bude stále niekto hľadať a nájde tu aj nás," vysvetlila mi.
Asi narážala na to, že sme si sem preňho vtedy prišli... Nemal som však čas ďalej rozmýšľať, pretože tá striga sa stále blížila aj so svojím nožíkom.
Zrazu sa ozvala tupá rana a ženská spadla v bezvedomí na špinavú zem.
Neveriacky som sa díval na bledú, ale odhodlanú Sakuru, ktorá stála za feťáčkou s kusom dreva v ruke, ktorým ju práve z celej sily ovalila po hlave.
"Dúfam, že som jej veľmi neublížila!" preľakla sa a ihneď sa k žene sklonila. Zato ja som sa musel usmiať.
"To bolo super," pochválil som ju.
"Nemala by som zavolať sanitku?" stále sa strachovala.
"Zbláznila si sa? Tá žena ma chcela podrezať! Nevymýšľaj a poď, musíme nájsť Sasukeho..." chytil som ju za ruku a ťahal preč od miesta činu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ivana-chan | 2. listopadu 2015 v 19:34 | Reagovat

no tak to nie to bol koniec som zvedava kde sa sasu stratil a co sa mu stalo ci sa chudak zase niekde nezdrogoval alebo horsie no ale ten chala mu teda vedel co povedat ......
som zvedava ako sa to vyvynie medzi narutom a itachym tak len rychlo rychlo dalsi diel.....
som rada ze ste si to tam uzili skoda ze byvam na druhom konci slovenska......

2 Yuki | E-mail | Web | 2. listopadu 2015 v 19:44 | Reagovat

S touhle sérií jsem začala včera večer. Upřímně mě nadchla. Už zpočátku bylo jasné, že tohle nebude o Narutovi a Sasukem. Namísto toho jsi dala jiný pár, který mě zcela zaskočil a vlastně jsem jej ani ještě nečetla. Tak teď jsem se seznámila. Zpočátku se mi ti dva líbili, a vlastně i stále líbí... Jen začínám mít z Itachiho špatný pocit a čekám, kdy se z něj vyklube zlý člověk, který něco provedl svému bráškovi a proto se teď o něj tak stará. Jako kdyby měl z něčeho pocit vinny.
Délka je skvělá, dobře napínáš.
Sakura se docela tenhle díl vytáhla na správnou bránící kamarádku! Překvapila mě, ale i ona má přeci nějakou sílu.
Těším se, až budu znát všechny odpovědi na své otázky, takhle to tomu dává ale krásnou atmosféru tajemna a nedočkavosti (prostě ta chvíle, kdy budu sledovat blog a čekat na pokračování).
Uvidíme, jak se příběh bude nadále vyvíjet. Přeji ti hodně inspirace a chuti a hlavně času k psaní téhle povídky :-)

3 Mei | Web | 2. listopadu 2015 v 21:16 | Reagovat

Miuno! >.< okamžitě přidej další kapitoly! Já vím, že je máš hotové! Nenapínej nás! Dělej! Nebo s tebou už nikdy nepůjdu do stromu! >.< ♥♥♥ xD

4 Miu | Web | 3. listopadu 2015 v 18:01 | Reagovat

[1]: Snáď sa stretneme niekedy nabudúce ;)
[2]: Wau, ďakujem za tak dlhý komentár :-) to človeka poteší a povzbudí... Len dúfam, že ťa koniec tejto poviedky nesklame (zostávajú totiž už len dva diely) keď to nebude presne podľa tvojich očakávaní... :D Ale som rada, že sa ti aspoň zatiaľ páči, veľa to pre mňa znamená :-)
[3]: Ale pôjdeš :D Inak, spolužiačky ma chcú do Stromu zatiahnuť tento piatok -_- už zase... takýmto tempom neskončím dobre xDDD

5 Yuki | E-mail | Web | 3. listopadu 2015 v 18:18 | Reagovat

[4]: Tak to jsem ráda za takový účinek. A už jenom dva díly? To mě jaksi zaskočilo :-D Přesto se těším, až zjistím konec této povídky. Tak nás dlouho nenapínej :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama