close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Blog je neaktivní!

Nový blog zde.

Otrok zlého svedomia 8

8. listopadu 2015 v 18:48 | Miu |  Otrok zlého svedomia
Áno, zase som neaktívna, že? Mám momentálne trochu zvláštne obdobie ohľadom vzťahov s ľuďmi, (ale to asi vždy.) Väčší problém však je, že som bez nápadov, ľudia moji drahí... :/ Snáď to prejde, pretože to by bol dosť problém...
Je načase dať sem predposledný diel tohto ItaNaru (Mei by ma asi zabila, keby som to sem dnes nedala xDDD)
Tak si to užite :3



"Sakra, nikde nie je!" lamentovala Sakura, keď sme sa opäť ocitli pred barákom Uchihov.
"Možno už je doma," navrhol som a chystal som sa odomknúť dvere.
"Keď som tu bola na začiatku, doma nebol," varovala ma Sakura, ruky nešťastne založené na hrudi.
Ale mohol by tu byť teraz, pomyslel som si a vybehol som na poschodie, kde mal Sasuke izbu.
"Sasuke?!" zakričal som z plna hrdla. Vo svojej izbe nebol, ale kúpeľňa bola zamknutá a mne sa v tej chvíli úplne podlomili kolená, keď som si uvedomil, čo by som tam mohol nájsť. Na toto som nemal žalúdok.
"Sakura!" zakričal som na ňu a hlas mi zvlášťne preskakoval.
Môj mozog reagoval akosi spomalene. Viem len, že som cítil obrovský strach z najhoršieho. Videl som Sakuru, ako odomyká dvere náhradným kľúčom, otvára ich a nám sa naskytol ten najhorší pohľad, aký som si len vedel predstaviť, a ktorý nás oboch bude určite mátať v zlých snoch ešte dlhé roky.
Nesmieš omdlieť, Sasuke potrebuje tvoju pomoc, nemôžeš sa naňho teraz vykašľať, vravel som si v duchu a to jediné ma dokázalo udržať pri vedomí.
Sasuke ležal vo vani, ktorej voda bola sfarbená do červena od krvi. Krv ešte stále vytekala z rezných rán na čiernovláskových zápästiach a jeho hrudník sa nepatrne zdvíhal a klesal, takže ešte stále žil.
Snažil som sa presvedčiť sám seba, že to nie je tak zlé ako to vyzerá, že vďaka vode sa zdá, že je krvi oveľa viac.
"Naruto!" Sakurin hlas ku mne prichádzal akoby z veľkej diaľky. Alebo sa mi to len zdalo a v skutočnosti ma nikto nevolal?
"Naruto! Volaj záchranku!" teraz už som ju počul aj videl celkom jasne. Bola síce bledá a vystrašená, ale neplakala. Ako dokáže byť tak silná...?
Namiesto volania záchranky som priskočil k Sasukemu a vytiahol som ho z vody. Ďakoval som bohu, že sa neutopil. Sanitku, ktorá prišla o pár minút, musela zavolať Sakura.

***

Po prvýkrát za veľmi dlhú dobu som sa modlil k bohu.
Prosím, daj aby to Sasuke prežil. Musí prežiť...
Bol tu doktor, no jeho slová som púšťal jedným uchom dnu, druhým von. Jediné, čo som videl, bol tieň zúfalstva, ktorý postupne pohlcoval Itachiho krásnu utrápenú tvár.
Bože prosím, daj, aby sa netrápil. Daj, aby sa už v živote nemusel trápiť tak, ako teraz...
"Robíme čo môžeme, ale zatiaľ vám bohužiaľ nevieme povedať nič isté, stratil strašne veľa krvi," doktor sa rýchlym krokom pobral preč, až za ním biely plášť vial ako plachta na plachetnici. Buď sa veľmi ponáhľal za pacientom, alebo sa len nechcel pozerať na naše tváre, v ktorých sa odzrkadľovala bolesť. Musel takých vidieť za svoju doktorskú kariéru veľa...
Prechádzal som sa po nemocničnej chodbe tam a späť a podvedome vnímal Sakurin tichý plač niekoľko metrov od nás. Bola silná, ale toto už na ňu bolo príliš.
Itachi nehybne sedel na stoličke a díval sa do prázdna. Človek by povedal, že je to len socha, bledý na to bol dosť. Ja som na rozdiel od toho zastaviť nemohol. Pohyb mi doprial aspoň akú-takú útechu.
Trvalo nekonečných štyridsať minút, kým k nám pristúpil iný doktor a oznámil nám, že sa im Sasukeho podarilo stabilizovať. Tento doktor už neutekal. Asi sa nám na tvárach ukázala aspoň čiastka toho, ako veľmi sa nám uľavilo, pretože sa usmial.
"Je v bezvedomí a ešte niekoľko dní bude, ale bude žiť," keď som toto počul, sadol som si na lavičku, moje nervy sa po niekoľkohodinovom napätí konečne uvoľnili a ja som zaspal.
Nevedel som o sebe až do večera. Už som však nesedel na nemocničnej chodbe, niekto ma preniesol na pohodlnejšiu pohovku v čakárni. Asi meter odo mňa sedeli Itachi so Sakurou a potichu sa zhovárali.
"...áno, to by som chcela. Byť silná ako on. Keď len tak neohrozene vbehol do toho feťáckeho úkrytu..." počul som len útržky Sakuriných slov, pretože šepkala.
"...a keď ho začal vyťahovať z vody a zachraňovať ho, aby nevykrvácal, kým príde sanitka... ...ja som sa ho bála vôbec dotknúť... ...vyzeral tak pokojne..."
To hovorí o mne? Ale ja som sa predsa cítil rovnako ako ona! Vôbec nie som tak silný a pokojný ako oni dvaja... A nebyť Sakury, zabila by ma ženská s nožom.
Posadil som sa, aby som umlčal ich tichú vravu o mne, pretože mi bolo fakt trápne.
"Už si hore?" prvý si to všimol Itachi. Na tvári sa mu dokonca mihol letmý úsmev. "Sestrička nás vyháňa, vraj tu v noci nemáme čo robiť."
"Ako je Sasukemu?" bola moja prvá otázka po prebudení.
"Tak ako pred niekoľkými hodinami. Je v bezvedomí, prebudí sa tak o dva až tri dni. Bude v poriadku," pozrel sa na mňa aj na Sakuru a v očiach sa mu zaleskli slzy. "Vďaka," zašepkal síce potichu, no to slovo snáď ešte nikdy nebolo povedané s takou úprimnosťou ako teraz od neho. "Zachránili ste Sasukemu život."
"Nemuselo sa to vôbec stať, keby som za ním bežala hneď a nestratila ho z dohľadu..." povedala Sakura previnilo a sklopila pohľad.
"Nebežala si za ním hneď? A čo si teda...?" ani som nestihol dopovedať svoju prekvapenú otázku.
"Koledoval si o to. Ten chalan, ktorý ho provokoval... Len som mu trochu... zmaľovala ksicht," priznala previnilo.
S Itachim sme si vymenili krátke pohľady a pri predstave, ako Sakura mláti nejakého svojho spolužiaka, sme museli vyprsknúť smiechom.
Tá krátka veselosť pôsobila na zmučený organizmus ako liek. Mal som pocit, akoby som sa už tak dlho schuti nezasmial, že mi úplne ochabli svaly na tvári.

V tú noc som videl Sasukeho, ako sa topí vo vlastnej krvi. Zdesene som stál vo dverách, kým červená tekutina pomaly pretekala cez okraj vane a kvapkala na dlážku kúpeľne... O chvíľu však už nepretekala, ale liala sa plným prúdom. Počul som niekoho výkrik, ktorý neprestával. Prečo neprestáva?! Nech je už ticho!
Zrazu sa tá hrôzostrašná scéna stratila a jediné čo sa predo mnou objavilo, bola Itachiho bledá tvár. Jeho kruhy pod očami boli priam strašidelné.
"Ššššš... Naruto, už bude dobre... Bol to len sen," utišoval ma, pretože výkrik vychádzal z môjho vlastného hrdla. Hneď ako som si to uvedomil, stíchol som. Bol som zmätený, chvíľu som ani nevedel kde som.
"Itachi... kde je Sasuke?!" rýchlo som vstal, nevšímajúc si, že mám na sebe len spodné prádlo a voľné tričko. Chcel som sa rozbehnúť do kúpeľne, ale Itachi ma chytil za zápästie a nedovolil mi to.
"Upokoj sa, Naruto, Sasuke je v nemocnici," zahľadel sa mi do očí a nedovolil mi odvrátiť sa. "Spomínaš si?"
Pomaly mi to dochádzalo. Avšak slzy, ktoré sa mi medzitým skotúľali po lícach sa už zastaviť nedali a keď si ma Itachi privinul ako malé dieťa, nedokázal som zastaviť ich prúd a rozvzlykal som sa mu na ramene. Všetok ten strach, smútok a zúfalstvo, ktoré sa vo mne za tie týždne a mesiace hromadili, sa teraz začali drať na povrch a pomocou sĺz opúšľali moje telo. Ako hrádza, ktorá v jednom momente prestane zvládať nápor vody a prelomí sa. Bol to tak oslobodzujúci pocit, že hoci som sa za seba strašne hanbil, neprestával som, až kým sa všetka trpkosť nevytratila. A Itachi ma po celý ten čas zvieral v náručí a jemne kolísal. Na anjelov neverím, ale keby som veril, Itachi by bol jedným z nich.
"Prepáč," ospravedlnil som sa mu, keď mi zotrel poslednú slzu. Bolo mi z toho naozaj trápne, najmä keďže som si uvedomil, že sme v rovnakej situácii ako v tú noc...
"To nič... Už je dobre..." šepkal upokojujúco.
"Som tak slabý," hneval som sa sám na seba, no bál som sa akokoľvek zvýšiť hlas, aby sa jeho objatie náhle kamsi nestratilo.
"Práve naopak. Si silný. Aj ty, aj Sakura, obaja ste úžasní a neviem, čo by som si bez vás počal. Nebyť teba, Naruto, Sasuke by asi skončil niekde v detskom domove," presviedčal ma, no ja som aj naďalej vrtel hlavou.
"Keby som bol silný, dokázal by som povedať osobe, ktorú milujem o svojich citoch," zašepkal som, takmer si neuvedomujíc, čo práve robím.
"To nie je znak toho, že si slabý," presviedčal ma naďalej o mojom charaktere.
Prečo ma tak preceňuje? Vidí vo mne samé dobré vlastnosi... A pritom je to práve on, kto má tú najkrajšiu povahu na svete...
"Kiežby Sasuke dokázal začať nový život... Kiežby som ja dokázal zabudnúť na všetok ten smútok a začať odznova..." povzdychol som si odovzdane.
Itachiho štíhle telo sa zrazu naklonilo nado mňa, až som sa celý zachvel.
"Tak zabudni. Skús všetko pustiť z hlavy. Aspoň na túto jednu noc, Naruto..." zašepkal mi do ucha tesne predtým, ako ma začal vášnivo bozkávať na krku. Nedokázal som uveriť tomu, čo sa práve deje, ale ani som sa o to nepokúšal. Z úst sa mi vydrali trhané slastné vzdychy, keď som si uvedomil, že sú to práve jeho pery, ktoré mi spôsobujú slasť a zahmlievajú mozog.
"Milujem ťa, Naruto," len tieto tri slová mu prekĺzli pomedzi pery, než sa presunul k mojim ústam.
Tak dlho som o tejto chvíli sníval... Tak dlho som dúfal... A teraz sa to naozaj dialo!
"Aj ja ťa milujem... Už veľmi dlho, určite dlhšie, ako ty mňa," zašepkal som mu do pier.
"Ja viem. Viem to od samého začiatku. Vždy som rozmýšľal, prečo sa to stalo a ako je to možné, až kým... som sa do teba nezamiloval tiež," jeho slová mi opäť vohnali slzy do očí.
Itachi to po celý ten čas vedel... A nedal to na sebe znať. To je takmer nepredstaviteľné...
Z úst sa mi vydral ďalší ston, pretože jeho ruky, blúdiace po mojom tele, skúmali každý centimeter mojej pokožky. Viem, že v tejto chvíli by som mu dovolil čokoľvek, čo by sa so mnou rozhodol urobiť, ale viem tiež, že Itachi by to nikdy nezneužil.
Mal pravdu. V tú noc sa nám obom podarilo vyprázdniť si hlavu a všetky ťaživé myšlienky museli počkať do rána.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ivana-chan | 8. listopadu 2015 v 19:11 | Reagovat

boze chudak sasu ten chalan to teda posr.. som zvedava ci sa z toho nakoniec dostane ked uz chyba iba jeden diel ale ten koniec bol naozaj uzasny prekrasny a priam bozsky a ...... uzasne ze itachy to vedel uz od zaciatku hmmmm

2 ivana-chan | 8. listopadu 2015 v 19:12 | Reagovat

hm ps ten novy dizajn je uzasny myslim ze najlepsi.....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama